O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə83/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   79   80   81   82   83   84   85   86   ...   145

q o b i 1 i y a t la r n in g   k o M a m i  to rr o q   b o i i s h i g a   q a r a m a y ,  
c h u q u rro q   m oh iyatn i  o ‘zida  mujassamlashtiradi.
Rus  olimi  I.P .P a v lo v   o lz  ta ’limotida  „badiiy“ ,  „fikr­
lovchi“ ,  „ o ‘rta“  tip larg a  ajratilgan  shaxslar  shulardan  bit- 
tasiga  taalluqli  ekanligini  tavsiflab  bcradi.  M uallif  ushbu 
tipologiyani yaratishda 
oliy nerv faoliyati birinchi va  ikkin- 
chi  signal  sistem asidan  iboratligi  t o ‘g ‘risidagi  t a ’limotga 
asoslanadi.  Birinchi  signallar  sistemasi  o braz lar — e m o -  
tsiyalardan va  ikkinchi  signallar sistemasi esa obrazlar haqida 
s o ‘zlarorqali  signal b erish d a n  iboratdir.  I.P.Pavlov ikkinchi 
signallar  sistemasini  „signallarning  signali“  d e b   nom lagan 
edi.  Ushbu  tipologiyani  quyidagicha  o so n ro q   tushuntirish 
m u m k in :
1) shaxs psixik faoliyatida birinchi signallar sistemasining 
signallari  nisbatan  u s tu n lik   qilsa,  bu  inson  „badiiy“  tipga 
taalluqlidir;
2)  m a b o d o   „ sig n a lla rn in g   signali“  n isb a ta n   ustuvor 
bo'lsa,  bu  shaxs  „fikrlovchi  tipga“  munosibdir;
3)  agarda  h a r   ikkala  signallar  aralashib  ketib  biror- 
tasining  ustunligi  sezilm asa,  bu  inson  ,,olrta  tipga“  m an- 
subdir;
4)  t i p o l o g i y a n i n g   o ‘ziga  xos  t o n i o n l a r i   q i s q a c h a  
ifodalanganda  yoki  tavsif qilinganida quyidagilar nam oyon 
bo'ladi:
1.  „Badiiy  t i p “  u c h u n   bevosita  u  taassurotlar,  jonli 
tasavvur,  yorqin  id ro k ,  his-tuyg‘u lar  n atijasida  vujudga 
keladigan obrazlarga xosdir.
2.  „Fikrlovchi  t i p “  uch u n  m avhum larning,  mantiqiy 
tiz ilm a la rn in g ,  n a z a r i y   m u lo h a z a la rn in g ,  m eto d o lo g ik  
m uam m o la rn ing   ustuvorligi  muvofiqdir.
Badiiy  tip  a q li y   fao liy atn in g   zaifligi  yoki  a q ln in g  
yctishmasligini  b ildirm aydi,  balki  gap  psixikaning  obrazi, 
jabhalarini  fikrlovchi  tom onlari  ustidan  ustuvorligi  haqida 
boradi,  xolos.  T a 'k id la s h  joizki,  shaxsning  ikkinchi  signal­
lar  sistemasi  birinchi  signallar  sistemasidan  ustunlik  qiladi 
va  bu  ustuvorlik  m u tlaqlik   xususiyatiga  egadir.  M a ’lumki, 
insonlar hayoti  va  faoliyatlarida til  bilan  tafakkurning o 'm i 
188
www.ziyouz.com kutubxonasi


