O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə90/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   86   87   88   89   90   91   92   93   ...   145

rivojlanishi  u c h u n   m o d d iy   negiz,  tabiiy  ehtiyoj,  z a ru ra t 
bilan  bog'liqlik  ekanligi  t a ’kidlandi.  Shu  narsani  t a ’kidlash 
joizki,  insondagi  aniq  sezgilarning  shu  d a ra jad a   tara q q iy  
etishiga  ijtimoiy  m u hit, ja ra y o n   m u h im   omil  b o ‘lib  xizm at 
qilgan.  C h u nki ayrim  individlarning sezuvchanligi  ularn in g  
k u n d a l i k   f a o l i y a t id a n   k e l i b   c h i q q a n   h o l d a ,   b i o l o g i k  
shartlangan  xususiyatlar  bilan   birgalikda  rivojlanishi  ha m  
m u m k i n   e k a n .  T a d q i q o t c h i   R e u s s a n in g   m a ’l u m o t i g a  
q a ra g a n d a   tikuvchilar,  b o 'y o q   sexida  is h lo v c h ila r  q o r a  
rangning  40  xilini  b ir-b irid an   farqlash  im k o n iy atig a   ega 
ekanlar,  u m u m a n ,  boshqa  s o h a d a   faoliyat  k o ‘rsatad igan 
o d a m  esa bunday rangning ikki  turinigina farqlay olar ek a n , 
xolos.  Bundan tashqari,  degustatorlarda t a ’m bilish  sezgilari 
ju d a   h am   aniq  va  yaxshi  rivojlangan  b o ‘lar  ekan.  C h u n k i 
sezgining  o'sishi  q o ‘zg la tu v c h ila rn in g   retse p to rg a   t a ’siri 
natijasida  yuzaga  keladi,  y a ’ni  u  retseptorlar  rivojlanishi 
bilan  b og liq .
Retseptor — bu q o lzg‘a tk ic h yoki q o ‘zg'atuvchini  qabul 
qiiishga  m o lj a l l a n g a n   n e rv   to la la rid a n   tashkil  t o p g a n . 
Retseptorlarning  asosiy  xususiyatlaridan  biri  u n i n g   ixti- 
soslashgan  biologik  apparat  ekanligidir.  Xuddi  shu   bois  u 
j u d a   s e z ilu v c h a n   q o ‘zg‘a li s h n i   q a b ul  q ila d i.  H a r   b ir 
r e t s e p to r   m u ay y a n   b ir   x u s u s iy a tli  q o ‘z g ‘a t u v c h i n i g i n a  
qabul  qiladi,  binobarin,  retsepto rlar  o ‘sha  „ ta n i s h “  q o ‘z- 
g ‘atuvchilarning  t a ’sir  etishi  natijasida  yuzaga  keladi  va 
rivojlanadi.
M a ’iumki,  inson  o ‘zining  tan a   a ’zolariga  ta 's ir   k o ‘rsa- 
tayotgan  rang,  issiqlik  yoki  sovuqlikni,  hidlarnin g  o ‘ziga 
xosligini  sezadi  h a m d a  aks  ettiradi.  Ana shu  vaziyat  o q ib a -  
tida analizatorlarning periferik qismlarida javob  reaksiya  h o - 
sil  boMadi.  Misol  u c h u n   k o kz   qo rach ig ‘i  qisqaradi,  k c n g a - 
yadi,  q o ‘l  esa  issiqlikdan  seskanadi  va  boshqalar.  H a r a k a t -  
larni  qabul  qiluvchi tan a  a ’zo la rid a n  bosh  miya  p o ‘s tlo g ‘iga 
harakat  t o Lg ‘risida  signal  keladi,  qayta  aloqa  orqali  ichki 
ta n a  a ’zolari va boshqa apparatlari  ish bajaradi.
In g liz   p s ix o lo g i  C h .  S h e r r i n g t o n   s e z g i l a r n i   a k s  
ettirishning xususiyati va retseptorlarning joylashishiga q a ra b  
u c h   katta g u m h g a  ajratadi.
14  Psixologiya 
209
www.ziyouz.com kutubxonasi


1.  T a s h q i  o la m d a g i  narsa  va  h o d is a la rn in g   ayrim  
xususiyatlarini  aks ettiruvchi  h am d a  tananing yuza qismida 
retseptorlari  joylashgan  eksterotseptiv  sezgilar.
2.  T a n a n in g   ichki  a ’zolarida  (o'p ka,  yurak,  jigar  va 
h o k a z o )   va  t o ‘q im a la rid a   joylashgan  h a m d a   ichki  tan a  
a ’z o l a r i n i n g   h o la tin i  a k s   e ttiru v c h i  r e t s e p to r la r   b ila n  
m ujassam lashg an   interotseptiv  sezgilar.
3.  Inson gavdasining harakati va holati  haqida m a ’lumot 
b e rib   turuvchi,  retseptorlar  mushaklarida,  paylarida  pro- 
p rio tsep tiv   sezgilar.
Psixologiya  fanida  harakatn i  sezuvchan  propriotseptiv 
sezgi  turi  kinesteziya  d e b   atalib,  unga  tegishli  retseptorlar 
esa  kinestezik yoki  k in este tik tu shu n c h a si  bilan  nom lanadi. 
Ekstrotseptorlar,  o ‘z  navbatida,  kontakt  va  distant  retsep- 
to rla rg a   ajratiladi,  go h o   sezgilar  tushunchasi  ,,his-tuyglu “ 
a ta m a s i  deb  ham   yuritiladi.  O datda,  distant  retseptorlar 
m u a y y a n   m asofadagi  o b y e k td a n   keladigan  q o ‘zg‘atu v - 
c h ila rn i  qabul  qilib,  s o ‘ng  ularni  nerv  y o ‘llari  orqali  m ar- 
kazga  uzatadi.  K o'rish,  hid  bilish  sezgilari  bun ga  yorqin 
misol b o ‘la oladi.
Ekstratseptiv, y a ’ni tashqi  sezgilar to ‘g‘risidagi dastlabki 
m a ’l u m o t   q a d im g i   y u n o n   o l im i   A r a s tu   t o m o n i d a n  
tavsiflanib  berilgan  b o ‘lib,  eram izdan  oldingi  3 8 4 -   322- 
yillarda  yashab  o ‘tgan.  U  sezgilarni  ko‘rish,  eshitish,  hid 
b i l i s h ,   m a z a ,  t a ’m  t u r l a r i g a   a jra tg a n   edi.  P s ix olo gik  
m a ’lu m otlarga  q a rag an d a,  sezgilar  goho  o ‘zaro  bogManib, 
b o s h q a   sezgi  turlarini  yuzaga  keltirishi  m um kin:  masalan, 
p a y p a sla b   k o ‘rish  natijasid a  sezish  tarkibida  taktil  teri 
tu y u sh   sezgilar  bilan  b ir   qatorda  sezgilarning  ta m o m a n  
b o s h q a   turi,  ya’ni  h a ro ra t  sezgisi  ham   ishga tushadi.  Xuddi 
s h u n g a  o ‘xshash voqelik,  taktil va eshitish sezgilari oraliqda 
vibratsion  sezgi  yuzaga  kelishi  m um kin.
M u v o z a n a t   sezgisi  m u ra k k a b   v e s tib u la r  a p p a r a ti ,  
vestibular  nervlari  h a m d a   ko‘z  po'stosti  qismlarini  o ‘zida 
birlashtiradi. Turli  analizatorlar uch un  um um iy hisoblangan 
o g ‘riq  sezgilari  q o ‘zg‘atuvchilarning  t a ’sir  kuchi  haddan 
tash q ari  kuchli  ekanligidan  dalolat  beradi.  Shuni  alohida 
t a ’k id la s h   o 'r in l ik i ,  in s o n n i n g   t a n a   a ’z o la r id a   retse p -
www.ziyouz.com kutubxonasi


torlarning joylashuv  darajasi  h a r   xildir,  ju m la d a n ,  b a r m o q  
uch larida  retseptorlar  zich,  yelka  qismida  esa  j u d a   siy rak 
joylashgandir.  Hozirgacha  sezgilar  ichki  va  tashqi  tu rla rg a  
qariyb  ajratilmagan  bolsa-da,  u la r  harorat,  o g ‘riq,  m a z a , 
vibratsion,  statistik,  din am ik  sezgilar  deb  yuritiladi.
S  . V.  Kravkovning (1893  — 1951)  m a ’lumotlariga k o ‘ra, 
bir  sezgi  a ’zosi  faoliyati  ikkinchisining  t a ’siri  tufayli  o 'z g a -  
radi.  M asalan,  tovush  sezgisi,  asosan,  k o ‘rish  sezgisining 
yorugMik  sezuvchanligini  orttirad i.  Shunga  o ‘xshash  tu rli 
hidlar  h am   yorug‘lik  va  hid  bilishga  nisbatan  sezgirlikni 
oshirishi  yoki  kamaytirishi  m u m k in .  Miya  ustining  y u q o ri 
qismi  va  ko'rish  b o ‘rtiqlariga  tegishli  o ‘sim talarning  y a q in  
joylashganligi  tufayli  bunday o ‘zaro  t a ’sir,  y a ’ni  b osh q a sig a  
o ‘tish  oso n ro q   amalga  oshadi.
B u n d a n   tashqari,  sezgilarning  o fczaro  q o ‘zg‘alishi  va 
torm ozlanish ini  o ‘rganish  h a m   aloh id a  a h a m iy atg a   ega. 
C h u n k i  avtomatik boshqarilish  tufayli  ayrim  holiarda,  y a ’ni 
tungi  uchishda  sun ’iy  sezgirlikning  pasayish  yoki  ortishi 
y u z a g a   k e la d i.  I .P .P a v lo v   t o m o n i d a n   a n a l i z a t o r n i n g  
m u ra k k a b   o ‘zaro  t a ’sir  s h a k lla ri  m avjud  ek anligi  q a y d  
etilgandir.  Ular  bevosita  b osh  miya  p o ‘stlog‘ida  n a m o y o n  
b o ‘lib,  bu  bir  vaqtning  o 'z i d a   k o ‘rayotgan  jis m n i,  e s h i-  
tilay o tgan  tovush ni,  k e la y o tg an   h id ni  s e z is h im iz d a   o ‘z 
ifodasini  topadi.  Bosh  m iya  p o ‘stlog‘ida  k e c h a d ig a n   bu  
fiziologik  jarayonlarni  bosib  o ‘tishi  zarur  b o ‘lgan  z o n a la r  
p e rik ritik   z o n a la r  deb  n o m l a n a d i .   S e z g ila rning  ta s n ifi 
ularning  turli  spetsifik  tavsiflariga,  ya'n i  modalligiga  q a r a b  
em as,  balki  tashkil  etilishining  h a r  xil  darajalariga  q a ra b  
amalga oshiriladi.
Ingliz  nevrologi  Xed  sezgilarni  protopatik  va  e p o k ritik  
n o m la r  ostida  ikkita  darajaga  ajratadi.  P ro to p a tik   s o d d a  
tuzilishga  ega  b o lg a n i  u c h u n   u n d a   mavjud  haqiqiy  h o la t 
bilan  em otsional  holatni  ajratish  qiyin  deydi.  M u ra k k a b  
epokritik  darajasida  aqliy  b o sq ic h   tarkiblari  ishtirok  etishi 
m u m k in , ju m lad an,  ko ‘rish  sezgisi  bunga  yaqqol  m isoldir. 
M a iu m o tla rn in g  ko‘rsatishicha, dastlab protopatik sezgilar, 
keyinchalik epokritik sezgilar yuzaga  keladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   86   87   88   89   90   91   92   93   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə