Vznesené Pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania

vznesené Pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania
Zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných

394 / 65

Subjekt	Pripomienka	Typ
AZR	k čl. I, § 2, písm. c), bod 5 1. V § 2, písm. c) bod 5 navrhujeme vypustiť slová: „z dôvodu jej, pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania,“ Odôvodnenie Oceňujeme zákon ako celok, v petícii proti Istanbulskému dohovoru ktorú podpísalo viac ako 12.600 občanov sme žiadali už pred rokmi zákon o obetiach násilia, ktorý nebude diskriminovať obete podľa pohnútok ich páchateľov. K obetiam sa musí pristupovať bez diskriminácie podľa motívov páchateľov. Táto formulácia, ktorá nie je v samotnom štádiu vyšetrovania preukázaná a závisí od subjektívneho pocitu páchateľov a znamená pre obete diskrimináciu v prístupe k službám. Ak je násilný čin spáchaný z dôvodu chudoby obete alebo pre charakteristické črty obete ako je obezita, má byť ochrana a poskytované služby na rovnakej úrovni. Podľa smernice sa má totiž prihliadať k osobným vlastnostiam obete. Z týchto a mnohých iných praktických dôvodov navrhujeme zaradenie medzi obzvlášť zraniteľné obete, všetky obete násilia bez skúmania, aké pohnútky mal páchateľ. A tiež preto, aby sa im všetkým poskytovali rovnako kvalitné služby. Zároveň v zákone absentuje podstatná okolnosť, a to definícia rodu. Pôjde o pôvod rodu v zmysle rodinného pôvodu, alebo o definíciu v zmysle Istanbulského dohovoru, ktorá presadzuje gender ako rodu, nesúvisiaceho s pohlavím? Ak bude doplnená definícia v zmysle gender ideológie či Istanbulského dohovoru musíme takýto význam pojmu rod odmietnuť ako nevedecký.	Z
AZR	čl. I, § 3, ods. 2 2. V § 3, ods. 2 navrhujeme slovo „rode“ nahradiť slovom „pôvode rodu“ Odôvodnenie Vzhľadom chýbajúcej definícii navrhujeme objasniť pojem rod formuláciou, ktorú poznal náš Trestný zákon a ktorá vyjadrovala rod vo význame „pôvodu rodu“ či rodinného pôvodu. V opačnom prípade ostane tento pojem vágny a nezabezpečí dostatočnú ochranu pred diskrimináciou na základe rodinného pôvodu. Túto zmenu navrhujeme aj preto, lebo nesúhlasíme so zmenou pojmu rod v zmysle gender ideológie.	Z
AZR	čl. II zákona 3. Článok II navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Dôvodová správa uvádza, že v § 140 sa formulačne upravuje písmeno e), ktorého znenie sa dopĺňa v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov odkazom na „pohlavie“ a „rod“. V citovanej smernici sa však povinnosť zvýšiť trestnú sadzbu z dôvodu osobitného motívu páchateľov akou je nenávisť pre pohlavie, či rod obete nenachádza. Vzhľadom k neexistencii definície pojmu rod a snahe Istanbulského dohovoru zaviesť definíciu „rodu“ ako súboru rolí bez súvisu s pohlavím do právneho poriadku odmietame zavádzanie pojmu „rod“ v neurčitom význame do právneho poriadku. Súčasné trestné sadzby pre ochranu pred domácim násilím (týranie blízkej a zverenej osoby), ktoré sa týkajú praktického problému konfliktov medzi mužmi a ženami boli zvýšené v roku 2002 zo základnej trestnej sadzby 1-5 rokov na sadzbu 2-8 rokov, následne v novom Trestnom zákone v roku 2005 bola opätovne zvýšená trestná sadzba na 3 až 8 rokov. V tomto štádiu plnia svoju zákonom danú funkciu. Zvyšovanie trestných sadzieb cestou osobitného motívu musí byť prakticky odôvodnené v kontexte situácie v Slovenskej republike. Stúpa počet trestných činov páchaných psychopatickými osobnosťami z nenávisti pre pohlavie, alebo „rod“ t. j. rodinný pôvod obete? Takúto informáciu MS SR nepredložilo do dôvodovej správy. Je menej opovrhnutiahodné nenávidieť ľudí s okuliarmi, obéznych či ryšavých ľudí? Podľa nášho názoru je každá z týchto nenávistí rovnako nebezpečná ako nenávisť pre pohlavie či rod. Cielené vyberanie len na niektorej formy nenávisti diskriminuje obete podľa pohnútok páchateľov a to nepovažujeme za správne. Praktickým odôvodnením pre osobitný právny prístup môže byť napríklad veľmi silná negatívna historická skúsenosť rasových, náboženských, národnostných či etnických genocíd. V týchto prípadoch sa dá súhlasiť, že existuje oprávnený záujem štátu predísť podobným prípadom zvýšenou trestnou sadzbou. Existuje tu však rozšírená podobná forma nenávisti z dôvodu pohlavia na Slovensku? Nedisponujeme takýmito informáciami a žiadame, aby ministerstvo zverejnilo štatistiky trestných činov, ktoré sú páchané z dôvodu nenávisti voči pohlaviu. Rovnako Ministerstvo spravodlivosti nepredložilo v dôvodovej správe informácie, že stúpa počet trestných činov motivovaných nenávisťou medzi rodmi. Historicky na Slovensku nemá tradíciu krvná pomsta, či iné formy vendety medzi rodmi. Primeranosť právnej úpravy Ktorý motív páchateľa je zavrhnutiahodnejší? Spáchanie trestného činu voči mužovi z nenávisti voči mužom alebo spáchanie trestného činu pre získanie majetku obete? Príklad: Po prijatí príslušného osobitného motívu trestného činu: Týranie blízkej a zverenej osoby, bez ťažkej ujmy na zdraví Motív – získanie majetku obete Trest: 3 až 8 rokov. Motív Nenávisť voči ženám či mužom, nenávisť pre rod Trest 7 až 15 rokov	Z
AZZZ SR	k celému materiálu AZZZ SR nemá pripomienky	O
Centrum Slniečko, n.o.	§6(1) §6(2) Táto časť zákona deklaruje poskytnutie pomoci obetiam bezplatne alebo za poplatok. Máme za to, že sa jedná o druhotnú viktimizáciu zo strany štátu, pokiaľ sám alebo cestou akreditovaných subjektov nezabezpečí dostatočnú sieť subjektov poskytujúcich pomoc a ich financovanie tak, aby obeť túto pomoc mohla dostať bezplatne. Je povinnosťou štátu zabezpečiť pomoc obetiam trestných činov bezodplatne. Takže navrhujeme " v §6(2) vypustiť "za poplatok" a upraviť s tým súvisiace zmeny v zákone.	Z
Centrum Slniečko, n.o.	ČL.III bod 5 Navrhovaný zákon zavádza pojem " právny zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam". Nevysvetľuje však tento inštitút z pohľadu charakteru práce právneho zástupcu, jeho oprávnení povinností . Nie je teda zrejmé, aká bude úloha tohto právneho zástupcu, ktorý bude zastupovať poškodeného - maloletú osobu. Nevysvetľuje sa aký bude rozdiel v právach a povinnostiach už zavedeného inštitútu " kolízny opatrovník pre Trestné konanie" a právny zástupca z radov subjektov. Poukazujeme aj na nedostatočnú sieť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam a minimálny počet právnikov, ktoré tieto subjekty zamestnávajú , je teda otázne, či bude dostatočne množstvo erudovaných odborníkov ako aj dostatočné finančné zdroje. Túto skutočnosť treba zohľadniť aj pri stanovení výšky príspevku zo strany štátu pre tieto subjekty.	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§23 (2),(3) Navrhovaný zákon umožňuje poskytovanie odbornej pomoci obetiam subjektom poskytujúcim pomoc. Tieto subjekty môžu získať finančnú podporu a majú povinnosť sa akreditovať. Rozdiel medzi poskytovateľmi sociálnych služieb , ktoré poskytujú špecializované sociálne poradenstvo obetiam už v súčasnosti a subjektmi, ktoré môžu v zmysle tohto zákona poskytovať odbornú pomoc nie je jednoznačný a tieto " služby " alebo pomoc sa môžu prelínať. Z tohto hľadiska by bolo užitočné jasne deklarovať, čo môže byť financované z hľadiska predloženého zákona a čo by malo byť financované prostredníctvom sociálnych služieb ( Zákon 448/2008 Z.z.) a opatrení SPODaSK ( 305/2005 Z.z.) Napr. v sociálnych službách nie je možné financovať právnika , ktorý z hľadiska navrhovaného zákona ale aj zo skúseností z praxe má nezastupiteľnú úlohu pri riešení právnych otázok obetí.	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§4(2)m) Navrhovaný zákon zavádza pojem " trovy obete" ale v §2 ho nevysvetľuje . tento pojem nepozná ani súčasný Tr. zákon a Tr. poriadok . Navrhujeme zmeniť §4(2)m) takto: " .. o možnosti a podmienkach náhrady škody obete, ktorá má postavenie poškodeného v Tr. konaní.	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§4(2) Navrhovaný zákon zavádza v §4(2) popri označení Policajt aj označenie Príslušník PZ, ktorým ukladá povinnosti v zmysel zákona. Tr. poriadok pozná iba jeden pojem a to " Policajt" a to v § 10(8,9,10) Tr. poriadku, ktorý zahŕňa vo všeobecnosti všetkých policajtov, s ktorými môže prísť obeť do kontaktu. Pojem príslušník PZ nepozná. Tento pojem nevysvetľuje ani §2 navrhovaného zákona. Navrhujeme v §4(2) vypustiť " príslušník Policajného zboru"	O
Centrum Slniečko, n.o.	§5 ods.2 pís.c Navrhujeme vypustiť pojem "svedka" ako subjekt právnej pomoci, nakoľko podľa súčasnej platnej legislatívy svedok nemá postavenie poškodeného v Tr. konaní.	O
Centrum Slniečko, n.o.	Čl.III,9 Novelizovaný §134, ods.4a5 zavádza inštitút " osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu". Zákon túto osobu nedefinuje, nie je zrejmé, o akú odbornú prípravu ide a rovnako nie je popísaný spôsob, akým má táto osoba prispieť k správnemu vedeniu výsluchu a aké bude postavenie tejto osoby v trestnom konaní. Tr. poriadok v §10 v súčasnej podobe nepozná takúto osobu v súvislosti s Trestným konaním .Navrhujeme v tomto zmysle doplniť novelizovaný paragraf Tr. poriadku.	O
Centrum Slniečko, n.o.	Čl.III bod 7 Novelizovaný §82 ods.6 Tr. poriadku je koncipovaný nejasne a nejednoznačne, lebo nestanovuje presný postup, ktorý má uplatniť súd v prípade, že uložíl obvinenému primerané obmedzenia. V zákone sa navrhuje : "o uložení primeraného obmedzenia podľa odsk. 1 pís h)( vypadlo slovo rozhoduje).sudca pre prípravné konanie alebo súd informuje súd, ktorý vydal rozhodnutie o úprave styku v civilnom procese" Z navrhovaného textu nie je zrejmé, aké úlohy má sudca pre prípravné konanie a súd, ktorý vydal rozhodnutie. popis ich konania absentuje. Navrhujeme doplniť v tomto zmysle novelizovaný §82.	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§7,ods.2 Podľa súčasnej právnej úpravy Centrum právnej pomoci neposkytuje právnu pomoc v Tr. konaní a preto navrhujeme §7 ods. 2 vypustiť, alebo zmeniť takto : "CPP poskytuje obetiam právnu pomoc v civilnom procese". Alebo, v zmysle navrhovaného zákona rozšíriť pôsobenie CPP na poskytovanie právnej pomoci v Tr. konaní.	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§2b , §2d, §9 V §2b sa používa výraz obeť a chápe sa ňou fyzická osoba , alebo jej príbuzný , ktorej bolo ublížené trestným činom ( akýmkoľvek). §2d pomenúva obeť násilného trestného činu, čo je fyzická osoba, alebo pozostalý po nej, ktorej bolo ublížené násilným trestným činom. v §9 sa priznáva právo na finančné odškodnenie iba obeti násilného trestného činu ( §2d) a nie aj obeti akéhokoľvek trestného činu ( §2b) . Navrhujeme §9 zmeniť takto: " obeť má za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom právo na finančné odškodnenie, ktorej jej poskytne štát. " násilného trestného činu" sa vypúšťa	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§4(1) V navrhovanom zákone je obeť v zmysle §3(6) oznamovateľom, poškodeným aj svedkom, pričom oznamovateľ a svedok nemajú právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú trestnej veci. Navrhované ustanovenie §4(1) bude v poriadku vtedy, ak sa pojem "obeť" v §3(6) upraví na znenie: "obeť má v Trestnom konaní postavenie poškodeného"	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§3(6) v zmysle navrhovaného zákona má "obeť " v trestnom konaní postavenie oznamovateľa trestného činu, poškodeného alebo svedka a patria jej všetky práva a povinnosti upravené v Tr. poriadku súvisiace s uvedeným postavením. Podľa súčasného Trestného poriadku oznamovateľ a svedok nie sú účastníkmi Tr. konania a nemajú právo na uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní ( pokiaľ oznamovateľ a svedok nie sú súčasne aj poškodenými). Teda postavenie oznamovateľa a svedka sa líši od postavenia poškodeného , ktorého práva a povinnosti sú širšie koncipované. Navrhujeme §3(6) upraviť takto : " Obeť má v Tr.konaní postavenie poškodeného a patria jej všetky práva a povinnosti upravené v Tr. poriadku súvisiace s uvedeným postavením."	Z
Centrum Slniečko, n.o.	§5odst.3d, odst.4, Zákon zaručuje obeti právo na poskytnutie odbornej pomoci , pritom napr. odkazuje v zmysle §5(3)d) na sprostredkovanie krízového ubytovania na nevyhnutný čas v zariadení, ak obzvlášť zraniteľnej obeti hrozí bezprostredné alebo vysoké nebezpečenstvo a odkazuje na zariadenia v sociálnych službách a opatreniach SPODaSK . Tieto zariadenia, však z dôvodu finančnej poddimenzovanosti nespĺňajú štandardy a nie sú prevádzkované napr. 24 hodín denne, nemajú žiadne bezpečnostné prvky , takže nemôžu a nevedia naplniť , ak obeti hrozí vysoké nebezpečenstvo. §5 (4) tento paragraf zaručuje obeti právo na poskytnutie pomoci so svojimi osobitnými potrebami ( nikde však nie je deklarované čo všetko osobitné potreby zahŕňajú ) . Dôležitosť chápeme najmä v potrebe rozsahu poskytovanej odbornej pomoci a tým pádom aj jeho finančného zabezpečenia. V súčasnosti absentujú dostatočné siete takýchto špecializovaných " odborných centier" .	Z
Fórum života	Zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov §2, písm c) bod 5 Vo vete „obeť trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej pohlavia, rodu,...“ vynechať slovo „rodu“, ponechať iba „pohlavie“. Odôvodnenie: Ide v podstate o násilie vykonané na obeti preto, že je mužského alebo ženského pohlavia. Na Slovensku sa určuje pohlavie osoby, nie jej rod. Rod mužský a ženský je len vo význame gramatickej kategórie. Ak ide o antidiskriminačné dôvody, v slovenskom Antidiskriminačnom zákone je použitý rod iba vo význame „narodenie, pôvod“ – z angl. originálu „birth“ z Charty základných práv EÚ (čl. 21). Ani Zmluva o fungovaní EÚ (čl. 10 TFEU) vo vymenovaných dôvodoch diskriminácie nepozná pojem „rod“. Podobne český Antidiskriminační zákon nepoužíva slovo „rod“ (používa „pohlavie“). Smernica EP a Rady 2012/29/EÚ v českom preklade nepožíva slovo „rod“, ale „pohlavie“ a „pohlavné vyjadrenie“. Ani preklady Smernice v iných jazykoch (nemecky, chorvátsky a i.) nepoužívajú „rod“, ale „pohlavie“. Transponovanie smernice nemá za povinnosť prijať feministické chápanie rodu.	Z
Fórum života	Zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov §24, 1 f) Navrhujeme celý bod f) zrušiť. Odôvodnenie: poistenie by malo byť iba dobrovoľné. V prípade škody, ak subjekt nie je poistený, môžu ísť platby na odškodnenie na úkor subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Ak subjekt spôsobí vážnu škodu (uznanú v súdnom procese) v dôsledku „neodbornej pomoci“, možno zvážiť odobratie jeho akreditácie. Poisťovňa takto nemusí mať priamy zisk z udeľovania akreditácií.	O
Fórum života	Zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov §3, 2) Na konci vety „...sociálnom pôvode, majetku alebo inom postavení“. Tu možno vložiť za „majetku“ ešte „narodení, pôvode“ (vo význame “birth“). Odôvodnenie: Antidiskriminačný zákon uvádza v §2, 1) za „majetkom“ „rod“ – nie však vo význame gender ako sociálnej roly. Preto by bolo potrebné to jasne odlíšiť výrazom „narodenie, pôvod“.	Z
Fórum života	Zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov §3, 2) Vo vete „Práva priznané obeti týmto zákonom sa uplatňujú bez akejkoľvek diskriminácie založenej na pohlaví, rode...“ vynechať slovo „rode“ a ponechať iba „pohlaví“. Odôvodnenie: pozri pripomienku k §2, písm c) bod 5.	Z
Fórum života	k Zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov §31 bod 3) Navrhujeme namiesto uvedeného textu, vložiť text: „Na finančnej podpore zo štátneho rozpočtu sa budú podieľať všetky akreditované subjekty uchádzajúce sa o podporu, ktoré spĺňajú podmienky poskytovania finančnej podpory.“ Odôvodnenie: Všetky akreditované subjekty majú právo sa podieľať na verejných financiách zozbieraných od všetkých daňových poplatníkov. Štát (resp. len niekoľkočlenná hodnotiaca komisia, ktorá nie je vlastníkom majetku) nemôže „usmerňovať subjekty poskytovania pomoci“ tokmi finančnej podpory. Môže tak dôjsť k ideologickému zneužitiu verejných financií napr. na poskytovanie pomoci subjektom, ktoré sú ideovo zhodné iba s feministickým chápaním násilia. Fórum života, resp. iné subjekty konkrétnej pomoci takúto skúsenosť z minulosti majú.	Z
Fórum života	Zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov §41, čl. II. – zmena v Trestnom zákone 300/2005 V § 140 písm e) sa za slová „farbu pleti“ vkladajú slová „pohlavie, rod“ – ponechať iba „pohlavie“ Odôvodnenie: Výraz „rod“ doteraz nie je ustáleným a právne záväzným pojmom slovenskej a medzinárodnej legislatívy. V našom Antidiskriminačnom zákone vyjadruje rod „narodenie“ (birth). Je neprípustné, aby nedefinované slovo „rod“ včlenené do Trestného zákona zakladalo možnosť iného chápania. Transponovanie Smernice EP a Rady 2012/29/EÚ do slovenskej legislatívy nemá povinnosť terminologickej zmeny významu.	Z
GPSR	13. K čl. I § 3 ods. 3 Ak nebude pojem „subjekty, ktoré v rozsahu svojich právomocí alebo činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obete“ vymedzený v § 2, navrhujeme tento pojem nahradiť vymenovaním konkrétnych subjektov. Zároveň navrhujeme slová „k prehlbovaniu ujmy spôsobenej obeti trestným činom alebo“ nahradiť slovami „opakovanej viktimizácii“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	1. Všeobecne Navrhovaný zákon, hoci predstavuje výrazný posun v riešení problematiky ochrany obetí trestných činov, vykazuje viaceré vecné nedostatky, ktoré môžu spôsobiť vážne aplikačné problémy najmä v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V prvom rade návrh zákona zmiešava rôzne práva obetí trestných činov, ktoré nie sú priamo viazané na trestné konanie, s právami obetí trestných činov vyplývajúcich z trestného konania, pričom procesné postavenie obetí v kontexte trestného konania zohľadňuje len v minimálnej miere. Rovnako nedostatočne rozlišuje medzi úkonmi trestného konania a súvisiacimi službami poskytovanými obeti mimo trestného konania. Jednotlivé časti návrhu zákona sú nekonzistentné a podmienky na ich aplikáciu nejednoznačné. Prvé dve časti návrhu zákona by sa mali vzťahovať na obete trestných činov, o ktorých konajú slovenské príslušné orgány, čo však z právnej úpravy jednoznačne nevyplýva. Časť o odškodňovaní by mala upravovať podmienky pre odškodnenie obetí, ktorým bola spôsobená ujma na území Slovenskej republiky, čo však neznamená, že aj trestné konanie bolo vedené na území Slovenskej republiky. Podmienky uplatnenia odškodnenia sú ale plne naviazané na slovenskú právnu úpravu, aj to nedokonale. Ak sa mala v rámci návrhu zákona na tomto zákone pozitívne korigovať právna úprava zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odškodňovaní“), tento cieľ sa nedosiahol. Prepojenie s Trestným poriadkom je nejasné a mätúce. V § 3 ods. 2 zákona o odškodňovaní sú tieto podmienky viazané výslovne na poškodeného, avšak navrhovaná úprava jednoduchým nahradením pojmu „poškodený“ pojmom „obeť“ podľa nášho názoru vnáša do právneho rámca tejto časti úpravy zmätok. Tento zmätok bol vytvorený i čiastočnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica“) do Trestného poriadku zákonom č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinným od 1. januára 2016. Extenzívna implementácia poškodenému priznáva práva, ktoré prislúchajú v rámci legislatívy Európskej únie výlučne obeti, Trestný poriadok pojmy „obeť“ a „poškodený“ nerozlišuje. Definícia obete ako pojmu v rámci trestného práva Európskej únie je ustálená aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Práva transponované zo smernice sa vzťahujú len na obete ako ohrozené fyzické osoby, ktorým treba inštitucionálne pomôcť (právo na tlmočenie a preklad, právo na sprievod dôverníka). Ak zákonodarca ponecháva tieto práva všetkým poškodeným osobám, mal by dôvody uviesť v dôvodovej správe k návrhu zákonu. Návrh zákona tiež obsahuje množstvo cudzích výrazov – viktimizácia, restoratívna justícia a pod., ktoré považujeme za vhodné nahradiť slovenskými pojmami. Navyše text obsahuje neprípustnú mieru gramatických chýb, v dôsledku čoho dochádza k znehodnoteniu návrhu zákona. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	15. K čl. I § 4 ods. 7 Navrhujeme bližšie špecifikovať orgány verejnej moci, ktoré budú mať povinnosť poskytnúť informácie obeti pri prvom kontaktne (napríklad zdravotnícke zariadenia). Navrhované znenie ďaleko prevyšuje účel a cieľ sledovaný smernicou, ktorá túto povinnosť v čl. 4 viaže len na príslušné orgány. Nemožno od všetkých orgánov verejnej moci požadovať, aby obete, ktoré sa na nich obracajú písomnými alebo ústnymi žiadosťami, oboznamovali s kontaktnými údajmi o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, respektíve zisťovali, či im tieto neboli poskytnuté skôr. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	26. K čl. I § 24 ods. 3 Navrhujeme konkretizovať vysokoškolské vzdelanie a odbor, v ktorom vykonávala prax osoba, ktorá má byť spôsobilá na poskytovanie odbornej pomoci. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	21. K čl. I § 11 ods. 4 Navrhujeme pred slová „ujmy na zdraví“ vložiť slová „nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku“. Poškodený si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol v dôsledku trestného činu, nie nárok na ujmu na zdraví. Zároveň navrhujeme vypustiť druhú vetu, pretože aj trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania môže byť spôsobená ujma na zdraví. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	22. K čl. I § 15 ods. 3 Navrhujeme pred slová „ujmy na zdraví“ vložiť slová „nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku“. Poškodený si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol v dôsledku trestného činu, nie nárok na ujmu na zdraví.	O
GPSR	23. K čl. I § 15 ods. 4 Navrhujeme predložku „pre“ nahradiť predložkou „pred“. Ide o gramatickú úpravu.	O
GPSR	18. K čl. I § 8 ods. 3 Navrhujeme preformulovať navrhované znenie tak, aby nevzbudzovalo dojem, že lekárske vyšetrenie je možno vykonať len, ak je nevyhnutné na účely trestného konania.	O
GPSR	31. K čl. III bod 3 Navrhujeme preformulovať prvú vetu § 30a nasledovne: „V prípadoch ustanovených týmto zákonom sa na vykonanie úkonu priberie psychológ.“. Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.	O
GPSR	17. K čl. I § 8 ods. 2 Navrhujeme presne vymedziť, ktoré orgány verejnej moci sú povinné prijímať účinné opatrenia s cieľom zabrániť opakovanej a druhotnej viktimizácii. Navrhované znenie široko prekračuje účel a cieľ sledovaný smernicou. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	24. K čl. I § 16 ods. 1 Navrhujeme slová „dátum narodenie, bydlisko a rodné číslo“ nahradiť slovami „dátum narodenia a bydlisko“. Obeťou trestného činu spáchaného na území Slovenskej republiky môže podľa ustanovenia § 10 ods. 1 byť aj občan členského štátu Európskej únie alebo cudzí štátny príslušník, ktorí nedisponujú rodným číslom.	O
GPSR	25. K čl. I § 22 ods. 1 Navrhujeme slová „orgány činné v trestnom konaní“ nahradiť slovami „subjekty poskytujúce pomoc obetiam“. Orgány činné v trestnom konaní môžu poučiť obeť o jej práve na finančné odškodnenie, nie však aj o podmienkach jeho poskytnutia. Uloženie takejto povinnosti orgánom činným v trestnom konaní presahuje ich úlohy, ktoré plnia v trestnom konaní. Práca s obeťou je prioritne úlohou subjektov poskytujúcich pomoc obetiam vrátane právnej pomoci. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	36. K čl. III bod 10 Navrhujeme slová „priebehu“ nahradiť slovom „vedenia“ a slová „druhotnou viktimizáciou“ nahradiť slovami „druhotnej viktimizácii“. Ide o gramatickú úpravu textu.	O
GPSR	12. K čl. I § 3 ods. 1 Navrhujeme slovo „identifikovaný“ nahradiť slovom „zistený“ a vypustiť slovo „zadržaný“. Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.	O
GPSR	30. K čl. III bod 2 Navrhujeme slovo „poskytujúcich“ nahradiť slovom „poskytujúci“. Ide o gramatickú úpravu textu.	O
GPSR	3. K čl. I § 2 písm. b) prvý bod Navrhujeme slovo „ujma“ nahradiť slovom „škoda“. Ide o zosúladenie definície poškodenej fyzickej osoby s jej definíciou v Trestnom poriadku (§ 46 ods. 1 prvá veta).	O
GPSR	5. K čl. I § 2 písm. b) druhý bod Navrhujeme slovo „ujmu“ nahradiť slovom „škodu“. Ide o zjednotenie právnej terminológie.	O
GPSR	29. K čl. I § 40 Navrhujeme slovo „zákon“ nahradiť slovom „zákonom“. Ide o gramatickú úpravu textu.	O
GPSR	6. K čl. I § 2 písm. b) druhý bod Navrhujeme text ustanovenia upraviť tak, aby nemohli byť považované za obeť osoby uvedené v tomto ustanovení, ak spôsobili smrť priamej obeti. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	8. K č. I § 2 písm. d) Navrhujeme text ustanovenia upraviť tak, aby nemohli byť považované za obeť osoby vymenované v tomto ustanovení, ak spôsobili smrť priamej obeti. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	11. K čl. I § 3 Navrhujeme v § 3 doplniť nadpis ustanovenia „Základné zásady“. Ide o zvýraznenie, že navrhované ustanovenie obsahuje základné postupy pri ochrane a podpore obetí trestných činov.	O
GPSR	33. K čl. III bod 5 Navrhujeme v celom znení ponechať aktuálnu právnu úpravu. Duplicita opatrovníka so zachovaním jeho procesných práv a subjektu poskytujúceho pomoc obetiam bez vymedzenia jeho postavenia v trestnom konaní je nadbytočná a neefektívna. Práva a povinnosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam v trestnom konaní nie sú zadefinované, a teda nie je jasné, či právny zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam má právo byť prítomný pri výsluchu poškodeného maloletého, respektíve či disponuje ďalšími právami poškodeného maloletého. Navyše každý poškodený má právo zvoliť si splnomocnenca na svoje zastupovanie a má právo na sprievod dôverníka. Aktuálna právna úprava dostatočným spôsobom reflektuje práva poškodenej maloletej osoby, ktorej opatrovníkom môže byť aj subjekt poskytujúci pomoc obetiam. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	28. K čl. I § 39 Navrhujeme v nadpise ustanovenia nahradiť slovo „ustanovenia“ slovom „ustanovenie“. Ide o gramatickú úpravu textu.	O
GPSR	10. K čl. I § 2 Navrhujeme vložením nového písmena zadefinovať pojem „policajt“. Návrh zákona rozlišuje pojmy policajt a príslušník Policajného zboru, avšak nie je zrejmé, v čom tento rozdiel spočíva. Z tohto dôvodu je potrebné pre účely tohto zákona vymedziť tento pojem, a to pojmom „policajt“.	O
GPSR	9. K čl. I § 2 písm. e) Navrhujeme vymedziť pojem „subjekty, ktoré v rozsahu svojich právomocí a činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obete“. Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia (v rozpore s dôvodovou správou k § 3) pôjde o iné orgány ako orgány verejnej moci, subjekty poskytujúce pomoc obetiam, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, znalcov, tlmočníkov, obhajcov a oznamovacie prostriedky. Vymedzenie tohto pojmu je o to dôležitejšie, že tieto subjekty majú zákonom uložené povinnosti v § 3 ods. 3, 4 a 7. Nevylučujeme ani vypustenie tohto pojmu a jeho adekvátne nahradenie v § 3 ods. 3, 4 a 7 vymenovaním konkrétnych subjektov, ktorým sa ukladajú povinnosti. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	32. K čl. III bod 4 Navrhujeme vymedziť subjekty, ktoré budú posudzovať, respektíve vyhodnocovať, či poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Podľa aktuálnej právnej úpravy vyhodnocovanie podmienok je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Ak je cieľom právnej úpravy rešpektovať výlučne vôľu poškodeného, je potrebné túto skutočnosť v tomto ustanovení zreteľne uviesť. Zároveň navrhujeme ustanovenie gramaticky upraviť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	37. K čl. III bod 11 Navrhujeme vymedziť subjekty, ktoré budú posudzovať, respektíve vyhodnocovať, či svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Podľa aktuálnej právnej úpravy vyhodnocovanie podmienok je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Ak je cieľom právnej úpravy rešpektovať výlučne vôľu poškodeného, je potrebné túto skutočnosť v tomto ustanovení zreteľne uviesť. Zároveň navrhujeme ustanovenie gramaticky upraviť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	38. K čl. III bod 12 Navrhujeme vypustiť bod 12. Ide o nekoncepčnú právnu úpravu, keďže ustanovenie § 196 Trestného poriadku sa dotýka výlučne podávania trestných oznámení, pričom poškodený nemusí byť zároveň oznamovateľom trestného činu. Odporúčame túto povinnosť zaradiť ku všeobecným povinnostiam orgánov činných v trestnom konaní a súdu vymedzených v ustanovení § 49 Trestného poriadku. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	40. K čl. III bod 15 Navrhujeme vypustiť novelizačný bod, prípadne preformulovať navrhované ustanovenie tak, aby bolo aplikovateľné iba v špecifických prípadoch. Definícia obzvlášť zraniteľnej obete je široká a vo väčšine prípadov nemá žiaden praktický význam zabraňovať kontaktu poškodeného s obžalovaným. Je žiaduce, aby predseda senátu mohol sám zvážiť špecifiká konkrétnej trestnej veci a požiadavky poškodeného a rozhodnúť o spôsobe výsluchu svedka, a to za zachovania práva obžalovaného na kontradiktórny súdny proces. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	39. K čl. III body 13 a 14 Navrhujeme vypustiť oba novelizačné body. Navrhované znenie výrazným spôsobom znemožňuje realizáciu dohôd o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom. Poškodený má právo uplatniť si v trestnom konaní nárok na náhradu škody, avšak konania o dohode o vine a treste sa spravidla nezúčastňuje. Prokurátor nemôže nútiť obvineného, aby priznal nárok poškodeného v celej výške, ak nezodpovedá výsledkom vyšetrovania vo vzťahu k vzniknutej škode a ani nemôže nútiť poškodeného, aby sa tohto konania zúčastnil. Výrok o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu je však vždy súčasťou dohody uzavretej medzi obvineným a prokurátorom, a teda ani v tomto konaní nie je opomínané právo poškodeného na náhradu škody. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	16. K čl. I § 7 ods. 1 Navrhujeme vypustiť slová „a právne zastupovanie obete“. Trestný poriadok dostatočným spôsobom upravuje právne zastupovanie obete v trestnom konaní, a to prostredníctvom splnomocnenca poškodeného alebo opatrovníka. Je nad rámec aktuálnej právnej úpravy, aby subjekty poskytujúce pomoc obetiam zastupovali obeť v trestnom konaní. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	34. K čl. III bod 8 Navrhujeme za slová „osobitného predpisu“ vložiť čiarku. Ide o gramatickú úpravu textu.	O
GPSR	19. K čl. I § 9 Navrhujeme za slová „právo na finančné odškodnenie“ zaviesť legislatívnu skratku „(ďalej len „odškodnenie“)“. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie vymedzuje právo na finančné odškodnenie, ktoré právna úprava v ďalšom texte označuje len ako odškodnenie, žiada sa zaviesť príslušnú legislatívnu skratku.	O
GPSR	35. K čl. III bod 9 Navrhujeme za slová podľa osobitného predpisu vložiť slová „s výnimkou dieťaťa,“. Výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa realizuje podľa § 135 Trestného poriadku. Zároveň navrhujeme vypustiť tretiu vetu a celý odsek 5. Podmienka, aby výsluch obzvlášť zraniteľnej obete viedla osoba rovnakého pohlavia je opodstatnená iba v prípadoch, v ktorých je spáchanie trestného činu viazané na pohlavie obete, ani to však nemusí platiť vždy (napríklad sexuálne zneužívanie chlapca dospelým mužom). Zároveň navrhujeme vypustiť z odseku 4 poslednú vetu. Návrh zákona ani dôvodová správa nedefinujú, čo sa rozumie pod pojmom „odborná príprava“. V dôvodovej správe sa predpokladá, že ide o psychológa alebo pedagóga. Obligatórnosť prítomnosti takejto osoby na výsluchu v nočných hodinách alebo v dňoch pracovného pokoja alebo pracovného voľna môže zmariť realizáciu takéhoto úkonu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
GPSR	7. K čl. I § 2 písm. c) šiesty bod Navrhujeme za slovo „riziku“ vložiť slová „druhotnej a“. Ide o spresnenie transpozície bodu 55 preambuly smernice.	O
GPSR	4. K čl. I § 2 písm. b) druhý bod Navrhujeme za slovo „žila“ vložiť slová „v čase smrti“. Je žiaduce spresniť dobu spolužitia obete so zomretou priamou obeťou trestného činu.	O
GPSR	27. K čl. I § 37 Navrhujeme zakotviť povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pravidelne aktualizovať pri každej zmene register subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Ide o skutočnosť nevyhnutnú pre poskytovanie pravdivých a aplikovateľných informácií obeti od subjektov, ktoré jej ich poskytujú.	O
GPSR	2. K názvu zákona Názov právneho predpisu nezodpovedá plne predmetu jeho úpravy. Navrhujeme zmeniť jeho názov na „Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.	O
GPSR	20. K čl. I § 11 ods. 3 Úvod vety navrhujeme preformulovať nasledovne: „Obeť trestného činu sexuálneho zneužívania nemá nárok na odškodnenie (...).“. Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.	O
GPSR	14. K čl. I § 4 – všeobecne Vzhľadom na praktické skúsenosti orgánov činných v trestnom konaní pri prijímaní trestných oznámení od poškodených osôb navrhujeme upraviť poskytovanie informácií komplexným spôsobom. Zároveň navrhujeme, aby rozsah práva na informácie sa odvíjal od osobitných potrieb a osobných pomerov obete a od druhu alebo povahy trestného činu (čl. 5 ods. 1 smernice a aktuálne znenie ustanovenia § 49 ods. 3 Trestného poriadku). Je neefektívne, aby bola obeť napríklad majetkového trestného činu povinne informovaná o jej práve o prístupe k zdravotnej starostlivosti, či o podmienkach prijatia osobitných ochranných opatreniach v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia napríklad o možnosti krízového ubytovania alebo psychologickej pomoci. Nie je vôbec žiaduce poskytovať každej obeti celý diapazón informácií, ktoré vzhľadom k povahe trestného činu vôbec nepotrebuje. V opačnom prípade existuje nebezpečenstvo, že všetkým obetiam (poškodeným fyzickým osobám) budú poskytované informácie v rovnakej šírke a rovnako podrobne. Osobitne sa to týka domnelých obetí trestných činov. Takýmto scholastickým uplatňovaním práva na informácie môže dôjsť i k narušeniu samotného účelu trestného konania. Taktiež nepovažujeme za efektívne, aby prokurátor a policajt poskytol obeti informácie v navrhovanom rozsahu. Postačí, aby boli obeti poskytnuté z ich strany iba základné informácie o druhoch pomoci, ktoré sa netýkajú priamo trestného konania. Podrobná informácia obeti by mala byť poskytnutá subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam, čo predpokladá aj ustanovenie § 5 ods. 2 písm. b) návrhu zákona. Opakované informovanie obete o tých istých právach rôznymi subjektmi je zbytočné. Rovnako nie je v možnostiach prokurátora alebo policajta poskytnúť obeti informáciu o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, môže byť poskytnutá len informácia o kontakte na tieto subjekty. V opačnom prípade prijatie trestného oznámenia prokurátorom sa odkloní od účelu, ktorý majú orgány činné v trestnom konaní sledovať a dosiahnuť. Zároveň vo všetkých odsekoch navrhujeme slová „pri prvom kontakte“ nahradiť slovami „od prvého kontaktu“ (čl. 4 ods. 1 smernice). Často obeť nie je spôsobilá vnímať napríklad pre rozrušenie spôsobeným trestným činom pri prvom kontakte všetky informácie poskytované orgánom činným v trestnom konaní. Navrhujeme zadefinovať pojem policajt pre účely tohto zákona v ustanovení § 2. V opačnom prípade navrhujeme vypustiť slová „príslušník Policajného zboru“ pre totožnosť ich obsahu. Naopak je nevyhnutné rozlišovať medzi policajtom ako orgánom činným v trestnom konaní a policajtom všeobecne. Cieľom návrhu zákona v tejto časti by malo byť poskytnúť obeti základné informácie už pri prvom kontakte s ňou. Prvým policajtom, ktorý s obeťou prichádza do kontaktu, nemusí byť nevyhnutne policajt, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní. Práve naopak, väčšinou ide o policajtov vykonávajúcich služobnú činnosť na stálej službe alebo o členov hliadky. V prípade, že policajt príde do kontaktu s obeťou vtedy, keď už obeť podáva trestné oznámenie, je povinný poskytnúť jej informácie o jej právach a povinnostiach podľa Trestného poriadku. V tejto súvislosti predkladáme návrh na úpravu ustanovenia § 4, pokiaľ ide o rozsah informácií, ktoré by mali poskytovať policajti a prokurátori (ostatné ustanovenia týkajúce sa práva na informácie zo strany iných subjektov sme neupravovali). V nami predloženom návrhu sú vypustené tie ustanovenia z pôvodného návrhu § 4 ods. 2, ktoré sú duplicitné s ustanoveniami Trestného poriadku a ako také sú pre obeť relevantné iba v prípade, ak podáva trestné oznámenie (v takom prípade jej ich orgán činný v trestnom konaní poskytne v rámci poučenia podľa Trestného poriadku) – napríklad právo na tlmočenie a preklad, náhradu škody, respektíve trov poškodeného v trestnom konaní, kontaktné údaje na orgán konajúci o trestnom oznámení, podmienky a možnosti uzavretia zmieru a pod. Tieto ustanovenia už sú inkorporované v Trestnom poriadku, a preto nie je potrebné, aby boli duplicitne upravované v osobitnom zákone o obetiach. „§ 4 Poskytovanie informácií obeti (1) Obeť má v zákonom ustanovenom rozsahu právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou trestného činu. (2) Informácie sa obeti poskytujú pre ňu zrozumiteľným spôsobom v ústnej forme a písomnej forme, a to pri zohľadnení odôvodnených potrieb obete v závislosti od jej veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotného stavu vrátane psychického stavu a charakteru trestného činu, ktorého je obeťou. (3) Policajt alebo orgán Policajného zboru je povinný v rozsahu a spôsobom podľa odseku 2 poskytnúť obeti pri prvom kontakte s ňou informácie o a) orgáne, ktorému môže podať oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“), b) postupoch týkajúcich sa podania trestného oznámenia a konaní po podaní trestného oznámenia, c) jej úlohách, právach a povinnostiach v konaní po podaní trestného oznámenia, d) subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, vrátane kontaktných údajov na tieto subjekty, e) druhoch odbornej pomoci, ktorá jej môže byť poskytnutá podľa tohto zákona, f) podmienkach prijatia osobitných ochranných opatrení v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku, g) prístupe k zdravotnej starostlivosti, h) podmienkach získania prístupu k právnej pomoci, i) opatreniach na ochranu jej záujmov, o ktoré môže požiadať, ak má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie. (4) Ak prijíma trestné oznámenie prokurátor, je povinný obeti v rozsahu a spôsobom podľa odseku 2 poskytnúť informácie podľa odseku 3 písm. d) až g). (5) Policajt alebo prokurátor pri poskytnutí informácií obeti podľa odsekov 2 alebo 3 je povinný poučiť obeť o jej práve na sprostredkovanie kontaktu so subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a ak o to obeť požiada, takéto sprostredkovanie kontaktu zabezpečiť.“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.	Z
HFI