bal  qiluvclii  aham iyat  kasb e tadi,  shaxs to m o n id an  bo rliq n i 
aks ettirish jarayoni  so‘zlar,  fikrlov vositasida  ro lyobga  c h i -  
qa rilad i.
Signallar  sistemasi  orasidagi  m u nosabatni  m a tc m a tik  
tarzda  quyidagicha  aks  ettirish  m u m k in :
a)  C2  >  Cr   C2 — ikkinchi  signallar  sistemasi,  C,  — 
birinchi  signallar  sistemasi;
b)  b irin c h i  signallar  s is te m a s in in g   ikkinchi  s ig n a lla r  
s is te m a s i  u s tu n lig i  ( „ b a d i iy   t i p “ ):  C2  >  C,  +   M  ( m — 
m azkur)  tip  n a m o y a n d a la rin in g   borliqni  e m o tsio n a l  va 
obrazli  bilish  xususiyati  jih a tid a n   ajratuvchi  belgidir;
d)  „fikrlovchi tip“  mana  b u n d a y   ifodalanishi  m u m k in :
C2 +  n >  C  (ir- mazkur tip namoyandalarini boshqalardan 
ajratuvchi  olamga  mavhum  munosabatning  xususiyati).
S h u n d a y  qilib, shaxsning u yoki  bu faoliyatiga tayyorligi 
sifatida  yuzaga  keladigan  h a r   qaysi  yaqqol  q o b iliy a tla r  
tuzilishi  o ‘z  tarkibiga  yetakchi  va  y o rdam chi,  u m u m iy   va 
maxsus  nom dagi  majmua  sifatlarni  q a m ra b   oigan  boMib, 
m urakkab  tizim dan  iboratdir.
Tekshirish  uchun  savollar
1
.  Q o b iliy a t  d e g a n d a   n im a n i  t u s h u n a s i z ?
2.  Q o b ili y a tn i n g  q a n d a y   t u r l a r i   m a v j u d ?
3.  Q o b iliy a t,  iste’d o d  va t a l a n t n i n g   m u n o s a b a tla rin i  t u s h u n t i r ib  
b e r a  o la s iz m i?
4 .  Q o b iliy a tla r n in g   in so n   f u o liy a tid a g i  a h a m iy a tin i b a h o l a s h n i  
u d d a la y s iz m i?
5
.  Ijo d iy   v a  tc x n ik  q o b il iy a t la r n i  f a r q la y  b ila s iz m i?
www.ziyouz.com kutubxonasi


Beshinchi  b o ‘lim 
B I L I S H   JARAYONLARI
X I I   b o b  
S E Z G I
Sezgi  t o ‘g ‘risida  umumiy  tu sh u n ch a
Jaho n  psixologiyasi  fani  m a ’lum otlarining  ko ‘rsatishi- 
ch a ,  sezish  od diy  psixik  bilish jarayoni  hisoblanib,  moddiy 
q o ‘zg‘atuvchiIarning  m uayyan  rctseptorlarga bevosita t a ’sir 
etishi  orqali  m avjud  olam dagi  narsa va  hodisalarning ayrim 
xususiyatlarini,  s h u n in g d e k ,  inson  o r g a n iz m in in g   ichki 
holatlarini  aks  e ttirish d a n   iborat  bilishning  dastlabki  bos- 
qichidir.  Sezgi biosfera va  ncosferada harakatlanuvchi jamiki 
n arsalarning,  xoh  m ik r o ,  xoh  m akro  tu zilis h id a n   q a t ’i 
nazar,  sezgi  o rg a n la rig a   ta'sir  qilish  n a tijasining  sodda 
obrazlar,  tim sollarning  ayrim  tarkibiy  xususiyatlar  sifatida 
aks  etishidir.  I n so n   atrof-m uhitdagi  m o d d a la r   shaklini, 
h a ra k a tla r  k o ‘r in i s h in i ,  ularning  xossalarini  o ‘ziga  xos 
xususiyatlarini  sezgi  organlari  yordam ida  biladi.
Sezgilar t o ‘g ‘risidagi  ilmiy t a ’limotlarga  k o ‘ra  narsa  va 
ularning  xossalari,  tarkibiy  qismlari,  xususiyatlari,  shakl- 
lari,  harakati  b irla m c h i  hisoblanib,  sezgilarning  o ‘zi  esa 
tashqi  va  ichki  q o ‘z g ‘atuvchi!arning  sezgi  a ’zolariga  t a ’sir 
k o 'r s a tis h in in g   m a h s u l id i r .  M a ’Iu m o tla rg a   q a ra g a n d a , 
sezgilar  m o d diy  borliqnin g ,  voqelikning  h aqqoniy  tasvirini 
in ’ikos qiladi,  b in o b a r in ,  moddiy olam  q a n d a y  k o ‘rinishga, 
shaklga,  xususiyatga  ega  b o ‘lsa,  ular  xuddi  shundayligicha 
o'zgarishsiz  aks  ettiradi.
Psixologiyada  sezgilarning  fiziologik  asosini  va  mexa- 
niznilarini  q o ‘zg‘atuvchin ing   o ‘ziga  m utlaq  m os  bo'lgan 
a n a liza to rla rta ’siri  natijasidayuzaga kcluvchi  asab jarayoni, 
uning tizimi, tuzilishi  tashkil qiladi.  Fiziolog va psixologlar- 
ning ta ’limotiariga  k o kra, analizatoruch o 'z a ro  uzviy uyg'un- 
likka ega b o ‘Igan tarkibiy qismlardan  iborat.  Sodda qilib ayt- 
ganda, m azkur tarkiblar quyidagi  ketma-ketlikda tuzilgandir: 
190
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   79   80   81   82   83   84   85   86   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə