O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə89/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   85   86   87   88   89   90   91   92   ...   145

balansi  (h o m ila d o r  va  b oshqa  odam larda);  e ) o r g a n iz m d a  
funksional  holatning buzilishi yoki  insonning charchashiga;
4 )  
f a r m o lo g i k   t a ’s ir l a r   ( a d r e n a l i n ,  f e n a m in ,  b e n -  
c h id r i n   —  kuchayish;  pilokarpin  —  pasayish)ga.
Sezgirlikning  o ‘sishi  k o ‘p  jih a td a n   subyekt  ustanov- 
kasiga,  nutqning  ahamiyatliligi  va nutq yo‘nalishiga bog'liq- 
dir.  S ezgilarga  b a g kishlangan  e k sp erim e n ta l  ta d q iq o tla r  
quyidagi  y o ‘nalishlarda  olib  borilgan.
1.  Veber va  Fexnerlarning  „psixofiziologik q o n u n i“ ning 
ochilishida:  qonunga  muvofiq  ravishda  sezgilarning  inten- 
sivligi  q o ‘zg‘atuvchi  kuchining  logarifmiga  proporsionaldir; 
q o ‘zg‘atuvchining kuchi geometrik progressiya bo ‘yicha ortib 
borsa, sezgilarning intensivligi arifmetik progressiya bilan ortib 
bo rad i.
2.  G .E b b in g a u z n in g   xotira  yuzasidan  o'tkazgan   tad- 
qiqotlari  negizida:  eslab qolinadigan  materialning katta yoki 
kichikligi,  s o ‘zlarning  hid  bilish,  t a ’m  sezish  sezgilari  bilan 
b o g liq lig i,  mashq qilish tufayli o d a m d a  sezgirlikning ortishi 
o m illari  yotadi.
3.  G .G e lm g o lsn in g   sezgi  organlari  to'g'risidagi  psixo- 
logik  ishlari  va  ishlanmalarida:  k o ‘zni  bosib,  unga  kuchsiz 
e lektr  toki  yuborilsa,  k o ‘zda  y o ru g lik   sezgisi  hosil  boMadi; 
q u lo q q a   elektr  q o ‘zg‘atuvchisi  bilan  ta'sir  qilinsa,  tovush 
sezgisi  vujudga  keladi;  ultrabinafsha  ranglarining  od am ga 
t a ’sir  etish  xususiyatlari  m ujassamlashgan.
4.  V .V u ndtning  psixofiziologiyadagi  sezgilar  va  hara- 
k atlar  b o ‘yicha  olib  borgan  izlanishlarida:  ayniqsa,  uning 
„ M u s k u l  harakatlari  t o ‘g ‘risida  t a 'l i m o t “ ,  „Hissiy  idrok 
nazariyasi  materiallari“ ,  „Tabiatshunoslik nuqtayi  nazaridan 
psixologiya“ ,  „In so n  va  hayvon  ruhiyati  t o ‘g‘risida  m a 'r u -  
z a la r “ ,  „Fiziologik  psixologiya  asoslari“  asarlarida  m azkur 
g ‘o y a la r   o ‘z  ifodasini  topgan.
5.  P . P . L a z e r e v   t o m o n i d a n   yorugMik  to n i  m u a m -  
m o s in in g   o'rganilishida;  q o ‘zg‘alishning  ioni  nazariyasi, 
o liy   n e r v   faoliyati  m e x a n iz m i  t a d q iq o ti,  h a r a k a td a g i 
q o ‘z g ‘a t u v c h i g a   n i s b a t a n   h iss iy   o r g a n l a r n i n g   a d a p -  
tatsiyalashuv  t a ’limoti,  k o'zni  yorug'likka  va  qo ro n g ‘ilikka 
m oslash ish  xususiyatlari,  ko'zning  t o ‘r  pardasi  xossalari, 
206
www.ziyouz.com kutubxonasi


fiziologik  organlarning  sezgi  psixologiyasi  asosi  ekanligi 
kabilar  hal  qilinadi.
6. 
E.N .Sokolov,  S.V.Krovkov  kabi  tad q iq o tc h ila rn in g  
o ‘tkazg an   tajrib alaridan  o lin g a n   q o n u n i y a t l a r t a l q i n i d a :  
ko ‘rish  analizatorining  sezgirligi,  eshitish  q o kzg‘atuvchisi 
t a ’sirida  o ‘zgarishi;  k o ‘rish  sezgirligining  b u n d a y   o ‘zga- 
rishi  eshitish  q o ‘zg‘atuvchisining  barqarorligiga  bog'liqligi; 
kuchsiz tovush q o ‘zg‘atuvchisi  k o krish analizatorining rang- 
ni  aks  ettirish  sezgirligini  oshirishi;  eshitish  q o ‘z g ‘atuvchisi 
sifatida  m o to r  shovqini  yuborilsa,  k o ‘zning  farq  ajratish 
sezgirligi  zaiflashishi  va  hokazo  ifodalanadi.
Sezgining  ncyrofiziologik  aso slari
Bilish  jarayonlarini,-  xususan,  sezgilarni  o ‘rg an ish d a n  
a w a l   shaxs  psixikasining  b a rc h a   to m o n la ri  b ila n   u zviy 
bog'liqliklarni  anglash,  tushunish  lozim.  C h u n k i  sezgilar 
idrok jarayonining  tarkibiy  qism i  sifatida  n a m o y o n   b o ‘lsa, 
idrok  in s o n n in g   h ayotiy  tajribasi,  u n in g   x o tira si  b ila n  
bevosita bog‘liqdir.
Psixologiya fanida va falsafada bilishning ikki b o sq ic h i, 
y a ' n i   u n i n g   h issiy   ( s e z g i,  i d r o k ,  t a s a v v u r )   v a   a q l i y  
pog ‘onalari  m a v j u d ‘b o ‘l i b / b u   m u m to z   xususiyat  sifatida 
m a ’lum.  Aqliy  bosqieh  xotira,  tafakkur,  xayol  j a r a y o n -  
la rin i  q a m r a b   o lg a n   b o ‘lib,  o ‘z in i n g   m u k a m m a i l i g i ,  
yuksakligi,  mahsuldorligi,  ijodiyligi bilan oldingi  b o sq ic h d a n  
keskin  ajralib  turadi.  Biroq  bugungi  k u n d a   bilish  b o s -  
qichlarining  miqdori,  tavsifi  psixologiya  fani  o ld id a   tu rg a n  
z a r u r   v a z ifa la rn i  b a ja r a   o l m a y   q o ld i.  O n g   d a r a j a l a r i  
xususiyatlariga  k o ‘ra  bilishga  oid  q o ‘s him cha  bosq ichlarga 
kuchli  ehtiyoj  sezadi.  Xuddi  shu  bois  bilishning  harakatli 
hissiy,  aqliy,  ijodiy,  tarixiy  bosqichlarga  (tabaqalashtirish
ajratib  tadqiq  qilish  m aqsadga  muvofiqdir  ( E .G 'o z iy e v ) . 
Harakatli  hissiy bosqieh  n u tq q a c h a  davrda ustuvorlik qilish 
bilan  boshqa bilish  k o ‘rinishlaridan  keskin  farq  qilib turadi. 
Hissiy va aqliy bosqichlar b a rc h a   insonlarga xos b o ‘lib,  u la r 
ontog en eznin g  turli  davrlarida  hukm   surishi  m u m k i n   va 
aks ettirish imkoniyati boshqalarga qaraganda samaraliroqdir.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Tarixiy  bilish  bosqichi  yangilik  yaratish,  kashfiyot  qilish, 
m u a y y a n   sifat  o kzgarishlarini  vujudga  keltirish,  u  yoki  bu 
xossalarni  takomillashtirish  bilan  tavsiflanadi.
J a h o n   psixologiyasi  fani  m a ’lum otlariga  q a raganda, 
sezgilar biz  u c h u n   a tro f-m u h it  t o ‘g ‘risida va  o kz  haqim izda 
y a g o n a   bilish  m an b a y i  sifatida  xizm at  qiladi.  Sezgilar 
s h u n d a y   bir  axborot  kanalidirki,  ular  tashqi  o lam d a n   va 
ichki tan a  a ’zolaridan  keladigan barcha holatlar, taassurotlar 
ay n a n  xuddi shu y o ‘llarorqali  miya p o ‘stlog‘iga yetib boradi, 
i n s o n g a   t a ’sirlarga  n is b a ta n   t o ‘g ‘ri  ja v o b   reaksiy alari 
qaytarishga yordam  beradi.
His  etish  yoki  sezishning  fiJogenetik  taraqqiyoti  shuni 
k o ‘rsatadiki,  hayvonlarda  m a'lu m   bir  narsani  sczish,  his 
etish  ularning  biologik jih a td a n   zaniriyat,  ehtiyoj  ekantigi 
n u qtay i  nazaridan  rivojlangan.
Bu  holatlar ko ‘pgina chet cllik olimlar to m o n id an   izchil 
ravishda  o ‘rganilgan  v a  o ‘ziga  xos  omiHar,  m exanizm lar 
mavjudligi  ta ’kidlab  o ‘tilgan.  Masalan,  Frish  asalari  xatti- 
harakatlarini  kuzatganda,  u quyidagi  ishni  amalga oshirgan: 
g u lg a   o ‘xshash  m u r a k k a b   g e o m e trik   shaklga  n isb a ta n  
a s a l a r i n in g   differensirovkasi  (farqlashi)  o so n   kechgan. 
A g a r d a   shu   m u ra k k a b   g e o m e trik   shakl  b o tan ik a g a   oid 
b o ‘lm a g a n d a ,  a rid a   differensirovka  j u d a   qiyinlik  bilan 
v u ju d g a   kelgan  b o l a r d i .   T a d q iq o tc h i  B otsning  kuza- 
t i s h i c h a ,   j o n i v o r l a r ,   q u r t - q u m u r s q a l a r ,   s h u   t u r d a g i  
h a s h a r o t la r   h a m   o ‘ziga  xos  b o l g a n   tovushlarga  bcfarq 
b o ‘lmaganlar.  M a b o d o   tovushlar  kuchaytirilsa  yoki  s u r ’ati 
te z latilsa ,  u n d a   u lar  h e c h   q a n d a y   e 'ti b o r   berm aganlar. 
U s h b u  vaziyatni  o ‘zicha  baholashga  intilgan  olim ,  biologik 
s h a rtla n g a n lik d a n   kclib  chiqib,  tabiiy  ehtiyojni  instinkt 
b ilan   uzviy  bogMagan.
Tadqiq otch i  Boytendayk o ‘z kuzatishlarida shu  narsani 
ta'kidlaydiki,  ju m la d a n ,  itlar  organik  kislotalarning  hidini 
yaxshi  his  etsa lar-da ,  a m m o   ular  hayvonlarning  tanasi, 
x u s h b o ‘y  gullar,  o ‘tlar  hidini  his  etish  imkoniyatiga  ega 
e m a s   ekanlar.
Y u q o rid a g ila rd a n   k o ‘rinib  turibdiki,  q o ‘zg‘a tuvc hi- 
larn in g  biologik j ih a td a n   aynan  mosligi  ularning  flziologik
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   85   86   87   88   89   90   91   92   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə