O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə81/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   77   78   79   80   81   82   83   84   ...   145

d a n ,  m aqsadga  turlicha  yoMlar  orqali  erishishga  i m k o n  
beruvchi  ,,
0
‘zgaruvchan  m i q d o r “  to 'plam i  sifatida,  ik k in - 
c h id a n ,  faoliyatning  m uvaffaqiyatini  t a ’m inlovchi  s h a x s- 
ning individual  psixologik xislatlarining m urakkab m a jm u a s i 
k o ‘rinishida  gavdalanadi.  M a s a la n ,  fakultet  d e k a n a t i   va 
0
‘qituvchilarjam oasi yuksak tashkilotchilik qobiliyatiga ega 
deyilgan.  IV  kurs  boshlig‘i  („ o q s o q o li“ )  M a h k a m d a   m a n a  
b u n d a y   psixologik  xususiyatlar  m ajmuasini  k o ‘rish  m u m -  
kin,  c h u n o n c h i,  ta s h a b b u s k o rlik ,  tala b c h a n lik ,  m e h r i -  
bonlik,  e ’tiborlilik,  kuzatuvchanlik,  tengdoshlarini  tash xis 
qila  olish lik,  k a s h fiy o tc h ilik ,  jav o b g a rlik ,  h a m d a r d l i k ,  
jozibadorlik,  hamkorlik,  sam im iylik,  hissiy  yaqinlik  v a   shu 
kabilar.  M ahkam ning qobiiiyatini boshqa tashkilotchilarniki 
bilan  qiyoslanganda  uning  qobiliyati  koMami  keng,  negizi 
chuqurligi  bilan  boshqalarnikidan  sifat jihatdan   h a m   ajralib 
turadi.  Xuddi  shu  fakultetning  III  kurs boshlig'i  ( „ o q s o q o ­
li“ )  A d h a m d a   tashkilotchilik,  uddaburonlik  fazilatlari  b o r, 
lekin faoliyatni amalga oshirishda o ‘zgalarga ta ’sir ko‘rsatish- 
d a  m u tlaqo   boshqa  om illarga  asoslanadi.  S h un ing   u c h u n  
un ing  tashkilotchilik  qobiliyati  b o sh q a   psixologik  xislatlar 
m ajmuasini  tashkil  qiladi,  c h u n o n c h i,  zaiflarga  s hafqatsiz- 
lik, ja m o a  a’zolariga tazyiq o'tkazishlik,  amalparastlik,  m a q -  
tanchoqlik va boshqalar.
Keltirilgan  misollardan  k o ‘rinib  turibdiki,  u  yoki  bu 
faoliyatni amalga oshirishda o ‘zaro o'xshash yoki b ir-biridan 
farqlanuvchi  turlicha  q o biliyatlar  turkum i  ishtirok  etishi 
m u m k i n   c k a n .  Bu  p s ix o l o g i k   h o d is a   t a h l i l i d a   s h a x s  
qobiliyatlarining m uhim  jab h a lari yaqqol  ko‘zga ta s h la n a d i, 
ju m la d a n ,  shaxsdagi  bir  xislatning  o 'rn in i  boshqasi  bosishi 
(lo tin c h a  — com pensate  o ‘rnini  bosishi,  m uvofiqlashtirish 
m a ’nosini  bildiradi)  vujudga  kcladi,  buning  u c h u n   inson 
o lz ustida sabr-toqat, c h id a m  bilan  m ehnat qilsagina yu k sa k  
k o ‘rsatkichlarga crisha olishi  m um kin .
