O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə92/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   88   89   90   91   92   93   94   95   ...   145

analizatori  havo  to lq in la r in in g   tebranishini  qabul  qiladi, 
ularning  m ex anik  energiyasini  nerv  h u jay ra sin in g   q o ‘z- 
g'alishiga aylantiradi.
K o ‘rib o ‘tganimizdek,  sezgilarning neyrofiziologik asosi 
j u d a   m urakkab  b o lg a n lig i  tufayli  uni  a n c h a  vaqt  o ‘rganish 
lozim  b o ‘lar  ekan.
Sezgi  tu rlarin in g   psixologik  tavsifi
Psixologiya  fanida  sezgilar u c h ta   k a tta   gu ru h g a   ajratil- 
gan  (eksteroretseptiv,  prioretseptiv,  interoretseptiv)  bular, 
o ‘z  navbatida,  y a n a   quyidagi  turlarga b o ‘linadi:
1.  K o4rish  sezgilari.
2.  Eshitish  sezgilari.
3.  Hid  bilish  sezgilari  (eksteroretseptiv).
4. T a 'm   bilish  sezgilari.
5. Teri  sezgilari.
6.  M u s k u l- h a ra k a t  (kinestetik).
7.  Statik  sezgilar  (proprioretseptiv).
8.  Organik  sezgilar  (interoretseptiv).
Ko‘rish  sezgilari
Insonning  rang  va  yorug'likni  sezishi,  k o 'rish   sezgilari 
tarkibiga  kiradi  va  seziladigan  ranglar x r o m a tik ,  axrom atik 
turlarga boMinadi.
Psixofiziologik  qonuniy atg a  k o ‘ra,  y o r u g ‘lik  nurlari 
u c h b u r c h a k   sh ish a   p r iz m a   orqali  o ‘tib   s in g a n d a   hosil 
b o 'la d ig a n   ran g la r  xro m a tik   ranglar,  d e b   ataladi.  U la r 
kamalak  ranglar  hisoblanadi  va  tarkibiga  qizil,  zarg‘aldoq, 
sariq,  yashil,  havorang,  k o ‘k,  binafsha  tuslarini  q a m ra b  
oladi.  Biroq m azk u r ranglarning turlari,  ko'rinishlari tabiatda 
xilma-xil va  n ihoyatda ko‘pdir.  O d a td a , o q   rang,  qo ra rang, 
kulrang va ularnin g turlicha  ko‘rinishlari  ax ro m a tik   ranglar
deb  nom lanadi.
Ko'rish  sezgilari  organi  k o lz  h isoblanib,  u  ko ‘z soqqasi 
va undan   kelib chiqadigan  ko'ruv nervlaridan tashkil topadi. 
K o‘z soqqasini  tashqi tomirlar va to ‘r pardalari  o 'ra b  turadi.
215
www.ziyouz.com kutubxonasi


Tashqi  p a rd a n in g   tiniq  b o l m a g a n   oq  qismi  sklera  yoki 
qotgan,  q a ttiq   parda  deb  nom lanadi.  Uning  oíd  tom oniga 
jo y la s h g a n   b i rm u n c h a   qavariq  qism i  tiniq  m ug uzp ard a 
b o ‘lib,  u n i n g   oldingi  qismi  r a n g d o r  parda  deb  ataladi. 
M azkur p a rd a n in g  rangiga binoan, u n ing tovlanishiga qarab, 
o d a m la rd a   k o ‘z   k o lk,  qora,  sariq  jilo  beradi  va  ularni  biz 
k o ‘k k o ‘z,  q o ‘y k o ‘z,  q o r a k o ‘z  va  h o k a z o   deb  ataym iz. 
R a n g d o r  p a rd a n in g   o ‘rta  qismida  y u m aloq  teshik  mavjud 
b o ‘lib,  biz  uni  qorachiq  deb  ataym iz.  Xuddi  sliu  teshik 
orqali  k o ‘z  ichiga   y o ru g ‘lik  nu rlari  kiradi.  K elayotgan 
y o ru g ‘lik nin g   ozligi  yoki  ko'pfigiga  qarab,  qorachiqning 
kengayish  yoki  torayish  jarayonlari  yuzaga  keladi.
Ko^zlarning uc hinchi  pardasi  t o lr parda deb  nom lanib
u  k o ‘z  soqqasining  deyarli  butun  ichki  yuzasini  qoplaydi. 
Q o ra c h iq   bilan  rangdor  pardaning  orqasida  ikki  tom oni 
q a v a riq ,  t i n i q   j is m   —  k o ‘z  g avhari  jo y la s h g a n   b o 'Ia d i, 
yorug‘lik  nurlari u n d a  t o ‘planib,  so‘ng sinadi va to‘r pardaga 
n a r s a   y o k i  j i s m n i n g   s u ra ti  t u s h a d i .   H a lq a   s h a k ld a g i 
kip rik sim on   m u skulnin g  uzayishi  yoki  qisqarishi  tufayli 
gavhar yo yassilanadi yoki qavariq  holga  keladi  (jism ko ‘zdan 
u z o q l a s h t i r i l g a n d a   g a v h a r   y a s s i l a n a d i ,  k o ‘zga  y a q in -  
lashtirilganda  esa  u  shar shakliga  kiradi).  K o‘z gavharining 
m a z k u r   xossasi  tufayli  narsa  xoh  u z o q d a ,  xoh  yaqinda 
b o l s í n ,   n arsa larn in g   aksi  gavhardan  o ‘tib,  so'ng  t o ‘r  par- 
daga tushaveradi.
K o ‘z  soqqasining  gavhar  bilan  t o ‘r  parda  o lrtasidagi 
b u tu n   ichki  yuzasi  sh ishasim on  jis m   d e b   no m la n u v c h i 
m axsus  tin iq   suyuqlik  bilan  q o p lan g a n   b o l a d i .  Bu  t o ‘r 
parda  rang  va  y o r u g lik n i  sezish  u c h u n   m u h im   ahamiyatga 
ega b o l i b ,   u n d a   k o lruv nervining tarm oqlari joylashgandir. 
U shbu  ta r m o q la rn in g  uchlarida tay o q c h a la r va  kolbachalar 
deb  a ta ladig a n   maxsus  nerv  hujayralari  mavjuddir.  Inson 
ko ‘z ining  t o ‘r pardasida  130  miltionga  yaqin  tayoqcha va  7 
m i l l i o n g a   y a q i n   k o l b a c h a   b o r   d e b   t a x m i n   q i li n a d i .  
K o lb a c h ala r  y o rd am i  bilan  xromatik  (kunduzgi)  ranglar 
k o Lriladi.  T a y o q c h a la r y o ru g lik n i  yaxshi  sezuvchan  b o ‘lib, 
xira  va  q o r o n g ‘i  paytlarda  ham  o ‘z  funksiyasini  bajaradi. 
ax ro m a tik   ranglarni  aks  ettiradi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


T o ‘r pardaning eng sezgir joyi  — sariq d o g ‘ning, asosan, 
kolbachalar bilan t o ‘lgan  markaziy c h u q u rc h a s i  hisoblanib, 
unga  qaysi  narsaning  aksi  tushsa,  x u ddi  shuni  h a m m a d a n  
ravshanroq  k o ‘ramiz.  Obyektga  tik  q arash   natijasida,  k o kz 
muskullari  unga qaratiladi va aks ettiriluvchining surati sariq 
dog'ga  tu sh a d i,  bunday  tarzdagi  k o 'ris h   t o ‘g ‘ridan  ko'rish 
deyiladi.  Agarda narsalarning surati  sariq d o g ‘dan tashqarida 
b o ‘lsa,  y a ’ni  t o kr  pardaning  bu  jo y id a   rang  va  y o ru g lik n i 
s e z a d ig a n   t a y o q c h a la r ,  k o l b a c h a l a r   m av ju d   e m a s,  b u  
k o ‘ruv  ne rvining  k o kz  soqqasidan  ch iq ish   joyi  b o ‘lib,  u 
yorug‘likdan t a ’sirlanmaganligi  u c h u n   k o ‘r dog‘ deb ataladi.
O d a m   k o ‘zi  ranglarni  ta x m in a n   380  m illimikrondan 
780 millimikrongacha uzunlikdagi  t o ‘lqinlar t a ’sirida sezadi: 
1)  7 8 0 —6 1 0   qizil  rangni;  2)  6 1 0   —  590   z a rg ‘a ld o q n i ;
3)  590 —  575  sariqni;  4)  5 6 0 —510  yashilni;  5 ) 4 8 0  — 470 
h a v o r a n g n i ;   6 )  47 0  —  450  k o ’k  r a n g n i ;   7)  450  —  380 
binafsharangni  sezadi.
A)  Ko'rish  sezgilarining  xossalari.
1.  R angning  toni  (150  ga  yaqin  tuslari).
2.  Ochiqlik (qora bilan oq rangda 200 gacha tus ajratiladi).
3.  R angning  ravshanligi  (600  ga  yaqin).
4.  R angning  quyuqligi  ( to n in in g   yaqqolligi).
5.  R a n g la rn i  aralashib  k etish i  ( tu rli  u z unlikla rda gi 
y o r u g lik   nuri).
B)  Ko 'risk  sezgisi jarayoni.
U c h   rangli  nazariyasi:
1.  1756-  yild a  M . V .L o m o n o s o v   asosiy  q o id a la rin i 
bayon  qilib  bergan.
2.  100  yildan  keyin  nemis  fizigi  G .G e lm g o ls   uni  t o l a  
isbotlab  bergan.
3.  U sh bu   nazariyaga  binoan,  t o lr  p a rd a n ing   kolbacha- 
larida  u c h ta   asosiy  elem ent  m av ju d d ir,  ulardan  birining 
q o lzg‘alishi  qizil  rang  sezgisini,  ik kinchi  birining  q o ‘zg‘a- 
lishi  yashil  rang  sezgisi  va  u c h in c h i  birining  q o ‘zgkalishi 
binafsharang sezgisini hosil qiladi.  Nazariyaga ko‘ra, yorugMik 
t o ‘lqinlari  birdaniga  uchta  e le m e n tn i  bir  xilda  q o ‘zgkatsa, 
oq  rang  sezgisi  vujudga  keladi.  Lekin  y o r u g li k   to ‘lqinlari 
ikki  yoki  u c h   elem entga  ta'sir  q ilsa-y u ,  a m m o   bu  t a ’sir
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   88   89   90   91   92   93   94   95   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə