O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

b a la n d ro q ? “  va  tanlagan  ja v o b n in g   tagiga  chizib  q o ‘yish 
tala b   q ilin adi:  1)  Pyotr,  2)  E d v a r d ;   3)  Jeym s;  4)  „ a y t a  
o lm a y m a n “ .  Sinaluvchi  tcstlarda  berilgan  beshta  s o ‘z d a n  
boshqa  s o 'z la r   yozilganini  ta n la b   olishi  kerak:  1)  qizil, 
yashil,  k o ‘k,  h o l ,   sariq;  2 ) y o k i ,   a m m o ,  ag ar,  h o z i r , 
garchi va  shu  kabilar.  Testlarning  murakkabligi  ortib b o rish  
tam oyili  b o 'y ic h a   „Testlar  b a ta re y a s i“  tizimi  yaratiladi. 
Tcstlar  tuzilishi  b o ‘yicha  faqat  s o ‘zlardan  iborat  b o ‘lm ay, 
balk i  t u r l i c h a   m a 'n o g a   e g a   „ l a b i r i n t l a r “  ( y u n o n c h a  
labyrinthos — chigal  holat,  m urakkab,  chalkash  m a ’nosini 
bildiradi)  b o l g a n   „ b o s h q o tirm a “  va  shunga  o ‘x sh a sh la r 
harn  kiritilishi  mumkin.
O d a td a ,  sinaluvchilar  „ T e s tla r   batareyasi“ ni  b a ja rib  
b o lg an la rid a n  so‘ng natijalar hisoblab chiqiladi.  Ularda  „ a q -  
liy  iste'dod  koefTitsiyenti“  (inglizcha  intellectual quotient — 
O Q   s o ‘z id a n   olingan)  a n iq la n a d i.  Misol  u c h u n ,  11,  5 
yoshli o 'q u v c h i t o lplagan ballarin in g  o 'r ta c h a  yig‘indisi  120 
g a te n g  b o l is h i   lozim.  Bunda  120 ball  to ‘plagan  h a r q a n d a y  
sinaluvchi  11,5 yoshida  „aql  y o s h i“ ga egadir.  Shu y o ‘s in d a  
„aqliy  iste'dod  koefTitsiyenti“  hisoblab  chiqiladi:
Sinaluvchining  aqliy  iste’d o d i  koeffitsiyenti
} Q =  aql  yoshi  X   100 
sinaluvchining  h aq iq iy  yoshi
M a b o d o   test  sinovda  11,  5  va  14 yoshli  o ‘sm irlar  120 
ochk o   to 'p la g a n   boMsalar,  u  h o ld a   sinaluvchilarning  „a q l 
yoshi“  11,  5 g a  tenglashtirilsa,  quyidagi  holat yuzaga  keladi:
IQ   birinchi  sinaluvchi  =  
ioo  =   m   $
10,5
IQ   ikkinchi  sinaluvchi  =  
=   82,1
14
M a z k u r   y o'nalish  n a m o y a n d a la r in in g   e ’t i r o f   e t i s h -  
laricha,  „aqliy iste’dod  koefTitsiyenti“  q a n d a y d i r o ‘z g a rm a s  
m ezon   sifatida  „umum iy  in te lle k tn i“  (inglizcha  — gen eral 
intelligence)  ro‘yobga  chiqarish  imkoniyatiga  egadir.  S h u n i  
ta'kidlash joizki.  „aqliy iste'dod  koefTitsiyenti“  nazariyasida
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

b a h s li   j a b h a l a r   m a v j u d k i m ,   b u n d a   s h a x s n i n g   a q liy  
qobiliyatlari emas,  balki  lining bilim va malakalari  namoyon 
b o ‘ladi.  Rus  psixologi  L.S.Vigotskiy  yuqoridagi  nazariyaga 
o ‘z  mulohazalarini  bildirgan  holda  ikki  bosqich,  ya'ni  „eng 
yaqin  taraqqiyot  z o n a s i“ ,  „aktual  faoliyat  zonasi“  orqali 
qobiliyatni to ‘g‘ri  aniqlash  mumkinligini  ko‘rsatib bergan edi.
Hozirda  q o ‘llanayotgan  test  sinovlari  o ‘tmishdoshlar- 
nikidan  k o ‘p  j ih a td a n   farq  qilsa-da,  a m m o   ko ‘p  hollarda 
x o tir a   m a h s u l la r in i   o c h is h g a   xizm at  q i l a d i- y u ,  ijodiy 
tafakkur natijalari  esa d iqqat markazidan c h e td a  qolib ketish 
hollari  uchraydi.
Q obiliyatlarning  tuzilishi
Shaxs  eg a llash i  s h a r t   hisob lan g an   fao liy at,  u  xoh 
t a ’lim,  xoh  m e h n a t,  xoh   o ‘yin,  xoh  sport  boMsin,  undan 
q a t ’i  nazar  u n in g   bilish  jarayonlariga,  aqliy  xislatlariga, 
hissiy-irodaviy  jab h a la rig a ,  sen som o to r  sohasiga,  xarak- 
terologik  xususiy atlariga  m uayyan  tala b la r  q o ‘yiladi  va 
ularning birgalikdagi  s a ’y-harakati tufayli  muvaffaqiyatlarga 
erishadi.  Psixologik  m a'lum otlarga  qaraganda,  insondagi 
yuksak  k o ‘rsatkich  sifati  harchand  ustuvor  boMmasin,  u 
talablarni  q o n d irish   imkoniyatiga  ega  b o l m a y d i .   Ayrim 
hollarda  alohida  n a m o y o n   b o l g a n   psixik  xususiyat  fao- 
liyatning yuksak  mahsuldorligi va samaradorligini t a ’minlay 
oladi  va  u  qobiliyatlar  uddalay  oladigan  imkoniyat  bilan 
barobar  kuch  sifatida  vujudga  kcladi,  degan  faraz  o ‘zini 
o q l a m a y d i.  S h u n i n g   u c h u n   qobi 1 i y a tla r n i  m u r a k k a b  
tuzilishga cga b o l g a n   psixik sifatlarning m ajm uasidir deyish 
o ‘ri nlidir.
Qobiliyatlar sifatida  r o ‘yobga chiqadigan  psixik xislatlar 
majmuasining tuzilishi  yaqqol va alohida faoliyat talabi bilan 
belgilanganligi  tufayli  h a r  qaysi  turdagi  faoliyatlar  uchun 
o ‘ziga xos tarzda q o ‘yilishi turgan gap.  Buning u c h u n  ayrim 
misollarni  tahlil  qilib  k o ‘ramiz:
l ) m a te m a t ik   qobiliyat  bular:  m atcm atik  materiallarni 
um um lashtirish,  m u lo h a z a   yuritish jarayonini  qisqartirish.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m ate m a tik   ish-amallarni  ka m a y tirish ,  masalani  idrok qilish 
bilan  natija  o'rtasid a  aloqa  o ‘rn atish ,  t o ‘g‘ri  va  teskari  fikr 
yuritishdan  yengil  o ‘tishiik,  m as a la   yechishda  fikr y u ritis h - 
ning  cpchilligi  kabilardir;
2) 
a dabiy  qobiliyat  bular:  na fo sa t  hislarining  y u k s a k  
taraqqiyot darajasi, xotirada y o rq in   k o ‘rgazmali obrazlarning 
jonliligi,  „til  zeh ni“ ,  behisob  x ayolot,  ruhiyatga  qiziq u v - 
chanlik, o ‘zi  ifodalashga intiluvchanlik va boshqalardir.  S a n a b  
k o ‘rsa tilg a n   qob iliyatlar  t a r k i b i d a n   k o 'r in i b   t u r i b d i k i ,  
m ate m a tik   va  adabiy  qobiliyatlar  o 'z a r o   bir-biriga  o ‘x s h a -  
m agan  talablari  bilan  farqlanadi.  B u n da n  shunday  x u lo sa  
c h i q a r i s h   m u m k i n k i ,   p e d a g o g i k ,   m u s iq a v iy ,  t e x n i k ,  
konstruktorlik,  tibbiy qobiliyatlar va shunga o'xshash  q o b i -  
liyatlarning tuzilishi  maxsus xususiyatga ega boMib,  u k asb iy 
a ham iyat  kasb  etishi  ham  m u m k in .
Yaqqol  qobiliyatlar  tuzilishini  tashkil  qiluvchi  s h a x s- 
ning xislatlari, fazilatlari  orasida  m a ’lum  turkumi yetakchilik 
qilsa,  ayrim lari  yordam chi  vazifani  bajaradi.  M a 'lu n ik i, 
pedagogik  qobiliyatlar tuzilishida  yetakchi  xislatlar sifa tida  
pedagogik  o d o b ,  bolalarni  sevish,  o ‘quvchilar  ja m o a s in i  
tashkil  qilish  va  uni  b o shq arish,  k uzatuvchanlik,  t a l a b -  
c h a n lik ,  bilim larga  c h a n q o q lik ,  bilim larni  b era  o lis h g a  
uquvchanlik va shunga o ‘xshashlar ta n  olinadi.  0 ‘qituvchilik 
qobiliyatining  yordam chi  fazilatlariga  quyidagilar  kiradi: 
artistlik,  nutqiy  qobiliyat,  d iq q a tn i  taqsimlash,  a k a d e m ik  
qobiliyatlar va  hokazo.  Pedagogik qobiliyatlarning y e ta k c h i 
va  y o rd am c h i  tarkiblari,  jab ha lari  t a ’lim  jarayoni  m u v a f- 
faqiyatini  t a ’minlaydigan  birlikni  yuzaga  keltiradi  h a m d a  
0
‘qituvchi shaxsi bilan b o g liq  b o 'lg a n   hamkorlik,  individual 
faoliyatini tashkillashtiradi. Oobiliyatlardan muayyan darajada 
u m u m iy  va torroq  m a ’noda  m ax su s sifatlarni  ajratish  o rq ali 
m a ’lum   tu rk u m   tizimini  yuzaga  keltirish  m um kin.  S h u n g a  
ko‘ra qobiiiyatlarni  umumiy va m axsus qobiliyatlar guruhiga 
ajratish  m aqsadga  muvofiq.  U m u m i y  qobiiiyatlarni  m a x s u s  
q o b iliy a tla r g a   zid  tarz d a   t a i q i n   qilish   m u m k in   e m a s .  
Shaxsning  u m u m iy   qobiliyatlari  va  ularni  hosil  qiluvchi 
om illar  yaqqol  psixologik  h o d isa  yoki  voqelikdir.  M ax su s
www.ziyouz.com kutubxonasi

---