Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca

 

20 

 

     Všetky  urbanistické  útvary  sú  lokalizované  do  určitého  konkrétneho  územia.  Výber 

lokality  a tvorbu  urbanistickej  osnovy  a jej  realizáciu  podmieňujú  prírodné  danosti 

krajinného prostredia.  

Sú to podmienky: 

  Geologické a geografické 

  Geomorfologické 

  Pedologické 

  Hydrologické 

  Klimatické 

  Biotické, podmieňujúce kvantitu a kvalitatívne vlastnosti vegetácia a fauny. 

     Skupina abiotických faktorov sa obvyklými antropogénnymi zásahmi nedá výraznejšie 

zmeniť, ale biotické faktory urbanizačný proces značne postihne, či uţ cieľavedomo alebo 

druhotne.  Väčšinou  sa  tieto  prírodné  danosti  zhoršia  a dochádza  k odprírodneniu. 

V lepšom  prípade  je  snaha  vytvoriť  tzv.  druhú  (antropogénnu  prírodu).  (Supuka  et  al, 

2000, s. 11-12) 

2. 4 Vplyv urbanizácie na ţivotné prostredie 

      Veľký vplyv na ţivotné prostredie má tieţ urbanizácia.  Cez 40% svetovej populácie 

ţije  v  mestách  s  5000  a  viac  obyvateľmi.    Ľudia  trávia  značnú  časť  ţivota  v  umelom 

prostredí, v umelom mikroklímy svojich domovov, pracovísk i dopravných prostriedkov.  

Aj  vonkajšie  prostredie  -  ulice,  parky  sú  výtvorom  človeka  a  majú  zvláštne  klimatické 

pomery.  Vplyvom nahromadenia priemyslu, stavieb i ľudí býva v mestách trochu teplejšie 

neţ  na ostatných územiach.   Priemyselná  mesta trpia vytváraním smogu  - zmesi hmly  a 

dymových  splodín  v  mestách  je  tieţ  postavený  veľkému  hluku;  prejavujú  sa  účinky 

dopravy.  Preto  je  mimoriadne  dôleţitá  mestská  zeleň,  ktoré  sa  mestám  väčšinou 

nedostáva.   Tým,  ţe  odparuje  vodu,  zvlhčuje  a trochu  ochladzuje  ovzdušie.    Pôsobí  ako 

účinný lapač prachu.  Pomáha zniţovať hlučnosť.  Pre obyvateľov má stále väčší význam 

rekreačné  zázemie  mestskej  krajiny  s  pásmi  lesov,  parkov,  s  vodnými  plochami  a  pod  .    

Čo  sa  týka  vplyvu  urbanizácie  na  ţivotné  prostredie  o  výstavbách  ,  vţdy  pôsobia  na 

ţivotné prostredia  negatívne.       

     Stavebná  činnosť  výrazne  ovplyvňuje  kvalitu  prostredia,  a  to  pozitívne  aj  negatívne. 

Jedným  z  najnepríjemnejších  dôsledkov  stavebných  prác  väčšinou  prebiehajúcich  v 

priestoroch  osídlených  území  miest  a  obcí  je  nadmerný  hluk,  vibrácie  a emisie,  ktoré  sa 

---

 

21 

 

tak  dostávajú  do  priameho  styku  s  obyvateľstvom.  Postihuje  nielen  osoby  v  blízkosti 

zdroja,  ale  môţe  byť  nimi  ohrozená  aj  stabilita  niektorých  starších  objektov.  Ďalším 

vplyvom  je  stavebná  diaľková  doprava,  ktorá  zasahuje  rozsiahle  územia.  (Řezníček 

a Kousal, 1986, s. 22)      

3. 4. 1 Vplyv dopravy 

   Hustá  sieť  ciest  i  ţelezníc  zaberá  veľké  plochy  pôdy,  väčšinou  poľnohospodársky 

vyuţiteľné.  Nádrţe pohonných hmôt ohrozujú čistotu podzemných vôd.  Automobily patrí 

k najväčším zdrojom znečisťovania krajiny.  Pripadá na nich viac ako polovica všetkých 

škodlivých  splodín  vypúšťaných  do  ovzdušia  -  CO2,  uhľovodíky,  oxidy  dusíka,  olovo.  

Tento  problém  je  hlavne  vo  veľkých  mestách.    Vysoká  hustá  zástavba  bráni  prúdeniu 

vzduchu.  

     Veľmi závaţnou zloţku negatívneho vplyvu dopravy predstavuje tieţ hluk, a to nielen 

u  pozemnej  dopravy,  ale  aj  dopravy  leteckej.    Splodiny  ich  motorov  narušujú  ochranou 

ozónovú vrstvu, ktorá bráni prenikaniu nebezpečného ultrafialového ţiarenia k zemskému 

povrchu.  

     Veľký vplyv na znečisťovanie vodstva má vodná doprava.  Obrovské tankery zaisťujú 

lacnú prepravu palív, najmä ropy.  Pri ich katastrofách, ale aj pri pravidelnom vymývanie 

vytekajú tony ropy do mora a hubí všetko ţivé v širokom okolí.  S problémom fosílnych 

palív súvisí aj kyslé daţde.  Siričitej emisie uţ zničili veľa lesov v Európe a s Amerike.   

Vplyv  dopravy  pôsobí    na  ţivotné  prostredie  najmä  hlukom,  znečisťovaním  ovzdušia, 

vibráciami a inými dôsledkami, ako sú zaberanie pôdy výstavbami , odpady z motorizmu 

a vraky motorizovaných vozidiel. 

     K najvýznamnejším  negatívam  dopravy  ako  sme  vyššie  uvádzali    patrí  hluk  a to 

z hľadiska  či  sa  vozidlo  pohybuje  na  oceľových  kolesách  po  koľajniciach  či  na 

pneumatikách  po  zemskej  komunikácií,  vo  vode  alebo  vo  vzduchu.  Uţ  prvé  signály 

o škodlivosti  nadmerného  hluku  sa  objavili  na  začiatku  30  rokov.    Hlukom  nazývame 

neţiaduci  zvuk,  ktorý  vyvoláva  pocit  nepríjemného  alebo  rušivého  vnemu  so  všeobecne 

škodlivým  účinkom.  Prudký  rozvoj  dopravy  vyvolal  po  II.  Svetovej  vojne  potrebu 

zamerať  sa  na  riešenie  otázok  dopravného  hluku.  Dopravný  hluk  je  najzávaţnejší  zo 

všetkých  zdrojov  hluku,  nakoľko  vysokými  intenzitami  postihuje  celú  populáciu    bez 

ohľadu  na  vek,  pohlavie  či  zdravotný  stav.  Zdroje  hluku  sú  líniové,  ktoré  zasahujú 

obyvateľov    rozsiahleho  územia  pozdĺţ    dopravných  ciest.  Hluk  nie  je  o nič  menej 

nebezpeční ako znečistenie vôd alebo ovzdušia. 

---

 

22 

 

     S hlukom  úzko    súvisia  vibrácie,  otrasy,  prípadne  chvenie.  Vznikajú  počas  jazdy 

dopravných  prostriedkov.  Pôsobia  nielen  na  samotné  vozidlo,  ale  aj  na  dopravnú  cestu 

a jej  okolie.  Tak    sa  dajú  pozorovať  negatívne  účinky  vibrácií  a otrasov  v okolí 

ţelezničných  tratí  a   pozemných  komunikácií,  najmä  v blízkosti  architektonických  , 

predovšetkým pamiatkových objektov. V ţelezničnej doprave umoţňuje konštrukcia trate 

prenášať a tlmiť vibrácie a otrasov vznikajúce  jazdou dopravných prostriedkov pomocou 

podvalov,  podkladníc  a štrkového  lôţka.  Výraznejšie  sa  prejavujú  vibrácia  a otrasy 

v koľajovej mestskej hromadnej doprave – pri električkách, rýchlodráhach a metre, ale aj 

v automobilovej  doprave.  V mnohých  prípadoch  je  dôsledkom  vibrácie  nadmerný  hluk 

najmä rázových vĺn, vytváraný nadzvukovými lietadlami.  

     Ďalšou zloţkou pôsobiacej dopravy na ţivotné prostredie je znečisťovanie  ovzdušia. 

Týka  sa  to  najmä  dopravy  automobilovej,  autobusovej,  ţelezničnej  a leteckej.  Dopravné 

prostriedky  s elektrickým    pohonom  sa  podieľajú  na  znečisťovaní  ovzdušia  iba  tuhými 

časticami. V podstate neprodukujú ţiadne škodlivé látky.  Z ekologického hľadiska veľké 

nebezpečenstvo    predstavujú  nasýtené  uhľovodíky  a oxidy  dusíka  (emisie).  Pre  ľahkú 

reaktívnosť spolu s intenzívnym slnečným ţiarením , klimatickými a geomorfologickými 

faktormi zúčastňujú na vzniku oxidačného (fotochemického) smogu. Oxidy dusíka okrem 

toho porušujú ochrannú ozónovú vrstvu.  

     Medzi Ostatné vplyvy dopravy na ţivotné prostredie patrí : 

     Zobratie pôdy výstavbami ţelezničných, automobilových, a vodných dopravných ciest, 

ako  aj  letísk  a prístavov.  Budovaním  veľkej  hustoty  ciest,  niekoľkopruhove  artéria, 

rozširované najmä v priestoroch zriaďovacích  staníc a mimoúrovňových kríţení diaľnic, 

zasahujú  podstatnou  mierou  do  charakteru  ţivotného  prostredia.  V kaţdom  prípade 

obmedzujú plochy zelene. 

     Znečisťovanie  vôd  odpadovými  látkami  a látkami  z dopravy.  Voda  tvorí  nevyhnutnú 

zloţku  ţivotného  prostredia,  preto  sa  otázkami  čistoty  vôd  venuje  u nás  mimoriadna 

pozornosť.  Závaţným  znečisťovateľom  vody  je  cestná  doprava.  Čistotu  vôd  a vodných 

tokov taktieţ ohrozujú aj havarijné účinky pri preprave ropy  a skladovaní. 

     Negatívne  dôsledky  tuhých  a kvapalných  odpadov  predovšetkým  z automobilovej 

dopravy,  vraky aut, pouţité oleje či opotrebované pneumatiky.  Svoj podiel na škodlivom 

pôsobení dopravy na ţivotné prostredie má aj vyuţívanie auto kozmetických prípravkov. 

Ide o látky zmesí anorganického či organického pôvodu. (Řezníček a Kousal, 1986, s.22-

34 )      

---