29
Mestské záhradníčenie spojené s pestovaním potravín, návratom ku komunitným
aktivitám a aktívnym vyuţívaním otvorených priestorov ako aj strešných plôch na
pohyb a rekreáciu.
Redukcia tvoreného odpadu a zariadenia na lokálne spracovanie odpadu, prípadne
jeho premenu na energiu alebo iné suroviny.
Estetický potešujúci dizajn urbánneho prostredia zahŕňajúci rad charakteristík ako
aktívne fasády, variabilita architektúry na relatívne malom priestore atď.
Variabilita štandardov bytových jednotiek v rámci územia na podporu sociálnej
rozmanitosti.
Aktívne podieľanie sa budúcich uţívateľov na tvorbe a dizajne budúceho
zastavaného územia ako aj na ţivote a dianí v novo vytvorenom území. ( Farr,
2008, s. 36-41)
3. Charakteristika súčasného a urbanizovaného prostredia
Veľká skupina mestských sídiel ma podstatne narušené krajinné hodnoty vnútorného
a vonkajšieho prostredia. Úzko s tým súvisí aţ minoritné postavenie kultúrno -
historických častí mesta, ktoré pôvodne, predovšetkým vznikli vo vyváţenom vzťahu
k prírodnému základu a jeho ekologickej rovnováhe. V takejto polohe sa prierezový
ochranný zreteľ s pochybnou legislatívnou účinnosťou vzťahuje na skoro celý reálny záber
súčasných urbanizačných záujmov. Súčinnosť programov intenzifikácie , modernizácie
a funkčno – prevádzkovej aktualizácie je v intravilánu prakticky bezpredmetná. Okrem
toho, ţe sa tu proces urbanizácie a krajinotvorby realizuje bez reálnej šance zhodnocovania
významnejších priestorových štruktúr terénneho reliéfu, je v aktuálnej kolízii s pôdnym
fondom vyšších ekonomických parametrov. Napríklad dominanty Trnavy stratili svoju
účinnosť na desiatky kilometrov v rôznych smeroch a stali sa súčasťou výškových
súborov okolitej zástavby (bývania, administratívy, technických diel). Práve na rovine sa
tento jav dá stručne demonštrovať, čo sa týka členitého terénu to bude komplikovanejšie ,
bohatšie a účinnejšie. Členité krajiny Slovenských miest umoţňuje existenciu celého radu
stanovíšť, ktoré nie je jednoduché kompozične ignorovať a sú nádejou pre budúcnosť. Pre
charakteristiku súčasného stavu v teréne je strešné príznačné, ţe civilizačno – technický
taktieţ širší spoločensko - ekonomický rozvoj sa v uplynulých fázach ďaleko viac uberal
rastom urbanizačných prejavom. Rastú a stále sa zväčšujú plochy pre rozvoj funkčných
30
štruktúr. Narastá dĺţka a taktieţ šírka komunikácií. Spolu ukrajujú z krajinného prostredia
v záujme kvantitatívnej urbanizácie a koordinačne nezvládnutej spontánnosti. Ţiaduce
koncepčné podchytenie nápravných programov je u nás aktuálne vo fáze spochybňovania
koordinačných snáh územného plánovania, skompromitovaného v priebehu posledných
desaťročí. V súlade s medzinárodnými trendmi najmä z regiónov a kultúr nám kultúrno –
vývojovo, geograficky, z časti aj ekonomicky sa podstata urabanisticko –
architektonických aktivít postupne presúva do polohy zlepšovania existujúcich súborov
taktieţ celkových mestských prostredí, ktoré znamenajú vyšší ciel. Ovplyvňujú realizačné
metódy a koncepčné úlohy. (Supuka, Jančura, 1999, s. 12-13)
3. 1 Funkčná integrácia, prevádzková intenzifikácia a priestorová
diferenciácia
Tak ako akékoľvek úvahy a praktické pokusy o zastavenie rastu automobilizácie
intenzity, v podstate neviedli k váţnejšiemu úspechu. Tak sa nedá ani predpokladať, ţe
v podmienkach voľného priebehu trhových mechanizmov dôjde k zásadnému vyrovnaniu
pri hodnotovej hierarchii rôznych polôh v štruktúre mesta, ţe prestane narasť v celku
najviac diferencovaná funkčno – prevádzková intenzita, prehlbujúca sa kompaktnosť
a výšková gradácia zástavby.
Krajiny, kultúry a ekonomiky aj odlišné od nás, sú tieţ nútené racionálne urbanizovať
napriek tomu, ţe disponujú aj rozľahlými územiami. Sústreďujú investičný potenciál na
veľmi malé plochy s vysokou intenzitou zástavby, koncepčným vyuţitím reálnejšie
obsiahnuteľným infraštrukturálne, technicky a sociálne.
Vieme, ţe rozvojový svet dosahuje v podstatných obdobiach novej urbanizácie pre nás
neakceptovateľné hustoty, ale aj výšky zástavby. Z hľadiska aktívneho ovládnutia
koncepčných variantov urbanizácie má zvláštny význam pre efektívnosť koncentrácie
funkcií a pre intenzitu prevádzky ţivota v meste a jeho častiach pozornosť prízemiu
zástavby, ako prízemné podlaţie. Cez aktivity parteru sa bezprostredne zhodnocuje
ekonómia miesta z hľadiska záujmov verejnosti(bloku, ulice, námestia, prčíka) aţ po
zloţitejšie priestorové prevádzkové štruktúry ako typologické rárodky špičkových
polyfunkčných prostredí väčšinou uzlov, línií, roštov, tradičných a novodobo
aktivizovaných vyvrcholení v symbióze prírodného a urbanizovaného, a to tak na najvyššej
úrovni, ako aj v reálnom priemete na štandard tohto vzťahu Slovenských podmienkach.
31
Sústava verejných, technicky a sociálne infraštrukturálnych sietí a roštov ja
najpotencialnejším postupom pre integrujúcu kostru čoraz beztvárnych urbanizovaných
plôch.
Mnohé dnešné sídla sú priestorovo zloţitou štruktúrou z dôvodu, ţe administratívne,
ekonomicky, legislatívne pohlcujú viac menších sídelných útvarov, ktoré mali v minulosti
logickú priestorovú artikuláciu v krajine a vyváţené pôsobenie. To má zákonite dopad na
splývajúce a transformujúce sa časti, ale aj štruktúru celku. (Supuka, Jančura, 1999, s. 14)
3. 2 Charakteristika územia Oravy
Územie regiónu Orava má rozlohu 1661 km². Leţí v severozápadnej časti Slovenska pri
štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území Oravskej Polhory je
najsevernejším bodom Slovenska. Administratívne pozostáva z troch okresov: Dolný
Kubín, Námestovo a Tvrdošín a patrí do Ţilinského kraja. Zo severu a z východu ho
ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode hrebeň Západných Tatier a na juhu hrebeň
Chočských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbeţok Veľkej Fatry,
západná hranica vedie cez Malú Fatru, pokračuje ku Kysuckej vrchovine a končí na
rozhraní Kysuckých a Oravských Beskýd na Slovensko - Poľskej štátnej hranici.
V severovýchodnej časti región tvorí spoločnú hranicu Slovenska s Poľskom, na západe
susedí Orava s Kysucami a Ţilinským regiónom a na juhovýchode s Liptovom. Územia
tohto regiónu majú pomerne veľký relatívny sklon s nedostatkom rovných plôch s väčšou
výmerou, ktoré by boli vhodné na nové priemyselné investície. Povrch územia regiónu je
prevaţne hornatý a preto zástavba, najmä v jeho dolnej časti, je situovaná pozdĺţ toku
rieky Orava a čiastočne pozdĺţ jej prítokov s osídlením vidieckeho charakteru. Región je
geograficky otvorený do Poľska, je zároveň súčasťou Euroregiónu Tatry, čím sa umocňuje
význam euroregionálnej spolupráce. Celý región dotvára rieka Orava so svojimi prítokmi z
okolitých horstiev. Územie Oravy tvorí uzatvorený hydrologický celok – všetky
prameniace toky ústia do rieky Orava, ktorá patrí do povodia Čierneho mora. Rieka Orava,
jej prítoky a mokrade majú podhorský aţ horský charakter z vyšším stupňom kvality vody,
vyuţiteľný aj ako moţný zdroj pitnej vody. Riečnu sústavu na celej Orave tvorí rieka
Orava spolu s jej prítokmi. Do územia zasahuje časť umelo vytvorenej jazernej plochy –
Oravské priehradné jazero, ktoré vzniklo spojením vôd Bielej a Čiernej Oravy. V
porovnaní s ostatnou časťou územia Slovenska sú klimatické pomery na Orave pomerne
drsné. Región je významný z hľadiska lesných zdrojov a ochrany prírody, s nepatrnými
ekologickými problémami, so zachovanými prirodzenými ekosystémami, v ktorých sa
Dostları ilə paylaş: |