Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca

 

37 

 

cestovného  ruchu  (ubytovacie  a  stravovacie  sluţby,  poţičovne  športových  potrieb, 

sprievodcovské  činnosti,  výroba  športových  potrieb  ako  aj  lodí  a  člnov,  cestovné 

kancelárie a pod.). V zvýšenej miere sa na zárobkovú činnosť začínajú vyuţívať aj objekty 

pôvodne  slúţiace  na  individuálnu  rekreáciu  majiteľa  (najmä  rekreačné  chaty),  ako  aj 

nevyuţité  obytné  priestory  v  rodinných  domoch,  ktorých  je  vzhľadom  na  regionálny 

architektonický  a  stavebný  trend  nedávnej  minulosti  dostatok.  Postupne  sa  ich  úroveň 

zvyšuje spolu so zvyšujúcimi sa nárokmi turistov. V poslednom období sa vybudoval väčší 

počet hotelov a penziónov, ktoré svojim moderným vybavením poskytujú vysokú úroveň 

sluţieb  cestovného  ruchu.  V  tejto  oblasti  však  treba  osobitnú  pozornosť  venovať 

ubytovaniu  v  súkromí.  Z  roka  na  rok  rastú  ţivotné  náklady  a  to  rýchlejšie  ako  príjmy  z 

práce.  Výrazne  sa  to  prejavuje  aj  v  regióne  Orava,  kde  sú  niţšie  moţnosti  zamestnania. 

Veľkej  skupine  obyvateľstva  komplikuje  ţivot  drahé  cestovné  a  zrušenie  liniek  osobnej 

dopravy najmä pri cestovaní za prácou. Príčinou sú vysoké náklady na pohonné hmoty, ale 

aj  sprísňovanie  legislatívy  pri  prevádzke  motorových  vozidiel.  Problémom,  osobitne 

mladých  rodín,  je  dostupnosť  bytov.  Nedostatok  bytov  (najmä  nájomných)  vedie  k  ich 

predraţovaniu,  čo  sa  pre  podstatnú  časť  mladej  generácie  stáva  neprekonateľnou 

prekáţkou.. ( Mazalová et al, 2008, s. 18-19) 

3. 7 Sídelná charakteristika  

     Vyššie sme uviedli, ţe osídlenie regiónu Orava má sídla vidieckeho charakteru. Prvky 

sídiel mestského charakteru spĺňajú len okresné mestá a mesto Trstená. Charakter 

zástavby územia jednotlivých sídiel je pomerne homogénny a je zastúpený individuálny aj 

skupinový charakter zástavby. Podmienkou rozvoja sídelných štruktúr je rozvoj terciárnej 

sféry  a technickej  infraštruktúry,  z  týchto  najmä:  rozvoj  energetických  sietí  -  hlavne 

plynofikácia  a  posilnenie  existujúcej  elektrickej  rozvodnej  siete,  rozvoj  a  rekonštrukcia 

cestnej  siete,  dokončenie  kanalizačných  a  vodovodných  sieti,  rozvoj  zdravotníckych 

sluţieb. Táto podmienka sa javí ako rozhodujúca aj z dôvodu udrţania a zlepšenia makro – 

ekonomickej klímy celého regiónu. Pre región Orava je typická nízka miera urbanizácie a 

je jednou z jeho slabých stránok. (Mazalová et al, 2008, s. 19) 

3. 8 Trh práce a nezamestnanosť 

     Pracovné  príleţitosti  v  regióne  sú  sústredené  najmä  do  veľkých  národných  a  štátnych 

inštitúcií.  Ako  uţ  bolo  uvedené,  medzi  rozhodujúce  odvetvia  v  regióne  patrí  priemysel, 

predovšetkým hutnícky, kovospracujúci, elektrotechnický, odevný a drevospracujúci; ďalej 

---

 

38 

 

odvetvie  poľnohospodárstva  a  stavebníctva,  v  podstatnej  miere  poskytuje  pracovný 

priestor  doprava,  sluţby  a  obchod.  Úrady  práce,  sociálnych  vecí  a  rodiny    zaznamenali 

pokles počtu nahlásených voľných pracovných miest, spôsobeného aj zánikom povinnosti 

zamestnávateľmi  túto  skutočnosť  oznamovať.  Celkom  bolo  v  sledovanom  období 

evidovaných  2067  voľných  pracovných  miest.  Zamestnávatelia  mali  najväčší  dopyt  po 

profesiách v oblasti priemyselnej výroby, spotrebnej elektroniky, stavebníctva, obchodu a 

sluţieb,  najviac  v  pracovných  pozíciách:  montáţny  robotník,  operátor  výroby,  čašník, 

servírka,  krajčírka,  pracovník  bezpečnostnej  sluţby,  tesár,  murár,  zvárač,  pomocný 

stavebný  robotník,  predavač  pokladník,  vodič,  zámočník,  inţinier  elektrotechnik,  strojár, 

ekonóm,  účtovník  a  i.  Dôvodom  neobsadenia  niektorých  miest  bol  nedostatok  profesií 

(tesár, ţelezobetonár, dlaţdič, murár), nezáujem zamestnávateľov o nezamestnaných, ktorí 

sú vyučení ale bez praxe, prípadne dlhodobo evidovaní, nezáujem o niektoré profesie pre 

ponúknutý  nízky  zárobok  alebo  nevyhovujúce  pracovné  podmienky  (krajčírka,  čašník, 

kuchár,  vodič),  prípadne  dochádzka  do  zamestnania  najmä  mimo  okres,  alebo  v  ČR. 

(Mazalová et al, 2008, s. 32) 

3. 8. 1 Vývoj a štruktúra nezamestnanosti 

     V  rámci  hodnotenia  vývoja  nezamestnanosti  na  Slovensku  je  konštatované,  ţe  v roku 

2007 sa oproti predchádzajúcemu roku nezamestnanosť výrazne zníţila (o 61,5 tisíc osôb). 

Znamená  to  najniţšiu  úroveň  počtu  nezamestnaných  osôb  od  roku  1996.  Ku  koncu  roku 

2007  predstavoval  stav  evidovaných  nezamestnaných  240  tisíc  osôb.  Evidovaná  miera 

nezamestnanosti  v  Slovenskej  republike  ku  koncu  roku  2007  dosiahla  hodnotu  7,99  %. 

Medziročný  pokles  absolútneho  počtu  nezamestnaných  nastal  u  všetkých  kategórií,  z 

hľadiska pohlavia bol intenzívnejší u muţov. Negatívom bol pretrvávajúci vysoký podiel 

dlhodobej  nezamestnanosti  napriek  tomu,  ţe  absolútny  počet  dlhodobo  nezamestnaných, 

ako aj ich podiel na celkovom počte nezamestnaných medziročne poklesol. Nezamestnaní 

dlhšie  ako  1  rok  tvorili  70,9  %  z  celkového  priemerného  počtu  nezamestnaných.  Vývoj 

nezamestnanosti podľa dĺţky evidencie poukazuje na trvalý problém s umiestňovaním do 

zamestnania najmä osôb, ktoré sú nezamestnané viac ako 2 roky. Tieto osoby tvorili v roku 

2007  z  celkového  priemerného  počtu  nezamestnaných  viac  ako  jeden  rok  80,9  %.  V 

predchádzajúcom roku 2006 toto percento predstavovalo hodnotu 79. 

     Hodnotenie  situácie  v  regióne  Orava  je  obdobné.  Všetky  tri  okresy  zaznamenali  v 

sledovanom  roku  2007  oproti  predchádzajúcemu  roku  úbytok  evidovaných 

nezamestnaných  celkom  o  946  uchádzačov.  Ku  koncu  roka  evidovali  úrady  práce, 

---

 

39 

 

sociálnych vecí a rodiny celkom 4339 uchádzačov o zamestnanie; v Dolnom Kubíne 1 395 

uchádzačov, v Námestove 1751 a v Tvrdošíne 1193 uchádzačov o zamestnanie. Priemerná 

miera nezamestnanosti v okresoch Dolný Kubín predstavovala 7,84 %, v Námestove bola 

6,61  %,  v  Tvrdošíne  6,70  %.  Aj  ku  koncu  roku  2007,  aj  v  priemerných  hodnotách  sa 

dostala  pod  celoslovenský  priemer.  Zo  79  okresov  bol  podľa  hodnotenia  od  najvyššej 

miery nezamestnanosti okres Tvrdošín na 39. mieste, Dolný Kubín na 40. a Námestovo na 

41. mieste. 

     Z  hľadiska  veku  najvýraznejší  pokles  v  okresoch  Dolný  Kubín  a  Námestovo 

zaznamenala  skupina  od  40  –  49  rokov  veku,  potom  nezamestnaní  od  50  rokov  a  viac. 

V Tvrdošíne najväčší pokles tvorili nezamestnaní od 20 – 29 rokov veku, potom od 40 – 

49 rokov a nad 50 rokov veku. 

     Podľa  stupňa  dosiahnutého  vzdelania  k  výraznejšej  zmene  v  štruktúre  uchádzačov  o 

zamestnanie  nedošlo.  Všetky  tri  okresy  zhodne  konštatujú,  ţe  najpočetnejšiu  skupinu 

uchádzačov o zamestnanie naďalej predstavujú vyučení v odbore a následne uchádzači o 

zamestnanie so základným vzdelaním. 

     Podľa  dĺţky  zamestnania  vykazujú  nárast  uchádzači  o  zamestnanie  v  evidencii  do  3 

mesiacov  a  od  4  do  6  mesiacov.  Táto  kategória  evidovaných  nezamestnaných  však 

nepredstavuje  problémovú  skupinu.  Pohyb  je  spôsobený  dôsledkom  sezónnej  ponuky 

práce, prípadne zmeny zamestnania pre lepšie podmienky, resp. hromadným prepúšťaním 

a  následným  uplatnením  na  trhu  práce.  I  napriek  poklesu  aj  dlhodobo  nezamestnaných 

evidovaných, tvoria títo stále najpočetnejšiu časť, na ktorú je potrebné zacieliť v budúcom 

období zvýšenú starostlivosť. 

     V  sledovanom  období  v  porovnaní  s  predchádzajúcim  rokom  2006  poklesol  počet 

uchádzačov  o  zamestnanie  vstupujúcich  do  evidencie  vedenej  úradmi  práce,  sociálnych 

vecí  a  rodiny  (tzv.  prítok),  avšak  zníţil  sa  aj  počet  vyradených  z  evidencie  (odtok).  To 

znamená,  ţe  intenzita  pohybu  v  rámci  evidencie  uchádzačov  o  zamestnanie  sa  celkovo 

zníţila. 

     Na vývoj nezamestnanosti vplývali tak negatívne ako aj pozitívne faktory:  

     Medzi  negatívne  moţno  zaradiť  predovšetkým  nezosúladenosť  štruktúry  pracovných 

miest  so  štruktúrou  uchádzačov  o  zamestnanie,  pretrvávajúci  nedostatok  voľných 

pracovných miest, prepúšťanie z organizačných dôvodov, hromadné prepúšťanie, opätovný 

návrat do evidencie vyradených pre nespoluprácu, resp. na vlastnú ţiadosť po 3 mesiacoch.  

     V  pozitívnom  smere  pôsobili  najmä  aktívne  opatrenia  trhu  práce  (aktivizácia  úradov 

práce,  sociálnych  vecí  a  rodiny  pri  vyhľadávaní  voľných  pracovných  miest,  pracovná 

---

 

40 

 

mobilita  vrátane  zahraničnej,  vyradenie  pre  nespoluprácu,  ponuka  v  rámci  EURES, 

aktivizácia poradenských sluţieb, tvorba nových pracovných miest). (Mazalová et al, 2008, 

s. 33-34) 

3. 9 Stav ţivotného prostredia  

3. 9. 1Vegetácia  

     Najväčšiu časť plochy tu pokrýval pôvodne smrek, jedľa, borovica a buk. Intenzívnou 

hospodárskou  činnosťou  sa  však  lesné  plochy  narušili  a  premenili  na  smrekové 

monokultúry. Zvyšky pôvodných lesných porastov sa na opisovanom území nachádzajú uţ 

len  na  malých  plochách,  na  vyššie  poloţených  miestach  alebo  ako  zákonom  chránený 

porast.  

