O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə94/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   145

sezish  tashq i  q o ‘z g ‘alish  k u c h a y g a n d a   siq iq n i  sezishga 
aylanadi, u yanada kuchayganda siqiq og'riq sezgisiga ayianadi.
Tu yu sh  sezgilari  organi  —  teridagi  va  ta s h q i  shilliq 
p a r d a l a r d a g i   t u y u s h   t a n a c h a l a r i   d e b   n o m l a n u v c h i  
t a n a c h a l a r d a n   i b o ra t.  T a n a c h a l a r n i n g   i c h i d a ,   q ism a n  
tashqarisida (epiteliyda) tuyush  nervining ch e k k a  tarmoqlari 
m avjud,  u la r  te rid a   va  shilliq  p a rd a la r d a   b ir  tekis  taq- 
simlangan.  U lar barm oqlarning uchlarid a,  til  uch ida,  labda 
zich  joylashgan  boMadi,  shu  bois  sezgirlik  darajasi  bosh- 
qalardan yuksakroqdir.  Qaysi yerda ta n a c h a la r  siyrak b o ‘lsa, 
dem ak,  shu joylarda  sezish  k o ‘rsatkichi  sh u n c h a lik   pastdir.
Psixologiyada  tuyush  tanachalari  va  sezuvchi  nervning 
chekka tarmoqlari  zichligi esteziom etr asbobi yordam i  bilan 
o'lchanadi.  Asbob  keriladigan  ikki  oyoqli  sirkulga o ‘xshash 
b o 'lib ,  u n in g   o ‘zagidagi  d a ra ja la r  o y o q l a r n i n g   uchlari 
o ‘rtasidagi  masofani 
0
‘lchaydi.
Tuyushning aniqlik darajalari: a)  b arm o q  uchlarida  1  mm 
d a n   —  2  m m  gacha,  b) q o ‘1  kaftida  10  m m ,  d)  o rq ad a  60 — 
70  m m   m asofada  bir  y o l a   ikki  o y o q c h a   tegayotganligini 
sezish  m u m k in   (m asofa  kamaysa,  sezgirlik  pasayadi).
Tuyush  sezgilarining markazi  bosh  m iy a   p o ‘stlog‘ining 
orq a d a g i  m a r k a z i y   p u s h ta s id a   j o y l a s h g a n   d e b   t a x m in  
qilinadi.
Tuy ush  sezgilarining  tashqi,  ya’ni  fizik  sababi  — bu 
biro n -bir  narsalarning  teriga  bevosita  tegishidir.
H a r o r a t   se zg ilari  issiq  yoki  s o v u q n i   se z is h   b ila n  
ifodalanadi.  M a xsus  ta n a c h a la r n in g   i c h i d a   issiqni  yoki 
sovuqni  sezuvchi  nervlarning chekk a tarm o q la ri joylashgan 
bo'ladi.
Ularning tashqi sababi  — biron-bir haroratga ega b o Llgan 
qattiq,  suyuq va gazsimon jismlarning tanaga tegib turishidir. 
Issiqni  yoki  sovuqni  farqlash  q o ‘zg‘atu v ch i  harorati  bilan 
badan harorati o lrtasidagi  nisbatga ko‘ra belgilanadi.  Masalan, 
q o ‘zg‘atuvchining harorati b adan  h a ro ra tid a n   past b o l s a  — 
s o v u q n i,  a g a r d a   y u q o ri  b o l s a   —  issiq n i  s e z a m iz ,  his 
qilamiz.
Farqlash: jism larning  issiqlik  o ktk azuvchanligi  —  tem ir 
va yung.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Harorat sezgilari: a)  tashqi q o ‘zg‘atuvchilar; b) orgaiffom 
ichida  q o 'r q is h d a n   — qo n   tomiri  torayadi,  uyalishdan  — 
qon  to m iri  kengayadi. 
i
M uskul-harakat  sezgilari  va  statik  sezgilar
M u s k u l-h a ra k a t  sezgilari  m o to r   sezgilari,  goho  kines- 
tetik  sezgilar  d e b   nom lanib,  ularga  o g ‘irlikni,  qarshilikni, 
o r g a n l a r   h a r a k a t i n i   bilish   s e z g ila r i  k ira d i.  U l a r n i n g  
organlari  — gavda  muskullari,  paylar,  b o lg ‘imlardan  ibo- 
ratdir.  O rg a n la rn in g   tarkibida  sezuvchi  nervlarning  chekka 
tarm oqlari  m avjud b o l ib ,  ularning t a ’sirida harakat va Statik 
sezgilar v uju d g a   keladi.
M u s k u l-h a ra k a t  sezgilarining  fizik  sababi  muskullarga 
t a ’sir  e t u v c h i   n a rs a la r n in g   m e x a n ik   tazyiqi  va  gav d a  
harakatlaridir.
Statik  sezgilar  gavdaning  fazodagi  holatini  sezish  va 
m uv o za n a t  saqlash  sezgilaridir.
G a v d a n i n g   fazodagi  h o latin i  bilish  va  m u v o z a n a t 
saqlash  sezgisi  u c h u n   ichki  quloqdagi  vestibulär  apparat 
r e ts e p to r   v azifasini  bajaradi.  V e s tib u lä r  a p p a ra t  q uloq 
dahlizi  va  y arim doira  kanallardan  tashkil  topgan  bo'ladi. 
Sezuvchi  ne rv  tarm oqlari  esa gavdaning fazodagi  harakatini 
va holatini boshqaradi. Gavda muvozanatini saqlashda otolitlar 
a l o h i d a   a h a m i y a t   kasb  etib,  u l a r   e n d o l i m f a d a   s u z ib  
yuradigan  m a y d a  ohaktosh  kristallaridan  tashkil  topgandir.
O d a td a ,  org an izm  avtomatik  ravishda refleks y o ‘li bilan 
m u v o za n a t  saqlaydi.
O rganik  sezgilar
O r g a n ik   sezgilarning  retseptorlari  ichki  organlarda: 
qizilo‘n g a c h ,  m e ’da,  ichak,  qo n   tomirlari,  o ‘pka  va  shu 
kabilarda jo ylash gan b o l a d i .
Ichki  o rg a n la rd a g i  ja r a y o n la r   o rg an ik   sezgi  retsep- 
to rla rin in g   q o ‘z g ‘a tu v c h ila n d irla r.  U la r   quyidagilardan 
iboratdir:
a)  o g 'r iq   sezgilari;
b)  x u s h   t u y g ‘ular;
d)  n o x u s h   t u y g ‘ ular.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Tekshirish  uchun  savollar
1.  S e z g i  d e g a n d a   S iz   n im a n i  tu s h u n a s i z ?
2.  S e z g i  x u s u s iy a tla rig a  t a ’r i f  b e r a  o la s iz m i?
3.  S e z g i  t u r l a r i n i   s a n a b  b e r in g .
4 .  R a n g la r  t o ‘g ‘r is id a  ta s a v v u rin g iz  q a n d a y ?
5.  A d a p ta ts iy a  v a  se z g irlik n in g   m o h iy a ti  h a q i d a  s o ‘z la b  b e rin g .
6
.  S e z g ila r n in g   r iv o jla n is h i t o 'g 'r i s i d a  ta s a v v u r in g i z  b o rm i?
X I I I   b o b  
I D R O K
Id ro k   to ‘g ‘risid a  um um iy 
tu sh u n c h a
Idrok sezgilarga nisbatan murakkab va m az m u n d o r psixik 
jarayon hisoblanganligi sababli barcha ruhiy holatlar, hodisalar, 
xususiyatlar,  xossalar  va  inson  o ngining  yaxlit  mazm uni, 
egallangan bilimlar, tajribalar, ko'nikmalar bir d a v m in g o ‘zida 
namoyon b o l a d i  va aks ettirishda ishtirok qiladi.
Idrok  tushu nch asi  lotin  tilida  „ p e r c e p ti o “  qabul  qilish, 
idrok  deb  n o m ta n a d i,  uning  y u q o r i  b o s q ic h i  esa  „ a p ­
p e rs e p s iy a “  d e y ila d i.  A p p e rsep siy a  —  id r o k   ja r a y o n in i  
shaxsning  oldingi  bilimlari,  shaxsiy  va  ijtim oiy  tajribalari, 
qiziqishlari,  motivatsiyasi, ehtiyojlari va o d a tla ri,  u m u m a n , 
ruhiy  hayotinin g  b a rc h a   m az m u n i  b ila n   belgilanishidir. 
Appersepsiya  hodisasi  tufayli  o d a m l a r   o ‘z   idroklarining 
m a z m u n i  b ila n   b ir-b irla rid a n   m u a y y a n   d a ra ja d a   farq- 
lanadiiar,  y a 'n i  ular  aynan  bir  xil  n a rsa n i  o ‘z  bilim  sa- 
viyasi,  maslagi,  pozitsiyasi,  dun yo q arash i  va  ijtimoiy  kelib 
chiqishiga  asoslangan  holda  turlicha  id ro k   qiladilar  h a m d a 
aks  ettiradilar;  M asalan,  „ildiz“  t u s h u n c h a s in i  biologlar 
o ‘s im lik ia r n ir tg   m o d d i y   asosi  s i f a t i d a ,   m a t e m a t i k l a r  
so n la rn in g   ildiz  ostidagi  k o 'r in i s h id a ,  ijtim o iy   nuqtayi 
nazard an   q a rin d o s h -u r u g ‘chilik  sh a k lin i  k o ‘z  o ‘nglariga 
keltiradi.  M a z k u r   t u s h u n c h a   b a ’zi  h o l l a r d a   id ro k n in g  
aniqlik,  toMiqlik,  ravshanlik,  predm etlik,  tanlovchanlik  kabi
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə