Chile – od demokracie k diktatúRE



Yüklə 48,44 Kb.
tarix10.05.2018
ölçüsü48,44 Kb.
#43324




CHILE –

OD DEMOKRACIE K DIKTATÚRE

Lucia Kostolanská Banská Bystrica

Dominika Luptáková 2006

Obsah



Úvod 2

1. Vývoj udalostí do vojenského prevratu v roku 1973 3

1.1 Stručná charakteristika dejín Chile do roku 1970 4

1.2 Obdobie vlády Salvadora Allendeho 4

2. Vývoj udalostí po nástupe Augusta Pinocheta k moci v roku 1973 6

2.1 Augusto Pinochet Ugarte 6

2.2 Kruté roky diktatúry Augusta Pinocheta 7

2.3 Koniec krutovlády a návrat k demokracii 9



3. Chile dnes 10

Záver 11

Zoznam použitej literatúry 12

Prílohy 13


Úvod

Prostredníctvom našej práce sa vám pokúsime objasniť problematiku vývoja štátu Chile v 20. storočí a hlavne priblížiť vám obdobie 70 – tych rokov 20. storočia, kedy sa vojenským prevratom dostal k moci Augusto Pinochet. Obdobie jeho vlády bolo najkrutejším a najkrvavejším obdobím v dejinách Chile a pre Chiľanov ostáva tým najbolestivejším, na ktoré by najradšej zabudli. No od prevratu uplynulo len čosi viac ako tridsať rokov, preto v krajine ešte stále nájdeme jeho pozostatky. V našej práci vám ponúkneme aj stručnú a prehľadnú charakteristiku Pinochetovho života a obdobia jeho diktatúry, ktorá si vyžiadala tisíce životov a zruinovanie chilského hospodárstva, z ktorého sa táto krajina ešte dodnes nespamätala.

Túto tému sme si vybrali preto, že sa už dlho obidve zaujímame o históriu Južnej Ameriky v minulom storočí. Po preštudovaní stručných dejín tejto oblasti nás zaujalo aká krehká tu bola hranica medzi demokraciou a diktatúrou, a ako až príliš často sa tieto dva režimy striedali. A špeciálne v Chile, kde nastolenie diktatúry stálo toľko životov a veľmi výrazne zabrzdilo rozvoj tejto nádhernej a na nerastné suroviny bohatej krajiny. Až po podrobnejšom pátraní sme zistili, že Pinochetov nástup k moci a jeho vláda boli také tvrdé a kruté, že sa veľmi podobali na vyčíňanie Hitlera v Európe.

Cieľom našej práce je priniesť vám základné informácie o dejinách tohto štátu, ktoré sú u nás veľmi ťažko dostupné. A zároveň vám dokázať, že nielen v Európe museli ľudia trpieť pod nadvládou neľútostných diktátorov.



1. Vývoj udalostí do vojenského prevratu v roku 1973


1.1 Stručná charakteristika dejín Chile do roku 1970


Štát Chile, rozprestierajúci sa na západnom pobreží juhoamerického svetadielu a tiahnúci sa od hraníc Peru až po mys Cap de Hornos, sa začal rozširovať v 15. storočí , keď Inkovia vládnuci na severe Chile začali rozširovať svoju ríšu. Keď Španieli v roku 1532 zajali panovníka Inkov Atahualpu, padla im do rúk spolu s ríšou Inkov aj severná časť Chile. V roku 1541 bolo na rieke Rio Mapocho založené prvé chilské mesto Santiago de Chile a po ňom nasledovalo v roku 1550 Concepción, ktoré až do polovice 19. storočia bolo najjužnejšou chilskou pohraničnou pevnosťou. Pokračujúce boje s Indiánmi a Európanmi boli hlavnou príčinou prečo Chile do roku 1544 bolo súčasťou Peru. V roku 1818 získalo Chile nezávislosť. Konzervatívni prezidenti vystriedali neskôr liberálnych politikov a Chile sa stalo parlamentnou republikou. Takzvaná „liadková vojna“ v rokoch 1879-1883 s Peru a Bolíviou, skončila pre Chile víťazne. Vďaka svetovému monopolu na export liadku stúpol v zemi blahobyt, z ktorého však ťažili predovšetkým americkí investori a domáce horné vrstvy obyvateľstva. Prezidentom v rokoch 1920 a 1938 bol Artur Alessandris, ktorého hospodárske reformy nič nezmenili. V roku 1938 sa k moci dostala vláda ľavicovej fronty zložená z rôznych ľavicových strán, ktorá dala Chile prvé pokrokové sociálne zákonodarstvo. V roku 1964 sa stal prezidentom kresťanský demokrat Eduardo Frei, chcel zmeniť hospodárske a sociálne štruktúry v krajine prostredníctvom pozemkových reforiem a prevzatím moci nad medenými baňami, ktoré boli v rukách USA, ale jeho reformy neboli úspešné. V krajine sa nič nezmenilo do roku 1970.



1.2 Obdobie vlády Salvadora Allendeho


4. júna 1970 zvíťazil v prezidentských voľbách socialista Salvador Allende Gossens. Bol prvým slobodne zvoleným socialistickým prezidentom v Južnej Amerike. Získal si ľud vďaka svojmu odhodlaniu bojovať za ideály a za jednotu chilského štátu. Allende, kandidát Unided Popular (Ľudovej jednoty), ktorá združovala socialistov, radikálov, komunistov aj kresťanských socialistov, získal 36,3% hlasov. Kongres ho 24. októbra zvolil za prezidenta. Salvador Allende sa rozhodol reformovať hospodárstvo v krajine, ktorá trpela 35% mierou inflácie a ktorej 80% hospodárstva kontrolovali zahraničné firmy. Preto musel pri uskutočňovaní svojich sociálnych a ekonomických reforiem bojovať so silnou opozíciou. Musel sa postaviť proti USA, ktorí sa obávali o svoje hospodárske záujmy a chceli prekaziť jeho zvolenie a potom aj jeho snahy o reformy. USA finančne podporovali opozíciu. Allende presadil Zákony na ochranu pracujúcich, zvýšil vdovské a sirotské dôchodky, zaslúžil sa o pomoc školstvu a hlavne v decembri 1970 znárodnil chilské banky a národný priemysel (mediarsky), čím ich chcel oslobodiť od zahraničného vplyvu. V prvej fáze celý systém fungoval. Reformy viedli k zvýšenej kúpnej sile obyvateľstva, podniky začali zvyšovať výrobu a znížila sa nezamestnanosť.

Týmito reformami poštval proti sebe USA, ktorí podporovali opozíciu. Odpor proti jeho politike začal narastať od roku 1972. USA zastavili hospodársku pomoc a vystupňovali tlak prostredníctvom CIA. Allende musel počas svojej vlády balansovať medzi revolučnou ľavicou a umiernenými. V roku 1973 sa situácia zhoršila. Allende musel čeliť hospodárskej kríze – obrovskej inflácii (peniaze stratili svoju hodnotu a kupovali sa prevažne na čiernom trhu), nedostatku potravín. Prepukli početné štrajky, ktoré paralyzovali celú krajinu.

Nepokoje ľudí a snahy extrémnej pravice vyústili 11. septembra 1973 do krutého a krvavého vojenského prevratu. Pod vedením admirála Montera uskutočnilo námorníctvo prevrat proti socialistickej vláde Allendeho. K nemu sa pridali ďalšie vojenské oddiely pod velením generála Pinocheta. Spoločne zaútočili na prezidentský palác La Moneda. Salvador Allende sa pokúsil ešte o posledný odpor, no po dobytí vládneho sídla našli útočníci Allendeho mŕtveho. Podľa oficiálnych správ spáchal samovraždu, avšak nikdy to nebolo jasne preukázané. Vojenská junta vedená generálom Augustom Pinochetom Ugartem prevzala moc a prenasledovala prívržencov strany Unidad Popular. Parlament bol rozpustený a strany zakázané, moc prevzala armáda. Santiagom sa ozývala streľba a výbuchy, po uliciach sa preháňali tanky, autá, vojaci a nad mestami hučali lietadlá. Týmto dňom sa začala sedemnásťročná vláda fašistickej junty na čele s Augustom Pinochetom Ugarte.

2. Vývoj udalostí po nástupe Augusta Pinocheta k moci v roku 1973




2.1 Augusto Pinochet Ugarte


Chilský generál, Augusto Pinochet Ugarte, sa narodil 11. novembra 1915 v rodine francúzskeho emigranta. Jeho celoživotným vzorom sa stal španielsky diktátor Franko. Mal záľubu v zbieraní uniforiem a zbraní, ale nemal rád vážnu hudbu, divadlo a intelektuálov. V osemnástich rokoch nastúpil na vojenskú akadémiu Escuela Militar a v roku 1936 ju ukončil s dosiahnutou hodnosťou podporučíka. V nasledujúcich rokoch vyučoval na tejto akadémii a na vysokej vojnovej škole Academia de Guerra, a tiež slúžil v posádkach po celej zemi. Nakoniec sa vrátil do Santiaga a v roku 1968 bol povýšený na hodnosť brigádneho generála. V roku 1970 zastával post vrchného veliteľa pozemných vojsk a vďaka zaistenej podpore vzdušných síl, námorníctva a polície sa mu podarilo zvrhnúť vládu vtedajšieho prezidenta Salvadora Allendeho. Na podnet Augusta Pinocheta zahájila 11. augusta 1973 junta prevrat, ktorý bol mimoriadne krvavý a krutý. V roku 1974 sa Pinochet prehlásil za prezidenta a svoju funkciu si nechal potvrdiť v niekoľkých „referendách“. Chilskí voliči však viac nesúhlasili, aby naďalej zotrval v úrade a v septembri 1988 sa proti tomu vyslovili v referende. V marci 1990 Augusto Pinochet Ugarte skutočne rezignoval, ponechal si však funkciu náčelníka generálneho štábu. Nikdy však neprestal bojovať za svoju niekdajšiu politiku. Na jeseň 1998 odcestoval na liečenie do Londýna, kde bol takmer zatknutý na základe žalôb, ktoré na neho podali obete jeho diktatúry z niektorých európskych krajín, hlavne zo Španielska. Španielsky sudca, Gazen, požiadal Anglicko o jeho vydanie. Tí to však odmietli vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav. Pinochetovi sa podarilo uniknúť súdu za porušovanie ľudských práv práve vďaka zlému mentálnemu stavu a v marci 2000 s vrátil do Chile. V novembri minulého roka chilská justícia uvalila na deväťdesiatročného Pinocheta domáce väzenie v súvislosti s operáciou Colombo, počas ktorej bolo v roku 1975 zabitých 119 ľudí. Bývalý chilský diktátor ho už opustil, pravdepodobne po zaplatení kaucie vo výške desať miliónov chilských pesos (viac ako 600-tisíc korún) určenú súdom.



2.2 Kruté roky diktatúry Augusta Pinocheta


Už v najbližších dňoch po prevrate generál Pinochet nariadil represie, dovolil mučenie a vraždy a jeho režim sa od začiatku snažil likvidovať demokraciu. V krajine bol vyhlásený výnimočný stav. Opieral sa o moc pušiek teroru a smrti. Prevrat spôsobil chaos v ekonomickej a hospodárskej sfére, kultúre a najmä v bežnom živote. Bolo zakázané večerné vychádzanie. Časté boli represálie a razie v domoch a fabrikách. Vojaci rabovali knižnice, zatvárali fakulty, zakázali zábavu. Pálenie kníh sa stalo spoločným znakom Hitlerovského a chilského fašizmu. V Chile zavládla nevídaná brutalita a teror. Základné ľudské a občianske práva tu boli neznámym pojmom. Opoziční politici sa úplne stratili.

Predovšetkým si však prevrat vyžiadal desaťtisíce životov. Vojaci prenasledovali celý národ, dokonca aj cudzincov, v ktorých videli nepriateľov. Okamžite po prevrate bolo zatknutých niekoľko tisíc prívržencov Ľudovej jednoty. Armáda intervenovala odporcov režimu do koncentračných táborov, ktoré začali vznikať po celej zemi a ničím sa nelíšili od nacistických Hitlerovských táborov. V Chile ich bolo dokopy deväť a stopäťdesiat väzníc. V prvých dňoch boli ako koncentračné tábory použité Národný štadión a štadión v Santiagu de Chile, kde bolo väznených okolo 30 000 ľudí. Neskôr vzniklo ženské väzenie v Santiagu a bývalá liadková baňa na Chacabuco, bola tiež použitá na väznenie a mučenie. Navyše v celej zemi operovala Národná informačná správa DINA, ktorá predstavovala koordinačnú centrálu tajných služieb, no mala autonómne postavenie a nemusela sa za svoje činy zodpovedať.

V koncentračných táboroch sa uskutočňovalo nepredstaviteľne kruté mučenie. Väzni bývali v malých celách s plochou 25m2 natlačení po 150. Držali ich tam v zime, na vlhkých a ľadových dlaždiciach a o hlade. Denná dávka jedla bola naberačka fazule alebo bôbu, 150g chleba, pohár žitnej kávy. Hladovanie malo väzňov telesne aj duševne zoslabiť. Pred výsluchmi podstupovali väzni fyzickú, morálnu a psychickú prípravu, ktorá zahŕňala hladovanie, zimu, nedostatok priestoru, ponižovanie, mučenie. Jedna z najčastejšie používaných foriem psychického nátlaku spočívala v tom, že väzni nikdy nevedeli, čo ich čaká v najbližšom okamihu. Pri výsluchoch sa používali všetky druhy mučenia – väzňov kopali, mlátili puškami, používali gumené obušky, elektrické biče, injekčné striekačky, kyseliny, cigaretové špaky, lámali im končatiny, rebrá. Veľa väzňov mučenie neprežilo, mnohí spáchali samovraždu. V koncentračných táboroch bolo zatvorených desaťtisíce Chiľanov a okolo 30 000 z nich prišlo o život. No aj keď bol Pinochetov režim akokoľvek krutý, nemohol udržať ľudí v strachu a pokore donekonečna.



2.3 Koniec krutovlády a návrat k demokracii

Napriek mocenským bojom a krutosti sa Pinochetovi podarilo upevniť si svoje postavenie. V roku 1974 sa prehlásil za prezidenta. V roku 1980 sa stal Pinochet prezidentom na osem rokov. Trvalo mnoho rokov, kým sa obyvatelia Chile prestali báť krutého režimu a začali sa búriť. Vo veľkom sa začali protesty s príchodom osemdesiatych rokov. Po desiatich rokoch Pinochetovej vlády sa sformovalo opozičné hnutie, ktoré organizovalo protesty proti diktátorovi. Zdalo sa, že vláda Augusta Pinocheta je po prvý raz ohrozená. Jeho odstúpenie žiadali účastníci mohutných protivládnych demonštrácií. Žiadali aj obnovu občianskych práv. V roku 1984 zorganizovala opozícia generálny štrajk proti vojenskej diktatúre. S blížiacim sa referendom o Pinochetovom zotrvaní pri moci sa atmosféra v štáte postupne uvoľňovala. Zmiernila sa cenzúra a po prvýkrát od roku 1973 bol zrušený výnimočný stav.

Ale ani tieto pokusy Pinochetovi nepomohli, aby sa dlhšie udržal pri moci. V ľudovom referende, ktoré sa konalo 5. októbra 1988 hlasovalo 54,8% voličov proti predĺženiu prezidentského mandátu Augusta Pinocheta o ďalších osem rokov. On sa s tým nechcel zmieriť a pokúsil sa spochybniť výsledky referenda a zaistiť si moc vojensky. No pre tento cieľ už nenašiel dostatok podpory. Nakoniec rezignoval, ale až o dva roky neskôr, keď bol v prezidentských voľbách v roku 1990 demokraticky zvolený Patrició Aylwin. Pinochet však naďalej zostal na čele vojska, a to až do roku 1997. Ostal aj doživotným senátorom, čo mu malo zaručiť imunitu.

3. Chile dnes


V súčasnosti panuje v Chile relatívne pokoj a ľudia sa po zvrhnutí Pinocheta dočkali demokratickej vlády, ktorej predstaviteľov si môžu voliť v slobodných voľbách. Od roku 1990 je Chile republikou, ktorej hospodárska situácia sa neustále zlepšuje – inflácia a nezamestnanosť sa znižujú a zvyšuje sa export. Navyše sa Chile od pádu diktatúry významne zapája do medzinárodných záležitostí a obnovuje diplomatické styky s ostatnými štátmi, ktoré boli prerušené počas Pinochetovej diktatúry. Významne sa zapája do akcií týkajúcich sa sociálnej problematiky, hlavne rozvojového sveta.

Pozostatky krutej vlády môžeme pozorovať v Chile na každom kroku ešte aj dnes, vyše tridsať rokov po prevrate. Hoci sa 45% Chiľanov narodilo po prevrate, stále cítia krivdy spáchané na ich predkoch. Ľudia sa túžia dozvedieť viac o podrobnostiach prevratu v snahe pochopiť, ako sa v ich krajine mohlo mučenie a vraždenie stať rutinou a ako mohli tieto skutky ostať nepotrestané. Na pamiatku obetí režimu si Chiľania každý rok 11. septembra pripomínajú výročie vojenského prevratu.

Iba v posledných rokoch Pinochetovi stúpenci pripustili, že za vojenskej vlády dochádzalo ku krutostiam, aj keď sám Pinochet, ešte v rokoch svojej diktatúry, tvrdil, že v krajine sa nenachádzajú žiadni politickí väzni. On sám ešte stále uniká spravodlivosti pod zámienkou zlého mentálneho a zdravotného stavu. Momentálne žije vo svojej rezidencii na pobreží Chile a podľa informácií TASR má na tajných účtoch viac ako sto miliónov amerických dolárov, ktoré vyšli najavo pri vyšetrovaní prania špinavých peňazí v amerických bankách.



Záver


Prostredníctvom našej práce sme sa chceli pokúsiť priblížiť vám historický vývoj štátu Chile v 20. storočí a hlavne podrobnejšie vám opísať obdobie štátneho prevratu z roku 1973, taktiež osobu jeho iniciátora Augusta Pinocheta Ugarteho a v neposlednom rade krutosti, ktoré počas svojej diktatúry páchal na nevinnom chilskom národe. Svojím prevratom zmaril snahy demokraticky zvoleného prezidenta Allendeho o ekonomický a hospodársky rozvoj tohto štátu. Ako sme zistili, jeho snahy boli podporované Spojenými štátmi americkými, ktorým sa nepáčili Allendeho snahy o zoštátnenie veľkých podnikov a spoločností, a preto sa snažili destabilizovať jeho vládu. Z tohto dôvodu poskytli Pinochetovi v období rokov 1970-1973 viac než osem miliónov dolárov na tajné operácie proti Allendeho vláde. Takže Spojené štáty boli schopné pre vlastný zisk odoprieť slobodu a demokraciu celému chilskému národu.

Počas práce na tomto projekte sme sa tiež dozvedeli, že smrť prezidenta Allendeho, ktorý zomrel počas vojenského prevratu, nebola dodnes s určitosťou objasnená. Exituje viacero verzií jeho smrti. Podľa oficiálnych správ spáchal samovraždu, no mnohí tomu neveria a tvrdia, že bol zavraždený . Pitva naznačila, že smrteľné výstrely na Alledneho prišli z dvoch rôznych smerov. No ani táto informácia nikdy nedokázala pravú príčinu Allendeho smrti. Isté je však to, že oficiálneho pohrebu sa dočkal až v roku 1990.

Dúfame, že vás naša práca zaujala a prehľadne vám priblížila toto obdobie v dejinách štátu Chile.



Zoznam použitej literatúry


Axelrod, Alan; Phillips, Charles : 600 najvýznamnejších diktátorov a tyranov v dejinách -1995

Benčat, Valentín : Diktátori Latinskej Ameriky - Bratislava 1987

Corvalan, Luis Alberto : Pravda o boji, - Bratislava 1979

Chalupa, Jiří : Ďejiny Argentiny, Uruguaye a Chile - Praha 1999

La Rousse : Tvorcovia svetových dejín od 1. svetovej vojny po súčasnosť



Prílohy




Yüklə 48,44 Kb.

Dostları ilə paylaş:




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə