Sofistika

SOFISTIKA,

INDIVIDUALISTICKÝ RACIONALIZMUS A SKEPTICKÝ RELATIVIZMUS

Obdobie, kt. nastalo po perzských vojnách vyvolalo potrebu systematického vzdelávania obyv., kt. mali účasť na správe verejného života.

• 
  začiatok antropologickej koncepcie
  
• 
  vznik potreby profesionálnych učiteľov – tzv. SOFISTOV
  
• 
  predmet ich záujmu: človek, kt. chceli pripraviť pre spoločenský život. Namiesto filozofie prírody nastupuje filozofia kultúry, politika, etika, umenie viesť dialóg – dialektika.
  

Sofistika sa stáva svetskou školou myslenia a konania. Sofisti sa zaoberali matematikou, gramatikou, rétorikou (lepší rečník mal pravdu).

Učenie sofistov malo najprv populárny charakter, priťahovalo masy ľudí. Grécka sofistika nebola jednotná, delila sa na 2 skupiny:

1. 
   nadväzovala na tradície pôvodnej gréckej prírodovedy. Kládli si otázky o človeku, jeho poznaní, živote, konaní.
   

Predstavitelia: Protagoras, Hypias, Prodikos.

Základný výrok Protagora: „Mierou všetkých vecí…“

2. 
   rozvíjala učenie Zenóna – prevládal nihilizmus, v otázke poznania agnosticizmus a v etike nihilizmus.
   

Predstavitelia: Gorgias, Trasymachos, Antifón, Lykofrón, Kalikles.

Základné výroky Gorgia:

1. 
   Nič nie je.
   
2. 
   Ak aj niečo je, nemôžme to poznať.
   
3. 
   Ak aj to môžeme poznať, nemôžme to inému odovzdať.
   

Sofisti používali sofizmy = sofizmatá- logické výroky (pohár je poloplný / poloprázdny)
Sokrates

• 
  Aténčan, narodil sa 469 p.n.l.
  

Otec- Sofroniskos- sochár, matka- Fainarete – pôrodná asistentka.

Sokrates sa vyučil za sochára, neskôr sa venoval vznešenému poslaniu, vychovávateľstvu. Svoje poslanie vykonával zanietene, s nesebeckosťou, radosťou. Žil chudobne, ale bol hovorca aténskej aristokracie. Manželka – Xantipa.

Sokrates mal silný vplyv na študentov. Veril v posmrtný život – vypil pohár s jedom a popisoval stav- čo sa s ním dialo, svojim študentom. Bol 1., kt. povedal, že cnostiam sa dá naučiť.

Základný výrok: Viem, že nič neviem.

Základný princíp: Poznaj seba samého. – je vytesaný vo veštiarni v Delfách

Jeho metóda: MAIEUTIKA- ovplyvnený matkou- pôrodnou asistentkou → ako ťažko sa rodí človek, tak ťažko sa riešia aj ľudské problémy.

Neskôr vznikali malé sokratovské školy.
Platón

• 
  potomok bohatej gréckej rodiny, z otcovej strany – kráľovský pôvod – rod Kodrovci, z matkinej strany bol potomkom Solóna (ten 1. napísal ústavu- 600 p.n.l.)
  
• 
  na vedeckom poli pracoval 50rokov ako spisovateľ
  
• 
  kvôli prehľadnosti jeho názorov → rozdelenie filozofie:
  

1. Logika, 2. Fyzika, 3. Etika
Logika:

Hovoríme o ideách, aj keď to patrí do metafyziky. Náuka o ideách- dialektika – umenie zhovárať sa a vedecky skúmať.

Úloha dialektiky: viesť nás správnou cestou, čo sa týka rozhodovania a poznania ideí. Od Sokrata sa líši tým, že za cieľ rozhovoru považuje ideu. Východiskom je skutočnosť, že máme nejaké poznanie, kt. nám neumožňuje vec dokonale poznať.

Založil školu: Akadémia (20 rokov tu študoval jeho najlepší žiak, potom sa Aristoteles rozchádza s Platónom).

Platón odišiel na juh Talianska, kde sa dostal do sporu s Dionýziom starším. Ten nariadil Platóna predať do otroctva. Aténčan Anikeris ho vykúpil za 3000 drachiem. Aténčania sa zložili 3000 drachiem a dali Anikerisovi. On ich však neprijal – nechal si ich Platón, kt. za nich kúpil pozemok a postavil Akadémiu. Do závetu Platón uviedol, že škola má po jeho smrti pripadnúť jeho synovi.

Aristoteles na protest odchádza zo školy a zakladá novú.

Platón rozdelil spoločnosť na 3 základné triedy:

1. 
   VLÁDCOVIA- filozofi, nevytvárajú materiálne statky,
   
2. 
   VOJACI - nevytvárajú materiálne statky,
   
3. 
   SLOBODNÍ OBČANIA – demiurgovia (roľníci, remeselníci) - nevytvárajú materiálne statky,
   

1. a 2. žijú na úkor 3. → PLATÓNSKY KOMUNIZMUS

Zákl. jeho učenia – učenie o ideách: Svet, kt. tu je nie je skutočný, je javový. Skutočný je ideový.

Idea dobra je v transcendente - idea má cnosti

1. 
   múdrosť – vládcovia – filozofi,
   
2. 
   statočnosť – vojaci,
   
3. 
   rozvážnosť – demiurgovia,
   
4. 
   spravodlivosť – kompilát 1., 2., 3.
   
5. 
   Otrok bol pre Platóna len hovoriaci nástroj.
   

2 podobenstvá: 1. podobenstvo jaskyne a 2. podobenstvo vozataja.

Naša duša je zapriahnutá v transcendente do vozataja a nazerá na svet ideí. Po narodení duša prechádza cez rieku zabudnutia – dostáva sa do človeka a tam sa opäť rozpamätáva (čím viac, tým je človek múdrejší, najviac u filozofov).