O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə95/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   91   92   93   94   95   96   97   98   ...   145

sifati  m a ’n o sida q o lla n a d i.  Psixologiya nazariyalariga ko‘ra, 
apparsepsiya  hodisasi  barqaror va va q tin c h a  deb yiirituvchi 
ikki  k o ‘rinishga  ajratiladi.  Barqaror  apparsepsiya  hodisasi 
shaxsning  d u n y o q a ra sh i,  q at’iy  maslagi,  ideali,  pozitsiya 
motivatsiyasi,  qiziqishi,  bilim  saviyasi,  m ad aniy  darajasi, 
xulq-atvori,  m a ’naviyati  va  kasbiy  tayyorgarligiga  b o g liq  
boMib,  u  o ‘ta   m u ra k k a b  tuzilishga egadir.  M uvaqqat apper- 
sepsiya  turi  esa  shaxsning  faqat  idrok  qilish  jarayonidagi 
e m o ts io n a l  h o la tig a ,  ya'ni  u n in g   kayfiyati,  ruhlanishi, 
stress,  a ffe k tiv  k o 'rin is h d ag i  h is - t u y g ‘u larid a,  u larn in g  
sur’ati, davomiyligi, tezligida o ‘z ifodasini topadi.  Psixologiya 
fanida  idrok  m uay y a n   shakllarga  ajratilib  tadqiq  qilinadi, 
V a q t,  h a r a k a t ,   faz o   y o r d a m i  b ila n   a t r o f - m u h i t n i n g ,  
b io sfc ra n in g ,  ijtim oiy  tu rm u s h n in g   m ohiyati  yuzasidan 
a x b o ro tla r ,  m a ’lu m o tla r,  x ususiyatlar  t o ‘planad i.  Bor- 
liqdagi  n a rs a   va  hodisalarning  yashash  shakli,  uzluksiz 
ravishda  h a ra k a td a  bo'lishi,  muayyan obyektiv vaqt birligida 
mavjud  boMishi  inson  ongida  bevo sita  i n ’ikos  qilinadi. 
O d a t d a ,  i n s o n n i n g   vaqtni  id rok  qilishi,  asosan ,  ruhiy 
hodisalar,  h olatlar,  vaziyatlar, xususiyatlarning o 'z a ro  o ‘rin 
alm ashinuvi  tufayli  nam oyon  b o l a d i   va  o ‘ziga  xos tuzilishi 
bilan  m a z k u r   jarayon n ing  boshqa  shakllaridan  farq  qilib 
turadi.  Vaqtni  idrok qilish  inson to m o n id an  aks ettirilayotgan 
vaqt  b irlig in in g   h a q q o n iy   m a z m u n ig a ,  shaxsning  unga 
nisbatan  m u n o sa b a tig a   b o g liq   b o ‘lib,  xuddi  shu  m ezon 
orqali  u n in g   mahsuldorligi  o ‘lchanadi.  M asalan,  shaxsning 
e htiyoji,  m o tiv a ts iy a s i,  qiziqishlari  va  intiiishiga  m os, 
m utan o sib  vaqt  birligini  idrok  qilgandagina  vaqt  obyektiv 
jih a td a n   ( k e c h in m a la r,  his-tuyg'ularga  nisbatan  shaxsning 
ijobiy h a q q o n iy   munosabatlari)  tez 
0
‘tganday idrok qilinadi. 
O datda,  yoq tirm aslik ,  idrok qamroviga  nom utanosiblik  esa 
shaxsda  zerikish  vaqt  „sekin“  o ‘tish  tu y g‘usini  uyg‘otadi.
B io s fe ra   va  no sfcrad agi  h a r a k a t l a r n i   id ro k   qilish 
jism larn ing   n isb a ta n   (ijtimoiy,  siyosiy,  tabiiy  holatlarining) 
fazodagi  (ijtim oiy  hayotdagi)  o ‘rin  almashinuvi ni  bevosita 
(bav o sita)  i n ’ikos  e ttirish d a n   ib o ra td ir .  Shu  s a b ab d a n  
harakat  n isb a ta n   taqqoslanib,  b a ’zida  nisbat  berilmasdan, 
taq q o s la n m a y   idrok  qilinishi  ilmiy  psixologik  manbalarda 
224
www.ziyouz.com kutubxonasi


qayd  qilib  o ‘tiladi.  Mabodo  ha ra k a td a g i  jism   uni  q u rshab 
turgan harakatsiz boshqajismlarga taqqoslangan  holda idrok 
qilinsa,  b u n d a y   toifadagi  harakat  nisbatan  idrok  qilish  deb 
ataladi.  A garda  harakatlanayotgan j is m   hech  qanday  narsa 
bilan  t a q q o s la n m a s d a n   id rok  q ilin s a ,  b u   k o ‘rinishdagi 
harakat  nisbat  berilmay  idrok  qilish  deyiladi.  Fazoni  idrok 
qilish  — voqelikdagi  narsa va hodisalarn in g  fazoda egallagan 
o ‘rnini,  shaklini,  miqdorini  va  b ir-birig a   nisbatan  m u n o -  
sabatlarini  bilish  jarayonining  shaklidir.  Voqelikni  idrok 
qilish  orqali  inson  borliq  t o ‘g ‘risida,  u n in g   xususiyatlari, 
hajmi,  masofasi  (ich  tomoni,  c h u q u riig i)  yuzasidan  m uay- 
yan  m a ’l u m o t la r ,   xossalar,  a x b o r o t l a r   t o ‘plash,  u larn i 
farqlash  im koniyatigaegabo‘ladi.  Id ro k n in g h a ru c h a la s h a k li 
y ordam ida du n yon i  bilish jarayoni a m a lg a  oshadi, verbal  va 
noverbal  h o l a t la r   bilan  bev o sita  v a  bilvosita  y o ‘l  b ila n  
m uayyan  ob raz lar  (timsollar,  tavsiyalar)  mujassamlashadi, 
natijada  yaxlit  in ’ikos  etish  holati  y u z a g a   keladi,  bilishga 
oid  m ahsullar  t o ‘planadi.
Idrok ja ra y o n id a   uning fe n o m e n la ri  (yu n o n ch a   „phai- 
n o m en o n “ — noyob,  g ‘a y rio d a ü y   h o la t  d e g a n   m a 'n o n i  
anglatadi)  m uayyan hodisalarni aks e ttirishda ishtirok etadi, 
in’ikosning turlicha aniqlikda n a m o y o n  b o l is h i   mumkinligi 
t o ‘g ‘risida  m a ’Iumot beradi.  Ular j a h o n   psixologiyasi fanida 
g a i l u t s i n a t s i y a   ( l o t i n c h a   „ h a llu c in f tio  “ —  a la h la s h , 
bosinqirash,  valdirash,  ya 'ni  y o  ‘q  narsalarning  ko ‘rinishi, 
eshitilishi,  sezilishi  degan  m a 'nolarni  anglatadi),  illuziya 
(lo tin c h a   ,,illu s io 4, — xato,  adash ish ,  yanglishish  de ga n 
m a ’noni  bildiradi),  attraksiya  (fransuzclia  „attraction“ — 
o'ziga  tortish,  mahliyo  etish, ja lb   qilish  m a ’nosini  beradi), 
ruschada  „yasnovideniye“ — yaq q ol oldindan ko 'rish, yaqqol 
g ‘oyibdan  x a b a r   olish  d e m a k d i r ,  t u s h u n c h a l a r i   o rq ali 
ifodalanadi.
Y a q q o l,  v o qe lik d a g i  n a r s a   v a   h o d i s a l a r n i n g   t a n a  
a 'z o la rin in g   qabul  qilish  a n a liz a to rla rig a   bevosita  t a ’siri 
b o l m a s d a n   inson  ongida  turli  o b ra z la rn in g   (ovozlarning 
eshitilishi,  paydo   b o llishi,  s h a rp a larn in g   sezilishi)  xayolan, 
flkran  payd o   b o l is h i d a n   iborat  id ro k n in g   psixopatologik 
( r u h i y   x a s t a l i k )   h o d isa s ig a   g a i l u t s i n a t s i y a   d e y il a d i.
15  P sixologiya 
225
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   91   92   93   94   95   96   97   98   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə