O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə84/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   80   81   82   83   84   85   86   87   ...   145

1)  t a s h q i  k u c h -q u v v a tn i  a s a b   j a r a y o n ig a   a y la n tir ib  
beruvchi  periferiya  qismdan,  y a ’ni  retseptordan;
2) analizatorlarning  periferiya  qism ini  markaziy  q ism  
bilan  bog'lo vchi  afferent  (m a rk az g a   intiluvchi  asab  tolasi), 
o ‘tkazuvchi  asab  y o ‘llaridan;
3) periferiya qismlaridan  keluvchi  nerv impulslari  q ayta 
ishlanuvchi  analizatorlarning  m iya  p o kst!og‘idagi  q ism la ­
ridan  iboratdir.
B o s h q a c h a   aytganda,  p e rif e r ik   n e rv la rn in g   u c h la r i 
(k o lz,  q u lo q ,  teri,  burun  kabilar),  t a ’sirotni  eltuvchi  (affe- 
rent),  javob  qaytaruvchi  (efferent)’  nerv  tolalari,  a n a liz a ­
torlarning orqa va bosh miya m arkazlari analizatorini tashkil 
qiladi.
J a h o n   psixologiyasi  fa n i  s o ‘nggi  y u tu q la ri  h a m d a  
atam alariga  qaraganda  sezgilar  q u y id ag ic h a   tasniflanadi 
(ushbu  tasniflanishning  dastlabki  k o 'rin is h i  ingliz  olim i 
C h .S h errin g to n g a   tegishlidir):
1)  tashqi  muhitdagi  narsa  va  hodisalarning  xususiyat- 
larini  aks  e ttirish g a   m o sla s h g a n   h a m d a   r e ts e p to r la r g a  
gavdaning tashqi  qismigajoylashgan sezgilar, ya’ni eksterio- 
retseptiv  sezgilar  (retseptorlar);
2)  ichki a ’zolar holatlarini  i n ’ikos etuvchi ham da retsep- 
torlari  ichki  a ’zolarida,  to‘q im a la r id a   joylashgan  sezgilar, 
ya’ni  interoretseptiv  sezgilar;
3 ) g a v d a m iz   va  tanam izning  holati  h a m d a   harakatlari 
haqida  m a ’lu m o t  beruvchi,  m u sk u llard a ,  bogMovchi  p ay- 
larda,  m u sh aklard a  joylashgan  sezgilar,  y a ’ni  p ro priore- 
tseptiv  sezgilar.
Birinchi  tu rk u m   sezgilarni  k o ‘rish,  eshitish,  hidlash, 
teri-tuyush,  t a ’m -m a za   kabi  tu rla r  tashkil  qiladi.  K o 'rish  
380 dan  770 g ach a millimikron  diapazo n d ag i  elektrom agnit 
nurlardan  iborat jarayondir.  Eshitish  esa tebranish chastotasi 
16
  d a n   to   20000  gacha  b o 'l g a n   to v u sh   t o l q i n l a r i d a n  
iboratdir.  K o ‘rish  sezgilari  bo sh   m iy a   p o ‘st!og‘ining  o r q a  
b o i a g id a   joylashgan  bo'ladi.  E shitish  sezgilari  bosh  m iy a  
po'stlogMning  tep a   burmasi  q ism id a n   jo y   egallagan.  T e r i-  
tuyush,  harak at  sezgilari  bosh  m iy a   p o ‘stlog‘ini  m arkaziy 
burmasi  o rq a   qism idan  o ‘rin  olgandir.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Endi  s e z g ila r n in g   tavsiflanishi,  m o h iy a ti  va  un ing 
negizlari  haqida  fikr  yuritamiz.
A .R .L u riy a n in g   fikricha,  intero retseptiv   sezgilar  asi 
m a ’nodagi  sezgilar  e m as,  balki  em otsiyalar  bilan  sezgilar 
o ‘rta sid a g i  o r a l i q   s e z g ila r   sifa tid a   n a m o y o n   boMadi. 
Psixologiyada m a z k u r  sezgilarning subyektiv ravishda paydo 
b o ‘lishi  yetarli  d a ra jad a   chuqur  o ‘rgani!magan,  shu  bois 
ular „ n o m a 'lu m   hislar“  doirasiga kiritilgan.  Ular to'g'risidagi 
bilimlar bilan  tan is h is h ,  o ‘zgarishlarni  tekshirish  „kasallik- 
larning ichki  m a n z a ra s i“ ni  ifodalashda  m u h im   o 'rin   tutadi. 
Ichki  a ’z o la r n in g   xastaligida  vujudga  ke luvchi  m az k u r 
holatlar ichki  kasalliklarni  tashxis qilishda  alohida ahamiyat 
kasb  etishi  tu rg a n   gap  (A.R.Luriya  tadqiqotlaridan).
Bunday xususiyatli  ixtiyorsiz  sezgilar  in sonda ju d a   erta 
uyg‘onadi,  shuningdek,  ularning  ifodalanishi  ham   o'ziga  xos 
shakllarga ega.  C h u n o n c h i,  ular „oldindan  his qilish“  sifatida 
paydo  bo ‘lib,  hatto  inson  ulami  ta'riflab  berish  imkoniyatiga 
qodir emas,  k o 'p in c h a  ushbu kechinmalar tushda ayon berib, 
qaysidir  kasallik  xurujidan  darak  beradi,  xolos.
Ular  in s o n n in g   kayfiyatida,  e m o ts io n a l  reaksiyalari 
o “zgarishida  k o ‘z ga  tash lanad i,  shu  tufayli  bola  xatti- 
harakatining keskin o ‘zgarishiga sabab b o i a d i .  Chunki,  bola 
o ‘z tana a'zolaridagi  ichki  holatlarning o kzgarishini  anglash, 
sezish,  his  qilish  uquviga  ega  emas,  shu  bois  buni  undagi 
xatti-harakatnin g  u m u m i y   o ‘zgarishidan  sezish  mumkin. 
Bu  hodisaga  m isol  tariqasida  quyidagi  voqelikni  keltirish 
mumkin:  bola o ‘z  ichki  interoretseptiv sezgilarini  namoyish 
qilish  m a q s a d id a   „ k a s a l “  b o'lib  qo lg an   q o ‘g ‘irc h o g ‘ini 
parvarish  qila  boshlaydi.
In tero retseptiv   sezgilarning  obyektiv  aham iyati  juda 
yuqori,  c h u n k i   u l a r   ichki  j a r a y o n la r n in g   o 'z a r o   o ‘rin 
alm ashish  b a la n s in i  t a ’minlab  turish  asosi  hisoblanadi. 
Boshqacha aytg an d a,  ularorganizmdagi jarayonlarni o'zaro 
o lrin  a lm a s h ib   tu ris h in in g   gemostazi  (barqarorligi)  deb 
ataladi.  I ch d a n   p a y d o   boMadigan  signallar  xatti-harakatni 
vujudga  keltiradi,  stress,  z o ‘riqish,  affekt  holatlarini  y o ‘qo- 
tishga,  p a s a y tiris h g a ,  paydo  b o l a y o t g a n   m ayllarni  esa 
qoniqtirishga  y o ‘naltiradi.  Oqibatda,  ta n a   ichki  a'zolari 
192
www.ziyouz.com kutubxonasi


faoliyatining  izdan  chiqish  holati y u z   berishi  m um kin.  S hu 
sababli tibbiyot psixologiyasida  interoretseptiv sezgilar h a m  
m u h im   o ‘rin  tutadi.  Somatik  va  visperal jarayonlar,  ru h iy  
h o latla r  o 'rta s id a g i  m u n o s a b a tla rn i  o ‘rganish  im k o n in i 
yaratadi.
K .M .B ikov,  V.N .Chernigovskiylar  to m o n id an   in te ro - 
tseptiv  sezgilarning  fiziologik  m ex an izm lari  interotsepsiya 
bilan  birgalikda  atroflicha  o ‘rganilgan.  Bularning  barchasi 
shartli  reflektor  faoliyati  m e x a n iz m la rid a n   kelib  c h iq q a n  
holda sh arhlab berilgan.
Propriorctseptiv  sezgilar  t a n a   dvigatel  apparatining  va 
g a v d a n i n g   f a z o d a g i  h o la ti  t o ' g ' r i s i d a   s ig n a lla r   b i l a n  
t a ’m inlab  turadi.  Ular  inson  h a ra k a tin in g   regulatorini  va 
afferent  asosini  tashkil  qiladi.
Pcriferik  retseptorlar m uskullarda,  paylarda va b o ‘g‘im - 
larda  joylashgan  b o l ib ,  maxsus  t a n a c h a   shakliga  cgadir. 
M azkur  ta n a c h a la r   Puchchini  tan a c h a la ri  deb  ataladi.
T anachalarda vujudga keluvchi q o ‘zg‘atuvchilar muskul- 
larning  taranglashuvi  natijasida  v a  b o kg ‘imIar  h olatining 
o'zgarishida,  nerv  tolalari  y o r d a m id a   o rq a   miyaning  o rq a  
ustunidagi  oq suyuqliklargayetkaziladi.  Q o ‘zg‘ovchilar Bur- 
dak  va  G oll  yadrosining  quyi  b o ‘lim lariga  yetib  keladi  va 
undan p o ‘stloq osti tugunlaridan o ‘tib, bosh  miya katta yarim- 
sharining  q o r o n g ‘ilashgan  z o n a sid a   o ‘z  harakatini  y a k u n - 
laydi.
Proprioretseptorlar  h arak atn in g   afferent  asosi  ekanli- 
gini  A .A .Orbeli,  P.K .Anoxin  ( h a y v o n la rd a ) ,  N .A .B e r n -  
shteyn  ( o d am lard a )  o ‘rganganlar.
Psixologik  m a ’lumotlarga  k o ‘ra,  gavdaning  fazodagi 
holati sezgirligi statik sezgilarda o ‘z   ifodasini topadi.  l i n i n g  
markazi  ichki  quloq  kanallarida  jo y la s h g a n   boMib,  o ‘zaro 
bir-biriga  pe rpendikulär  b o 's h liq d a   tu ta sh   holatda  yotadi. 
M asa la n ,  b o sh   holatining  o ‘zgarishi  quyidagi  s x em aga 
binoan am alga oshadi:
a) o ‘zgarish  endolimfa suyuqiigiga b o g i i q  q o ‘zg‘aladi;
b) eshitish  nervi;
d) v estibu lator  nervi;
e) bosh  miya  p o ‘stlog‘ining c h a k k a   bo'lmasi;
13  P sixologiya 
193
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   80   81   82   83   84   85   86   87   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə