Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca



Yüklə 346,89 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə9/12
tarix06.05.2018
ölçüsü346,89 Kb.
#41852
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12

 

29 


 

  Mestské  záhradníčenie  spojené  s pestovaním  potravín,  návratom  ku  komunitným 

aktivitám a aktívnym vyuţívaním otvorených priestorov ako aj strešných plôch na 

pohyb a rekreáciu. 

  Redukcia tvoreného odpadu a zariadenia na lokálne spracovanie odpadu, prípadne 

jeho premenu na energiu alebo iné suroviny. 

  Estetický potešujúci dizajn urbánneho prostredia zahŕňajúci rad charakteristík ako 

aktívne fasády, variabilita architektúry na relatívne malom priestore atď. 

  Variabilita  štandardov  bytových  jednotiek  v rámci  územia  na  podporu  sociálnej 

rozmanitosti. 

  Aktívne  podieľanie  sa  budúcich  uţívateľov  na  tvorbe  a dizajne  budúceho 

zastavaného  územia  ako  aj  na  ţivote  a dianí  v novo  vytvorenom  území.  (  Farr, 

2008, s. 36-41) 

3. Charakteristika súčasného a urbanizovaného prostredia 

 

      Veľká  skupina  mestských  sídiel  ma  podstatne  narušené  krajinné  hodnoty  vnútorného 



a vonkajšieho  prostredia.  Úzko  s  tým  súvisí  aţ  minoritné      postavenie  kultúrno  - 

historických  častí  mesta,  ktoré  pôvodne,  predovšetkým  vznikli  vo  vyváţenom  vzťahu 

k prírodnému  základu    a jeho  ekologickej  rovnováhe.    V takejto  polohe  sa  prierezový 

ochranný zreteľ s pochybnou legislatívnou účinnosťou vzťahuje na skoro celý reálny záber 

súčasných  urbanizačných  záujmov.  Súčinnosť  programov  intenzifikácie  ,  modernizácie 

a funkčno  –  prevádzkovej  aktualizácie  je  v intravilánu  prakticky  bezpredmetná.  Okrem 

toho, ţe sa tu proces urbanizácie a krajinotvorby realizuje bez reálnej šance zhodnocovania 

významnejších  priestorových  štruktúr  terénneho  reliéfu,  je  v aktuálnej  kolízii  s pôdnym 

fondom  vyšších  ekonomických  parametrov.  Napríklad  dominanty  Trnavy  stratili  svoju 

účinnosť  na  desiatky  kilometrov    v rôznych  smeroch  a stali  sa  súčasťou  výškových 

súborov okolitej zástavby (bývania, administratívy, technických diel). Práve na rovine sa 

tento jav dá stručne demonštrovať, čo sa týka členitého terénu to bude komplikovanejšie , 

bohatšie a účinnejšie. Členité krajiny Slovenských miest umoţňuje existenciu celého radu 

stanovíšť, ktoré nie je jednoduché kompozične ignorovať a sú nádejou pre budúcnosť. Pre 

charakteristiku súčasného stavu  v teréne je  strešné  príznačné, ţe  civilizačno  – technický 

taktieţ širší spoločensko - ekonomický rozvoj sa v uplynulých fázach ďaleko viac uberal 

rastom  urbanizačných  prejavom.  Rastú  a stále  sa  zväčšujú  plochy  pre  rozvoj  funkčných 



 

30 


 

štruktúr. Narastá dĺţka a taktieţ šírka komunikácií. Spolu ukrajujú z krajinného prostredia 

v záujme  kvantitatívnej  urbanizácie  a koordinačne  nezvládnutej  spontánnosti.  Ţiaduce 

koncepčné podchytenie nápravných programov je u nás aktuálne vo fáze spochybňovania 

koordinačných  snáh  územného  plánovania,  skompromitovaného  v priebehu  posledných 

desaťročí. V súlade s medzinárodnými trendmi najmä z regiónov a kultúr nám kultúrno – 

vývojovo,  geograficky,  z časti  aj  ekonomicky  sa  podstata  urabanisticko  – 

architektonických  aktivít  postupne  presúva  do  polohy  zlepšovania  existujúcich  súborov 

taktieţ celkových mestských prostredí, ktoré znamenajú vyšší ciel. Ovplyvňujú realizačné 

metódy a koncepčné úlohy. (Supuka, Jančura, 1999, s. 12-13) 



3. 1 Funkčná integrácia, prevádzková intenzifikácia a priestorová 

diferenciácia 

     Tak  ako  akékoľvek  úvahy  a praktické  pokusy  o zastavenie  rastu  automobilizácie 

intenzity,  v podstate  neviedli  k váţnejšiemu  úspechu.  Tak  sa  nedá  ani  predpokladať,  ţe 

v podmienkach voľného priebehu trhových mechanizmov dôjde k zásadnému vyrovnaniu 

pri  hodnotovej  hierarchii  rôznych  polôh  v štruktúre  mesta,  ţe  prestane  narasť  v celku 

najviac  diferencovaná  funkčno  –  prevádzková  intenzita,  prehlbujúca  sa  kompaktnosť 

a výšková gradácia zástavby. 

     Krajiny, kultúry a ekonomiky aj odlišné od nás, sú tieţ nútené racionálne urbanizovať 

napriek tomu, ţe  disponujú  aj rozľahlými  územiami.  Sústreďujú  investičný potenciál na 

veľmi  malé  plochy  s vysokou  intenzitou  zástavby,  koncepčným  vyuţitím  reálnejšie 

obsiahnuteľným infraštrukturálne, technicky a sociálne.  

     Vieme, ţe rozvojový svet dosahuje v podstatných obdobiach novej urbanizácie pre nás 

neakceptovateľné  hustoty,  ale  aj  výšky  zástavby.  Z hľadiska  aktívneho  ovládnutia 

koncepčných  variantov  urbanizácie  má  zvláštny  význam  pre  efektívnosť  koncentrácie 

funkcií    a pre  intenzitu  prevádzky  ţivota  v meste  a jeho  častiach  pozornosť  prízemiu 

zástavby,  ako  prízemné  podlaţie.  Cez  aktivity  parteru  sa  bezprostredne  zhodnocuje 

ekonómia  miesta  z hľadiska  záujmov  verejnosti(bloku,  ulice,  námestia,  prčíka)  aţ  po 

zloţitejšie  priestorové  prevádzkové  štruktúry  ako  typologické  rárodky  špičkových 

polyfunkčných  prostredí  väčšinou    uzlov,  línií,  roštov,  tradičných  a novodobo 

aktivizovaných vyvrcholení v symbióze prírodného a urbanizovaného, a to tak na najvyššej 

úrovni, ako aj v reálnom priemete na štandard tohto vzťahu  Slovenských podmienkach. 



 

31 


 

     Sústava  verejných,  technicky  a sociálne  infraštrukturálnych  sietí  a roštov  ja 

najpotencialnejším  postupom  pre  integrujúcu  kostru  čoraz  beztvárnych  urbanizovaných 

plôch.  


     Mnohé  dnešné  sídla  sú  priestorovo  zloţitou  štruktúrou  z dôvodu,  ţe  administratívne, 

ekonomicky, legislatívne pohlcujú viac menších sídelných útvarov, ktoré mali v minulosti 

logickú priestorovú artikuláciu  v krajine a vyváţené pôsobenie. To má zákonite dopad na 

splývajúce a transformujúce sa časti, ale aj štruktúru celku. (Supuka, Jančura, 1999, s. 14) 



3. 2 Charakteristika územia Oravy 

     Územie regiónu Orava má rozlohu 1661 km². Leţí v severozápadnej časti Slovenska pri 

štátnej  hranici  s  Poľskom.  Hraničný  bod  v  katastrálnom  území  Oravskej  Polhory  je 

najsevernejším  bodom  Slovenska.  Administratívne  pozostáva  z  troch  okresov:  Dolný 

Kubín,  Námestovo  a  Tvrdošín  a  patrí  do  Ţilinského  kraja.  Zo  severu  a  z  východu  ho 

ohraničuje  štátna  hranica,  na  juhovýchode  hrebeň  Západných  Tatier  a  na  juhu  hrebeň 

Chočských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbeţok Veľkej Fatry, 

západná  hranica  vedie  cez  Malú  Fatru,  pokračuje  ku  Kysuckej  vrchovine  a  končí  na 

rozhraní  Kysuckých  a  Oravských  Beskýd  na  Slovensko  -  Poľskej  štátnej  hranici. 

V severovýchodnej  časti  región  tvorí  spoločnú  hranicu  Slovenska  s  Poľskom,  na  západe 

susedí  Orava  s  Kysucami  a  Ţilinským  regiónom  a  na  juhovýchode  s  Liptovom.  Územia 

tohto regiónu majú pomerne veľký relatívny sklon s nedostatkom rovných plôch s väčšou 

výmerou, ktoré by boli vhodné na nové priemyselné investície. Povrch územia regiónu je 

prevaţne  hornatý  a  preto  zástavba,  najmä  v  jeho  dolnej  časti,  je  situovaná  pozdĺţ  toku 

rieky Orava a čiastočne pozdĺţ jej prítokov s osídlením vidieckeho charakteru. Región je 

geograficky otvorený do Poľska, je zároveň súčasťou Euroregiónu Tatry, čím sa umocňuje 

význam euroregionálnej spolupráce. Celý región dotvára rieka Orava so svojimi prítokmi z 

okolitých  horstiev.  Územie  Oravy  tvorí  uzatvorený  hydrologický  celok  –  všetky 

prameniace toky ústia do rieky Orava, ktorá patrí do povodia Čierneho mora. Rieka Orava, 

jej prítoky a mokrade majú podhorský aţ horský charakter z vyšším stupňom kvality vody, 

vyuţiteľný  aj  ako  moţný  zdroj  pitnej  vody.  Riečnu  sústavu  na  celej  Orave  tvorí  rieka 

Orava spolu s jej prítokmi. Do územia zasahuje časť umelo vytvorenej jazernej plochy – 

Oravské  priehradné  jazero,  ktoré  vzniklo  spojením  vôd  Bielej  a  Čiernej  Oravy.  V 

porovnaní  s  ostatnou  časťou  územia  Slovenska  sú  klimatické  pomery  na  Orave  pomerne 

drsné.  Región  je  významný  z  hľadiska  lesných  zdrojov  a  ochrany  prírody,  s nepatrnými 

ekologickými  problémami,  so  zachovanými  prirodzenými  ekosystémami,  v  ktorých  sa 




Yüklə 346,89 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə