O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

G a l lu t s in a t s i y a   h o d i s a s i   m u v aq q a t  r u h iy   x a sta lik n in g  
alomati  boMib,  b a ’z a n   q o ‘rqinch  hissi  m ahsuli  hisoblanadi. 
Ba’zida  bosh  m iy a   katta  yarimsharlari  p o ‘stlog‘idagi  q o lz- 
g ‘alish  ja ra y o n la rin in g   nuqsonli,  sust  harakati  natijasida, 
g o h o   asab  t iz i m i n i n g   zaharlanishi,  zaiflashuvi,  haddan 
tashqari toliqishi tufayli yuzaga kelish  m um kin .  Bizningcha, 
gallutsinatsiya  hodisasi  bir necha  ko‘rinishga ega.  Ularning 
asosiylari  quyidagilard an  iborat: a) y o ‘q  narsalarning k o ‘zga 
k o ‘rinishi;  b) u   yoki  b u   ovozlar,  tovushlar,  kuylar  eshi- 
tilishi;  d) y o ‘q  s h a rp a lar,  hidlar  sezilishi  kabilar.
llluziya  hissiy  a ’zolarimizga  bevosita  t a ’sir  etib  turgan 
narsa va hodisalarnin g n o to ‘g‘ri  (noadekvat), yanglish  idrok 
qilishdan  ib o ra t  ja ra y o n in in g   noyob  hodisasidir.  Ba’zan 
psixologiya  f a n id a   n o t o ‘g ‘ri  (noadekvat)  id rok qilishga  olib 
keluvchi  q o ‘z g ‘a tu v c h ila r   konfiguratsiyasining  (lotincha 
„ c o n fig u ra tio “ —  tcishqi  tuzilishida  o ‘x sh ash lik,  o ‘zaro 
0 ‘xshashlik,  joylash u vda  yondashuvlik,  degan  m a ’nolarni 
a n g la ta d i)   o ‘zi  h a m   illuziya  d e b   a ta l a d i .   „ A d e k v a t “ 
tushunchasi  (lo tin c h a  —  „adae  gguatus“ ,  y a ’ni  teppa-teng, 
mutlaqo mos,  a yn i to 'g ‘ri,  demakdir).  Hozirgi davrda ko‘rish 
idrokini  k u z a tis h n in g   eng  samarali  y o ‘li  — bu  tasvirlarni 
ikki o ‘lchovda ifodalashdir.  Illuziyalarning bir turkumi Optik 
geometrik  illuziyalar  deb  nomlanib,  u lar  asosiy  tasvir  va 
uni  qurshab  tu rg a n   fazoviy  joylashuv  bilan  farq  qiluvchi 
boshqa  shakllar  o ‘rtasida  o ‘lchov  m u n o sa ba tining  buzi- 
lishida  n a m o y o n   b o ‘ladi.  T asvirlaryorug1  fonda qora  fonga 
nisbatan  q o r a r o q   tuyuladi,  y a’ni  holat  mahsuli  deyiladi. 
K o n t r a s t   ( f r a n s u z c h a   „ C on tra ste“ —  k esk in   q a ra m a - 
qarshilik)  y o r u g ‘lik  bilan  fon  o ‘rtasidagi  m unosabat  ifodasi 
demakdir.  „ F o n “  fransuzcha so‘z b o ‘lib,  u  „fond“ — asos, 
negiz,  tag  m a ’no sini  bildiradi.
A k sariy at  illu z iy a la r   ko‘rin a d ig a n   h a r a k a tl a r   bilan 
b o g ‘liq  b o l a d i ,   c h u n o n c h i:  a)  q o r o n g lilikda  harakatsiz 
yorugMik  m a n b a y i d a n   n u r la r n in g   t a r t i b s i z   ta r q a lis h i 
(avtokinetik  h a ra k a t);  b)  fazoviy jih a td a n   yaqin joylashgan 
ikki  h a ra k a ts iz   s tim u ln in g   tez  s u r'a tla r   bilan  nam o y o n  
etib  turishi  h a r a k a t   taassurotini  vujudga  keltiradi  (stro- 
boskopik  h a ra k a t);  d)  harakatsiz  obyektni  uni  qurshab
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

turgan  fonga  q a ra m a-q a rsh i  y o ‘nalishga  q o ‘yish  h a ra k a t 
tuyg‘usini  paydo  qiladi  (in d u k sio n   harakat)  kabilar.
Attraksiya  insonning o ‘zi  bilan  o ‘zga o ‘rtasidagi  m u n o -  
sabatida  nam oyon b o ‘lib,  o ‘ziga  mahliyo qilish,  qalbni  ,,jiz“ 
ettirish d a n   iborat,  ongsizlikka  taalluqli  in so n n in g   in so n  
to m o n id a n   idrok  qilish  hodisasidir.  Bu  hodisa  b ir  q a n c h a  
m anbalar,  q o ‘zg‘atuvchilar,  m o t i v l a r t a ’sirida vujudga  kela- 
di,  jum ladan:  1) dastlabki  tashqi  ko'rinish,  istarasining  is- 
siqligi;  2) subyektga  nisbatan  rishtasiz  bog‘lanib  qolishlik, 
ongsizlik darajasidagi anglashilmagan  ichki  noan iq  moyillik;
3)  shaxslarning  xarakteridagi  o ‘xshashlikning  m avjudligi;
4) sheriklarning m uomala m arom idagi yaqinlik va boshqalar.
Psixologiya  fanida  k a m   tad q iq   qilingan  idrok  f e n o -  
m en laridan   bittasi  — bu  yaq qo l  k o'rinish  (yasnovideniye) 
deb atalib, voqelik,  holat,  hodisa va tasodifni yaqqol o ld in d a n  
k o 'ris h ,  g ‘oyib d an   yaqqol  x a b a r   kelish  singari  p a r a p s i-  
xologik  m uam m o d ir.  F a q a t  ayrim  hollardagina  y a q q o l 
ko ‘rinishining aniq  ilmiy hisoblashlarga asoslangan  m ahsuli 
n a m o y o n   b o lis h i  m u m k in ,  xolos.  Aksariyat  vaziyatlarda 
y a q q o l  k o ‘rishlik  bilan  s u b y e k ti n in g   s h axsiy  x a y o l o t i , 
o kzgalarning diqqatini tortishga, jalb qilishga a lo q a d o r hissiy 
kechinm alardan boshqa narsa b o ‘lmasdan,  uning yaqqollilik 
ehtimoli  darajasi juda pastdir.  Biroq shu narsani  rad etm aslik 
kerakki,  ayrim  allomalarning  bashoratlari,  yaqqol  o ld in d a n  
ko ‘rish  im konining  yuksakligi,  aniqligi  kishini  h a n u z g a c h a  
hayajonga soladi.
I d r o k n i n g   m u h i m   t o m o n i   —  b u   u n i n g   x u s u s i y a t -  
larining  turli  jabhalar,  v aziyatlar,  sharo itlarda  n a m o y o n  
b o “lishidir.  Idrokning  m u h im   xususiyati  bu  faol  ravishda, 
bevosita  aks ettirish  im koniyatining  mavjudligidir.  O d a t d a , 
insonning idrok qilish  faoliyati  uning o ‘zlashtirgan bilimlari, 
t o kp lag a n   tajrib a la ri,  s h u n i n g d e k ,  m u r a k k a b   a n a l  i t ik -  
sintetik  harakatlar tizimi  z a m irid a  yuzaga  keladi.  Bu  h o la t 
idrok  qilinishi  zarur b o ‘lgan  o ‘quv  fani  m ohiyatiga  b o g ‘liq 
ilmiy  faraz  yaratish,  uni  a m a lg a   oshirish  borasida  q a r o r  
qabul qilish,  yaqqol voqelik bilan  t a s a w u r  qilin ay o tg a n n in g  
o ‘z a ro   m osligini  a n iq la s h   sin g a ri  b o s q i c h m a - b o s q i c h ,  
o ‘zaro  bir-birini  taqozo  etu v ch i  tarkibiy  qismlardir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---