     V  lesnom  spoločenstve  má  prevahu  smrek,  zastúpený  zväčša  ako  monokultúra.  Jedľa 

biela, vytvárajúca zväčša porasty s bukom a smrekom, je o niečo hojnejšie zastúpená len v 

oblasti Oravskej Magury, respektíve na bradlách Oravskej vrchoviny. Smrekovec opadavý, 

borovica, respektíve borovica sosna a borievka sibírska sa vyskytujú v oblasti Babej hory a 

Pilska. Na celom území od najniţších polôh aţ do horského pásma je rozšírená borievka 

obyčajná. V niţších polohách na teplejších vápencových pôdach bradlového pásma majú 

prevahu listnaté lesy. Prevláda tu buk, jelša lepkavá breza bradavičnatá a lieska obyčajná. 

Teplomilné  druhy  sa  na  opisovanom  území  uplatňujú  iba  vo  veľmi  malom  mnoţstve  a 

dolinou  Oravy  vystupujú  nanajvýš  po  Oravský  Podzámok.  V  porovnaní  s  flyšovým 

pásmom je bradlové pásmo floristicky pestrejšie i bohatšie na druhy 

     Vo vlhkých hájoch a krovinách kvitne hlavne kyslička obyčajná a durman obyčajný. Vo 

vyšších  polohách  sú  v  podraste  zastúpené  rôzne  druhy  papradí  a  plavúňov,  čučoriedka 

obyčajná,  vres  obyčajný,  brusnica  pravá,  smlz  chĺpkatý  a  iné.  Z  krovín  v  pásme  lesa 

prevláda jarabina vtáčia, ostruţina malina. V podmáčanom smrekovom lese v podraste sú 

hojne  zastúpené  machy,  smlz  chĺpkatý,  praslička  lesná,  škarda  močiarna,  nezábudka 

močiarna a ďalšie. V pásme kosodreviny dominuje kosodrevina a v podraste husté koberce 

tvorí  čučoriedka  obyčajná,  brusnica  pravá,  psica  tuhá,  ktorá  zaujala  miesta  po  kedysi 

vypálenej,  alebo  vyklčovanej  kosodrevine.  V  tomto  pásme  nachádzame  niektoré  vzácne 

druhy. Endemitom Babej hory je roţec alpínsky babohorský. Zo vzácnych druhov, ktoré sa 

tu  vyskytujú,  spomenieme  vŕbu  bylinnú,  horec  bodkovaný,  roţec  trojcnelkový,  kostravu 

pestrú a sitinu trojzárezovú. 

---

 

41 

 

     Floristicky  najzaujímavejšie  sú  rašeliniská  hornej  Oravy  (nazývané  aj  oravské  bory). 

Vznik oravských rašelinísk podmienili geologicko - geomorfologické a klimatické pomery 

hornej  Oravy.  Väčšina  z  nich  vznikla  v  prameniskovej  oblasti,  v  menšom  mnoţstve  ich 

nachádzame  aj  na  zamokrených  miestach  Oravskej  kotliny.  Pokladáme  ich  za  glaciálny 

relikt  severného  úpätia  karpatského  oblúka  z  konca  posledného  zaľadnenia.  Vznikli  v 

postglaciálnom  období,  keď  u  nás  chladné  ľadové  obdobie  vystriedalo  atlantické  a 

subatlantické obdobie, vyznačujúce sa teplým a vlhkým podnebím, priaznivým pre tvorbu 

rašeliny.  Oravské  rašeliniská  majú  charakter  vrchovísk  alebo  prechodných  rašelinísk. 

Slatiny  sú  na  hornej  Orave  pomerne  zriedkavé.  Väčšinou  sa  vyskytujú  na  menších 

plochách  buď  na  okraji  rašelinísk,  alebo  pod  úpätím  odlesnených  svahov  pohorí,  kde 

predstavujú  počiatočné  vývojové  štádiá  rašelinísk  prechodného  typu  (napríklad  v  okolí 

Bobrova).  Floristicky  pestré  lúky  s  význačnými  spoločenstvami  slatín  a  prechodných 

rašelinísk so skupinami jelší sa vyskytujú pri Oravskej Polhore pod úpätím Babej hory a v 

okolí Slanej vody. Takmer všetky oravské rašeliniská boli v minulosti zalesnené (Oravská 

Polhora - za hájovňou rašelinisko Tisovnica, rašelinisko v okolí Slanej vody a podobne). 

Lúčne  rašeliniská  sú  pokryté  prevaţne  machovo-trávnatým  porastom.  Významnejšie 

oravské  rašeliniská  opisovaného  územia  sa  nachádzajú  pri  Trstenej,  v  okolí  Jelešne,  pri 

Bobrove, Kline, Námestove, Oravskej Polhore a pri Suchej Hore. (Mazalová et al, 2008, s. 

40) 

3. 9. 2 Zdroje vody 

     Vodne  toky  sú  javom  dôleţitým  pre  hygienu  krajiny.  Najvýznamnejšou  plochou  je 

vodná  nadrţ  Oravská  priehrada.  Zdrojom  vodnosti  povrchových  tokov  sú  zráţky  a  sneh. 

Najviac vody nimi preteká na jar v marci - apríli, ako dôsledok topenia snehu. Najmenej 

vody majú koncom leta a na jeseň, Čo spôsobuje nízky úhrn zráţok, resp. i v zime, pretoţe 

zráţky  tu  padajú  uţ  vo  forme  snehu  a  na  odtoku  sa  podieľajú  aţ  v  jarných  mesiacoch. 

Vlastnosti  podloţia  a  veľká  členitosť  reliéfu  spôsobujú  ţe  rieky  opisovanej  oblasti  majú 

veľmi  nevyrovnaný  odtok.  V  čase  topenia  snehu  a  za  výdatnejších  zráţok  ich  hladina 

rýchlo stúpa, z pokojných potokov sa stávajú dravé toky. V suchom období sú zasa vodné 

stavy  veľmi  nízke.  Tento  nepriaznivý  hydrologický  jav  pri  rieke  Orava  zlepšuje  vodná 

nádrţ  Orava.  Charakteristickou  hydrografickou  črtou  Oravskej  kotliny,  súvisiacou  s 

geologickým  podkladom,  reliéfom,  vlhkým  a  chladným  podnebím,  je  existencia 

močaristých miest, v ktorých boli vhodné podmienky pre vznik rašelinísk. V súčasnosti uţ 

---

 

42 

 

majú  tieto  miesta  vodný  reţim  zväčša  upravený  a  poľnohospodársky  sa  vyuţívajú. 

Rozsiahlejšie rašelinisko sa zachovalo severne od Suchej Hory.  

     Na minerálne vody je oblasť v porovnaní s ostatnými územiami Slovenska chudobná. 

Najvýznamnejšie sú jódové a brómové minerálne pramene Slaná voda v nadmorskej výške 

753 m v katastrálnom území obce Oravská polhora. Prameň bol známy uţ v roku 1564 a 

obyvateľstvo vodu pouţívalo namiesto soli. Roku 1860 sa tu vybudovali kúpele. Pramene 

majú  vysoký  obsah  jódu,  brómu  a  soli.  Od  r.  1986  tu  prebiehali  do  r.  1988  podrobné 

hydrogeologické  prieskumy  a  chemické  rozbory  vzoriek  minerálnej  vody  za  účelom 

oţivenia tradície týchto kúpeľov. Urobil sa výskumný vrt a krátkodobé čerpacie skúšky z 

neho z hĺbky 1820 m ukázali, ţe ide veľmi mineralizovanú vodu s teplotami okolo 47 °C. 

Výdatnosť  zdroja  je  okolo  6  1/s.  Ďalšie  minerálne  pramene  sírnej  minerálnej  vody, 

nepatrnej výdatnosti, sú ešte pri Ťapešove, Beňadove a Mútnom. (Mazalová et al, 2008, s. 

41) 

3. 9. 3 Podnebie 

     Najchladnejším  mesiacom  roka,  ako  všade  na  Slovensku,  je  v  dlhodobom  priemere 

január a jeho priemerné teploty kolíšu od -4 °C do -7 °C. Hoci výškové rozpätie je veľké, v 

teplotách vzduchu zimných mesiacov nie sú zvlášť veľké rozdiely - napr. výškový rozdiel 

medzi dnom Oravskej kotliny a Babou horou je okolo 1000 m a rozdiel ich teplôt v januári 

je  iba  2-3  °C.  Tento  jav  je  charakteristický  pre  celé  Slovensko  a  súvisí  práve  s  veľkou 

členitosťou  reliéfu,  ktorá  umoţňuje  v  zime  vznik  teplotných  zvratov  -  inverzií.  Ťaţší 

studený vzduch vypĺňa často i niekoľko dní kotliny a doliny a podmieňuje vznik hmlistého 

mrazivého počasia, zatiaľ čo vo vyšších polohách môţe byť jasné a teplejšie počasie. 

     Väčšiu závislosť teploty od nadmorskej výšky moţno pozorovať v najteplejšom mesiaci 

roka - júl. V Oravskej Polhore a v Oravskej Lesnej sa priemerná júlová teplota pohybujú 

okolo 15 °C, na vodnej nádrţi Orava je o niečo vyššia - 16,4 °C a na Babej hore okolo 10 

°C.  Priemerná  ročná  teplota  vzduchu  v  závislosti  od  výšky  klesá.  0  celkove  chladnom 

podnebí opisovaného územia svedčí aj vysoký výskyt tzv. mrazových dní (s minimálnou 

dennou teplotou pod 0 °C) v roku, ktorých v niţších polohách býva priemerne 120-140 a v 

pohoriach 160-180, a nevysoký počet tzv. letných dni (s maximálnou dennou teplotou 25 

°C a viac) - 20 - 30 v Oravskej kotline a doline Oravy, 0 vo vrcholových častiach Beskýd.  

     Opisovane  územie  sa  vyznačuje  nielen  celkove  studeným,  ale  aj  značne  vlhkým 

podnebím.  Najsuchšia  je  Oravská  kotlina,  kde  napríklad  v  Trstenej  namerali  ročný  úhrn 

zráţok okolo 800 mm. Podobné hodnoty priemerného ročného úhrnu zráţok, vykazuje aj 

---

 

43 

 

časť doliny Oravy. Výrazným vlhkým kútom je západná časť Oravskej Magury s úhrnom 

zráţok 1 000 aţ 1 200 i viac mm. Hlavný hrebeň Oravských Beskýd, ako aj Skorušinské 

vrchy sú tieţ známe bohatými zráţkami, ktorých ročný úhrn presahuje 1 200-1 400 mm. 

Najviac zráţok pripadá na júl (150 - 200 mm), menej na zimné mesiace. Všeobecne sa dá 

konštatovať, ţe s narastajúcou nadmorskou výškou sa počet zráţok zvyšuje. Výnimku tu 

tvorí centrálna časť' Oravskej kotliny, pretoţe leţí v tieni vysokých pohorí. (Mazalová et 

al, 2008, s. 43) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---

 

44 

 

Záver 

 

     Celková  populácia  na  svete  rastie  a s  nov  sa  otázka  urbanizácie  a jeho  dopadu  na 

ţivotné prostredie stáva dôleţitejšou. Vznikajú nové druhy sídelných útvarov, vyrovnávajú 

sa rozdiely medzi mestom a dedinou, pribúda priemysel . Problematika osídľovania sa tak 

stáva celospoločenskou a celopriestorovou.  

     V teoretickej  časti  sme  sa  zaoberali  priblíţením  pojmov,  ktoré  súvisia  s danou témou. 

S príchodom  rozrastajúcej  urbanizácie  prichádza  aj  veľký  nátlak  na  ţivotné  prostredie. 

Budujú  sa  rýchlostné  cesty,  prichádza  priemysel,  poľnohospodárstvo  ktoré  majú  za 

následok  nárast  zásahu  do  prírodného  prostredia  taktieţ    a hlavne  zdravia  človeka.  Preto 

sme sa aj v teoretickej časti upriamili na vplyvy, ktoré ohrozujú nás a naše zdravie. V práci 

tieţ  spomíname  tzv.    “zelený  urbanizmus“  jedným  z riešení  by  sme  mohli  uviesť 

energetickej úspornosti solárnou energiou ako jedno z riešení dopadu na ţivotné prostredie. 

     V praktickej časti sme väčšiu časť prikladali analýze stavu vybraného územia.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---

 

45 

 

Pouţitá literatúra 

 

[1] BANOVÁ  Ivana.  et  al.  2000.  Rodinná  encyklopédia  svetových  dejín,  Praha: 

Vydavateľstvo Astron studio, s. r. o., 2000 s. 390. ISBN 8088983-06-1 

[2] FARR, Douglas. 2008. Sustainable urbanism: Urban design with nature, Chicago: 

Vydavateľstvo Wiley, 2008. s. 36-41. ISBN 047 177751X 

[3] GLANCEY,  Jonathan.  2000  Moderní  Architektúra,  Londýn:  Vydavateľstvo 

Carleton books, 2000 s. 378. ISBN 80-00-01304-5 

[4] HALAŠOVÁ,  Marta.  2001  Človek  v prostredí:  Obytné  a pracovné  prostredie, 

Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied, 

2001. s. 6 ISBN 80-8055-660-1 

[5] KRŠAKOVÁ  Anna,  1996.  Celoslovenské  sympózium  k aktuálnym  problémom 

urbanizmu,  územného  plánovania  a stavebného  poriadku,  Banská  Bystrica: 

Vydavateľstvo  DALI  –  Banská  Bystrica  pre  Slovenskú  agentúru  pre  ţivotné 

prostredie,1996. s. ISBN 80-967637-2-5 

[6] MADAR,  Zdeněk.,  PFEFER,  Antonínvydal.,  1973.    Ţivotní  prostředí,  Praha: 

Vydavateľstvo Orbis, 1973. s. 558. ISBN 11-092-73 

[7] MAZALOVÁ,  Jana.  Et  al,  2008.  Stratégia  sociálneho  rozvoja  –  cesty  k socialnej 

inkluzii regiona Orava. Vydavateľstvo Pavlík records, 2008.  s. 43. ISBN 978-80-

970075-7-7 

[8] NOVÁK  M.  1999.  Vplyv  elektroenergetiky  na  ţivotné  prostredie,  Ţilina: 

Vydavateľstvo EDIS, 1999. s.13. ISBN 80-7100-630-0 

[9] REES,  William.  1996.  Environment  and  Urbanization,  London:  Vydavateľstvo 

Cedric pugh,  1996. s. 121-130ISBN 1-85383-357-3. 

[10] 

ŘEZNÍČEK.  Bohumil;  KOUSAL.  Milan.  1986.  Ţivotné  prostredie 

a doprava, Praha: Vydavateľstvo ALFA,1986, s. 38. ISBN 63-031-86 

[11] 

SUPUKA,  Ján.  et  al.  2000  Ekológia  urbanizovaného  prostredia,  Zvolen: 

Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 2000. s. 6. ISBN 80-228-0964-0 

[12] 

SUPUKA, Ján; JANČURA, Peter 1999. KRAJINA, ČLOVĚK, KULTÚRA. 

Banska Bystrica Vydavateľstvo Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 1999. s. 

12-13. ISBN 80-88850-24-X 

[13] 

ŠTEIS,  Rudolf.  1985.  Nový  Urbanizmus,  Bratislava:  Vydavateľstvo 

Slovenská akadémie vied, 1985. s. 102 ISBN 71-049-85. 

---

 

46 

 

[14] 

ŠTĚPANKOVÁ,  Roberta.  HEINISCHOVÁ,  Mária.,  2009.  Urbanizmus 

a územné  plánovanie,  Nitra:  Vydavateľstvo  SPU  v Nitre,  2009.  s.  41-42.  ISBN 

978-80-552-0307-2