Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca

 

26 

 

2. 4. 2  Činnosti územného plánovania 

ÚP  rieši : 

- spôsob ako vyuţiť územie,  

 

 

- dotváranie trvale udrţateľného rozvoja,  

 

 

- súlad prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území,  

 

 

- organizáciu územia s ohľadom na dosiahnutie optimálnej prevádzky  

 

 

  hierarchie územnej organizácie,  

 

 

- rozloţenie , vyuţitie, spojenie a vzťahy funkcií a funkčných prvkov 

ÚP koordinuje:  

- činnosti, rekonštrukciu a výstavbu v území 

 

 

 

- kontakty a spoluprácu s okolitými územnými systémami 

ÚP integruje: 

- priestorovú ekonomickú, sociálnu, kultúrnu, ekologickú   

 

 

 

  a sektorovú politiku  

ÚP prehodnocuje a určuje:  

- stratégiu územia pre rozvoj 

 

 

 

 

 

- územné dôsledky iných činností 

 

 

 

 

 

- urbanistické a architektonické podmienky pre  

 

 

 

 

 

  rekonštrukcie a umiestňovanie nových stavieb 

ÚP koriguje:  

- pôsobenie trţných síl na územie 

ÚP uplatňuje: 

- princípy pruţnosti, verejnej alternatívy, zameniteľnosti, súkromnej 

 

 

 

   iniciatívy, delegovania, širšieho partnerstva 

ÚP vyuţíva:   

- strategické postupy 

 

 

 

- nástroje územného rozvoja 

 

 

 

- informačné systémy  a komunikácie 

 

 

 

- mienku obyvateľov, podnikateľov, verejných a súkromných  

 

 

 

  inštitúcií. (Kršáková, 1996, s. 18) 

 

---

 

27 

 

2. 4. 3 Úlohy územného plánovania 

  Spracováva koncepčné a realizačné rozvojové územné nástroje 

  Stanovuje rozvojové regulatívy a limity vyuţitia územia 

  Rozhoduje o lokalizácií investícií a činností (Kršáková, 1996, s. 18) 

      Mesta  21.  storočia  sa  neustále  rozrastajú.  S tým  prichádzajú  obrovské  problémy 

v doprave  a zdravotníctve,  rastie  zločinnosť,  nastáva  bytová  a energetická  kríza 

a znečistenie  ţivotného  prostredia.  Podobné  problémy  existovali  uţ v 20.  storočí,  ale 

v posledných  rokoch  sa  vyhrotili.  Moţnosť  riešenia  týchto  problémov  je  “Zelený 

„urbanizmus. (Glancey, 2004, s. 378) 

2. 5 Riešenie do budúcna 

2. 5. 1 “Zelený“ urbanizmus 

     Podstatou  zeleného  (  ekologického,  trvalo  –  udrţateľného  )  urbanizmu  je  holistický 

prístup  miest,  ktorý  zasahuje  do  väčších  urbánnych  celkov.  Mesto  chápe  ako  ţijúci 

organizmus  v ktorom  sú  jednotlivé  časti  a pochody  poprepájané  a navzájom  na  sebe 

závislé, s veľkým prízvukom na uváţené hospodárenie so surovinami v meste aj ďaleko za 

jeho hranicami, tam, kde siaha jeho tzv. ekologická stopa. (Rees, 1992, s. 121-130) 

     Mesta sa od obdobia priemyselnej revolúcie stále viac a viac stávali závislé na zdrojoch 

nielen z ich okolia, ale aj zo vzdialených lokalít. Popri prírodných zdrojoch dôleţitých pre 

fyzickú štruktúru miest ako napr. stavebné materiály, voda, energia aj tovar dôleţitý pre 

ţivot  samotných  obyvateľov  ako  napr.  potraviny,  odevy.  Postupným  odlúčením 

obyvateľov  miest  od  pôdy  a od  aktivít  spojených  so  získavaní  týchto  zdrojov,  ako  aj 

uľahčením získavania surovín a ich prepravy z odľahlých častí planéty sa zmenil pôvodný 

spôsob  hospodárenia  so  surovinami  v prospech  tzv.  lineárneho  procesu,  to  znamená,  ţe 

suroviny sú získavané alebo vyrábané na inom mieste ako sú zuţitkované a odpad z nich 

je tak isto často uskladnený v inej lokalite.  

     Tento  proces  (týkajúci  sa  aj  konvenčného  hospodárenia  s prírodnými  zdrojmi 

v mestách)  spojený  so  získavaním  energie,  vody,  stavebných  materiálov,  potravín 

a predmetov kaţdodenného pouţívania sa stáva viac menej nekontrolovateľným. Po dlhé 

desaťročia sa totiţ zdalo, ţe na zemi je dostatok surovín ako aj priestoru na ich produkciu 

a na zbavenie sa prebytočného odpadu. 

---

 

28 

 

     V dnešnej dobe keď je známa potreba minimalizovať náš dopad na ţivotné prostredie, 

sa  jedinou  moţnou  cestou  ukazuje  byť  trvalo  udrţateľný  urbanizmus.  Tento  prúd 

v urbanizme  sa  snaţí  zauţívaný  lineárny  prístup  hospodárenia  zmeniť  v prospech  tzv. 

cyklického  a v rámci  moţností  urobiť  časti  urbanného  celku  sebestačnými,  t.  j. 

nezávislými  na  prísune  zdrojov  spoza  hraníc  mesta  alebo  tzv.  bioregionu.  Tento  spôsob 

hospodárenia  smeruje  aj  k tomu  aby  mestá  svojimi  vedľajšími  produktmi  vo  forme 

odpadov nemali negatívny dopad za hranicou ich územia alebo bioregiónu.  

     Nejedná  sa  pritom  iba  o minimalizáciu  spotreby  uţívaných  zdrojov,  ale  o holistický 

prístup,  ako  všetky  materiálne  aj  nemateriálne  zloţky  urbánneho  prostredia  zaobstarať 

v čo  moţno  najuţšom  okruhu.  Takto  sa  dá  napríklad  zabrániť  celomestskému  výpadku 

energie.  

     Všetky zloţky tvoriace mesto alebo jeho časti by mali byť zohľadnené tak aby ţiadna 

nebola  podcenená  napr.  keď  má  samotná  stavba  supermarketu  nulovú  uhlíkovú  stopu, 

avšak pritom je lokalizovaná za mestom a jediná moţná reálna doprava k nej je osobným 

automobilom, je priam nemoţné ju z holistického hľadiska posudzovať ako “ekologickú“.   

     Ďalším  sprievodným  aspektom  je  zaberanie  ekologický  aktívneho  povrchu  zeme   

parkoviskom vo  forme spevnenej plochy príslušiacej vyššie spomínanému hypermarketu 

a týmto  sa  výpočet  súvislostí  zďaleka  nekončí.  S niečím  podobným  sa  stretávame 

v predmestiach,  v ktorých  síce  nájdeme  rad  “ekologicky  priateľských“  rodinných 

domčekov,  avšak  závislosť  ich  obyvateľov  na  automobiloch  je  neodmysliteľným 

sprievodným znakom týchto osídlení. ( Farr, 2008, s. 36-41)                                                

2. 5. 2 Prvky trvalo – udrţateľného urbanizmu 

  Rozloţenie  vyuţitia  územia  tak,  aby  sa  redukovali  prepravné  vzdialenosti  a aby 

vyuţívanie  pôdy  bolo  rozumne  kumulované  –  keďţe  istá  hustota  osídlenia  je 

nevyhnutná na podporu pešej a cyklistickej dostupnosti kaţdodenných aktivít ako 

aj realizovateľnosti systému verejnej dopravy. 

  Uvedomelý systém pešej, cyklistickej a verejnej dopravy. 

  Vyuţívanie lokálnych, obnoviteľných zdrojov získavania energie. 

  Revitalizácia  a tvorba  biotopov  a vodných  plôch  a tokov,  spojené  s redukciou 

spevnených plôch v mestskom prostredí. 

  Hospodárenie so zráţkovou vodou. 

---