Shaxsning qobiliyatida  m avjud b o ‘lgan o 'rn in i  bosishlik 
im k o n iy a ti  k o Lrish  va  e s h i t i s h d a n   m a h r u m   i n s o n l a r n i  
maxsus  o ‘qitish  orqali  r o ‘y o b g a   chiqariladi.  H a y o t d a   k o ‘r 
m usiqachi,  artist,  shoir,  rasso m ,  m uhandis  va  b o s h q a   shu 
kabi  kasb egalari yetishib chiqqanligi  m a ’lum.  H a tto  eshitish
183
www.ziyouz.com kutubxonasi


qobiliyati  past yoki u m u m a n  yo'qligi  ham   kasbiy musiqaviy 
qobiliyatning  rivojlanishiga  jiddiy  xalaqit  bcrmasligi  ham 
m um kin.  Bu psixologik hodisa (birqobiliyatni boshqa qobiliyat 
yordam i  bilan  o'stirish,  y a ’ni  o ‘rnini  bosishlik  xususiyati) 
h a r   bir  shaxs  u c h u n   kasb  tanlash  va  yangi  kasb  tanlash 
(ikkinchi  yoki  uchinchi  kasbni  egallash  ishtiyoqi)  sohasida 
mislsiz  keng  koMamdagi  im koniyatlarni  o c h a d i.  U shbu 
voqelikni  tasdiqlovchi  q a to r   misollar  mavjud.  C h un o n c h i, 
o'qituvchi  bir davrning o 'z id a  usta duradgor,  m o h ir tikuvchi 
b o ‘lgani; yirik alloma, yirik san’atkor, yetuk sportchi bo lgan i 
h a m  uchrab turadi. Qobiliyatli shaxslar ijtimoiy turm ushning 
turli soha vajabhalarida o ‘z  o'rnini topa oladilar hamda yuksak 
yutuqlarga  erishadilar.  Bir  necha  faoliyat  turida  bemalol 
muvaffaqiyat  qozonishlari  ham  mumkin.
Qobiliyatlarning  m iq d o riy   tavsifi  va  ularni  o ‘lchash 
m u a m m o s i  psixologiya fan id a  o ‘ziga xos  rivojlanish tarixiga 
ega.  H o z ird a   fa n n in g   m u m t o z   psixologlariga  aylangan 
S p irm e n ,  Perm en  Kettell  va  boshqalar  XIX  asrning  oxiri 
v a   XX  asrning  boshlaridan   muayyan  ixtisoslar  u c h u n   kasb 
ta n la s h n i  ilmiy  asosda  y o l g a   q o ‘yish  zaruriyatidan  kelib 
c h iq a d ig an   talablar o stid a  o 'q u v  yurtlarida saboq  olayotgan 
s h a x sla rn in g   qobiliyati  darajasini  aniqlashga  kirishdilar. 
U la rn in g   taxm inlaricha,  insonning  lavozimiga  loyiqligini, 
u n i n g   m e h n a t   fa o liy atig a   layoqatini,  s h u n in g d e k ,  oliy 
o 'q u v   yurtlariga,  harb iy  xizmatga,  rahbarlik  martabasini 
egallashga qobiliyatlarini  aniqiash  imkoniyati  mavjud ekan. 
O ltgan  asrda  qobiliyatlarni  o'lchash  usuli,  m ezoni  sifatida 
aqliy   iste’dod  testlari  ishlab  chiqildi.  Bu  testlardan  A Q S H , 
Buyuk  Britaniya kabi  m a m la k a tla r d a o ‘quvchilarni  saralash, 
h a r b i y   xizm atg a  z o b itla r n i  tanlash,  ishlab  c h iq a r is h d a  
rahbarlik lavozimiga tavsiya qilishda foydalanildi.  Hatto  Buyuk 
Britaniyada universitetga  kirish huquqini beruvchi test sinovi 
tizim i  h a m   yaratildi.  B u n d a   „Aqliy  iste'dod“  testlari  ball 
yoki  o c h k o la r bilan  b a h o la n ib ,  yechimga  sarflangan  vaqtni 
h iso b g a o lib ,  natijalar yig‘indi  holiga keltirilaredi.  Masalan, 
Buyuk  Britaniya m aktablarida  11  yoshli o ‘smirga beriladigan 
te s t  k o ‘rinishi  q u y id ag ic h a:  „P y otr  Jeym sga  q a ra g a n d a  
b a la n d ro q ,  Edvard  Pyo trd a n   pastroq.  Kim  h a m m a d an   ko'ra
184
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   77   78   79   80   81   82   83   84   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə