O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə91/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   87   88   89   90   91   92   93   94   ...   145

Sezgilarni  obyektiv  y o ‘nalishi  b o ‘yicha  Y.N.Sokolov,
O .S .V inogradovlar  tekshirish  ishlari  olib  borganlar,  ular 
sezgilarni  passiv  ja r a y o n   emas,  balki  vegetativ  elem entlar 
fiziologik  nafas  olish  tizim ida  o ‘zgarishga  sabab  b o ‘luv- 
chilard ir  deb  tushuntirganlar.  lish b u   vaqt  reflektor  o kzga- 
rishlarini,  y a ’ni  s e zg in in g   obyektiv  k o 'rsa tk ic h i  sifatida 
ishlashga  im k on iy at  yaratadi.  M a ’lumki,  sezgini  paydo 
q iluvchi  h a r  bir  q o kz g ‘atuvchi,  y a ’ni  q o kzg‘atgich,  ref­
l e k t o r   j i h a t d a n   y u z a g a   ke luvchi  j a r a y o n l a r n i   yu z a g a  
c h a q ir a d i,  c h u n o n c h i   b u la r  to m irla rn in g   torayishi,  teri 
galvanik  reflektorlarning  paydo  b o lis h i  (teri  qarshiligining 
o ‘zgarishi),  m iyaning  elektr  faolligining  o ‘zgarishi,  k o ‘z- 
larn in g   q o ‘zg‘atgich  t o m o n   burilishi  kabilar.  Bularning 
b a rc h a s i  sezgi  j a r a y o n i   paydo  b o l a y o t g a n d a g i n a   ishga 
tushadi,  shu  sababli  u la r  sezgilarning obyektiv  ko ‘rsatkich- 
lari  sifatida xizmat qila oladi.
T a j r i b a l a r d a n   k o ‘r in i b   tu rib d ik i,  q o lz g ‘a t u v c h i l a r  
intensivligi  oshgan  sari  javob  reaksiyasi  h a m   jadallashib 
b o r a r   ekan.  Bu  esa  sezgilarning  intensivligiga  asos  sifatida 
qarashga m uhim   negiz hozirlaydi. T o m ir v a  elektrofiziologik 
r e a k s i y a l a r   c h e g a r a l a r d a   o d a td a g i  q o ‘z g ‘a tu v c h i la r g a  
q a ra g a n d a  keskinroq b o ‘ladi.
A w a l   I.P.Pavlov,  keyinroq  uning  shogirdlari  anali- 
zatorlarning o ‘zaro bogliqligini konvergensiya asosida tadqiq 
qilganlar.  P.P.Lazerev esa  (1878 —  1942)  teri  ultrabinafsha 
n u rla r bilan  nurlanishi  natijasida  ko‘rish  sezuvchaniigining 
susayishini  aniqlagan.  Bu  holat a g a rb o s h q a  analizatorlarga 
quyi  ch e g ara d a   q o ‘z g ‘a tu v c h iia r  t a ’sir  ko'rsatishi  orqali 
h a m   b iro n   a n a li z a t o r n i n g   sezuvchanligini  o 'z g a rtirish i 
m u m k in ,  degan  u m u m iy   xulosa  chiqarishga  olib  keladi.
Y.N .Sokolovning tajribalarida q o ‘zglatuvchiga nisbatan 
muvofiqlashuvchi  reaksiyaningsusayishi  mumkinligi  haqida 
dalillar t o ‘plangan  edi.  N e rv  sistemasi sezgi a ’zolariga t a ’sir 
k o kr s a tg a n d a   u l a r n i n g   xususiyatlari  n a fisroq  n a m o y o n  
b o l a d i .   Bunda  nerv  modellari  tanlab  t a ’sir  qiluvchi  filtr 
v azifasini  bajaradi.  M u a y y a n   paytda  retse p to rg a   t a ’sir 
q iluvchi  q o ‘zg‘atuvchi  ilgari  tarkib  topgan  nerv  modeli 
bilan  m uvofiq k e lm ag an da taxminiy ta ’sirotni  hosil  qiluvchi
www.ziyouz.com kutubxonasi


muvofiqlashtirish  signallari  vujudga  kelishi  m u m k i n .  Va 
a k s in c h a ,  ilgari  ta jrib a la rd a   q o ‘llanilgan  q o ‘z g ‘a tu v c h i 
taxm iniy  t a ’sirotni  y o ‘qotib  q o ‘yishi  e h tim o li  h a m   bor.
Chet ellik psixolog va fiziologlar sezgirlikni  M en deln ing  
q o n u n iy atig a   asoslanib  nasl  bilan  b o g l i q   h o l d a   tadqiq 
qilganlar.  Speyder  t a ’m   bilish  naslga  b o g i i q   d e g a n   xulosa 
chiqaradi  va  100  oilada  buni  sinab  ko‘radi.  M a ’lum otlarga 
q a r a g a n d a ,  o t a - o n a l a r   b ilm a g a n   t a ’m n i   b o l a l a r i   h a m  
payqamaganligi  n am o y o n   b o ‘lgan.
I.P.PavIovning shogirdi  P.K .Anoxin o ‘z in in g   qirqyillik 
faoliyati davom ida org an izm   intengrativ faoliyatining nozik 
m e x a n iz m la rin i  o ‘rgang an .  M u a llif  o ‘z in i n g   b ir   q a to r  
asarlarida  funksional  sistema  nazariyasi  m o h iy a tin i  bayon 
qiladi,  ya’ni  o rg an izm d a  faoliyat  sistemasi  m av jud   b o ‘lib, 
u  yopiq  takrorlanuvchi  fiziologik  siklik  tu z ilm a d a n   iborat. 
Muallifning  fikricha,  o rg an izm n ing   fu nk sional  sistemasi 
organizm  xatti-harakati  reaksiyalarining  fiziologik  m exa- 
nizm ining  prinsipial  sxemasidan  iboratdir.  O rg a n iz m n in g  
b a rc h a   j a r a y o n la r i,  x a tti- h a ra k a tla ri,  v e g e ta tiv   a k tiv la r 
agarda foydali 
Samara 
bilan tugallansa,  u h o ld a  u c h   bosqich 
orqali  bajariladi.  M azk u r  bosqichlar  afferent,  sin te z ,  q a ro r 
qabul  qilinib  bajarilishi  u c h u n   zarur  b o ‘lgan  h a ra k a tla r 
natijasi,  ya’ni  m odel  hosil  qilish  y o ‘li  bilan  o ld in d a n   aks 
cttirishdan  iborat.  Afferent,  sintez  bosqichi  h a r   q a n d a y  
xatti-harakat akti  rivojlanishining boshIang‘ich  p o g ‘onasidir. 
U s h b u   bosq ich   t u g a g a c h ,  m u a y y a n   x a t t i - h a r a k a t   akti 
shakllanishining navbatdagi bosqichi boshlanadi. A y n a n  shu 
bosqichda organizm  xatti-harakatining uch  asosiy  masalasi, 
ya’ni  ninia?  qanday?  va  q a ch o n?  bajarilishi  hal  qilinadi.
Afferent  sintez  b o sq ich ,  asosan,  t o ‘rtta   k o m p o n e n t  
negizida  sodir  boMishi  tajribalarda  sinab  k o ‘rilgan.  U nin g 
asosiy  jabhalari,  e n g   a w a l o   d o m in a n t  m otiv atsiya  ( o ‘ta 
xohish) va unga ham roh  hisoblangan em otsiyaning kuchliligi 
ha m d a barqarorligida nam o y o n b o lad i:
1.  Organizmga  q o ‘zg‘atuvchilarning  m a ’lum   bir t a ’siri.
2. Y o ‘naItiruvchi  afferentatsiyaning  mavjudligi.
3.  Afferentatsiyaning  m uayyan  s h a rt-sh a ro itla ri.
4.  Xotira apparatlari va  mexanizmlari.
www.ziyouz.com kutubxonasi


5.  B ularn in g  o ‘zaro  t a ’siri  quyidagi  uchta  neyrodina- 
m ik   o m il  orqali  bajariladi:  a)  yo ‘nalgan!igi;  b)  neyronlarda 
q o ‘zg‘alishning  konvergensiyasi  ( to ‘yinishi); d) q o ‘zg‘alish- 
ning  p o 's tlo q   va  p o ‘stloqosti  tuzilm alarida  qayta  hosil  b o k- 
lishi  va tiklanishi.
6.  Bu  m e x a n i z m l a r   n e rv   s is t e m a s i d a   tu rli  q o ‘z- 
g ‘a lis h la r n i  t o kp!ashga,  birlashtirishga,  solishtirishga  va 
m a z k u r   m u h itd a   eng  qulay  xatti-harakat  aktini  bajarish 
u c h u n   q a r o r   qabul  qilishga  olib  keladi.
7.  M iya  p o ‘stlog‘i  hujayralarida  q o ‘zg‘alishning  k o n ­
vergensiyasi va ularni  solishtirish jarayoni  butun  miya b o ly- 
lab  b u   o ‘zaro   t a ’sir  natijalarining  integratsiyasi  harakat 
m a q s a d in in g   shakllanishiga  h a m d a   uni  unum liroq  qaror 
tan la sh   sari  yetaklaydi.
K a t t a   y a r i m s h a r la r n in g   m u r a k k a b   in te g ra tiv   fao - 
liy a tin in g   bosh1ang‘ich  bosqichini  turli  q o ‘zgkatuvchilar 
bir  n ey ro n id a g in a   konvergensiyasi  deb  qarash  m um kin.
K a t ta   yarim sh arlarda  maxsus  ne yro n la r guruhi  borligi 
sababli  u lar tu rli- tu m a n   q o ‘zg‘alishlarni  qayta qabul  qilish 
bilan   c h e k la n m a y ,  balki  miya  p o ‘stlog‘ining  p iram ida  hu- 
j a y r a la r id a n   akson orqali  keluvchi  efferent q o ‘zg‘alishlarni 
h a m   q a b u l   qila di.  Bu  esa  o r q a   m iy a   p o ‘stlo q o s ti  va 
p o ‘s tl o q d a g i   k o ‘p lab  a k s o n la r   n e y r o n l a r n i n g   vazifasi, 
y a ’ni  siklik  q o ‘zg‘alishni  k o ‘p in c h a   saqlab  turish,  o ‘ziga 
xos  „ k u t i s h “  t o ‘plam ini  saqlaydi.  Shu  bilan  bir  vaq tda 
p e riferik   ishchi  a'zolariga  yuboriladigan  buyruq  nusxasini 
b u t u n   m iya ga   tarqalishini  t a ’m inlaydi.  Bir  n e y ro n n in g  
o ‘z id a g i  e ffe re n t  q o ‘z g ‘alish  konvergensiyasi  periferik 
r e ts e p to rla rd a n   keluvchi  afferent  q o ‘zg‘alish  bilan  aksonga 
u z a ti lg a n   b u y r u q   nusxasi  o lin g a n   n atijalarni  b a h o la sh  
u c h u n   shart-sharo itlaryaratad i.  Evolutsiya jarayonida  hosil 
b o ‘la d i g a n   b ilish n in g   n e y ro d in a m ik   m e x a n iz m la rin in g  
k a s h f  etilishi  h a r  q a n d a y   boMajak  hodisalarni  tahlil  qilish 
va o l d in d a n   bilishga asos b o l a d i .
K o ‘rish  analizatori  o ‘zaro bir-biri bilan alohida h o l g a n  
o ‘t k a z u v c h a n   periferik  qism dan,  p o ‘stloqosti  va  bosh  miya 
yarim sharlaridagi  kokrish  markazlaridan  iboratdir.  Eshitish
214
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   87   88   89   90   91   92   93   94   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə