Masarykova univerzita filozofická fakulta ústav hudební VĚDY

MASARYKOVA UNIVERZITA

FILOZOFICKÁ FAKULTA

ÚSTAV HUDEBNÍ VĚDY

Sdružená uměnovědná studia

Beáta Štupáková

Koláže Oskára Čepana
Bakalárska diplomová práca

Vedúca práce: PhDr. Dagmar Koudelková

2013

Čestne vyhlasujem, že som bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatne a v zozname literatúry som uviedla všetky použité zdroje.
.................................................

Beáta Štupáková

Poďakovanie

Ďakujem PhDr. Dagmar Koudelkovej za jej odbornú pomoc a prínosné pripomienky, ktorými prispela k vypracovaniu tejto práce.

Obsah:

Obsah: 4

Úvod 6

1. Pojem koláž 8

1.1 Počiatky koláže 8

2. Oskár Čepan
10

2.1 V krátkosti o živote autora 10

3. Rané obdobie
11

3.1 Charakteristika koláží vytvorených v ranom období 11

4. Štyridsiate roky
12

4.1 Prvé kresby 12

4.2 Surrealistické koláže štyridsiatych rokov

15

4.3 Scénografické koláže 18

5. Päťdesiate roky
19

5.1 Téma koláže vyčerpaná ? 19

5. 2 Prechod medzi päťdesiatymi a šesťdesiatymi rokmi 20

6. Šesťdesiate roky 21

6.1 Úskalia rokov šesťdesiatych 21

6.2 Geometrické abstrakcie 22

7. Sedemdesiate a osemdesiate roky
26

7.1 Súvislosť medzi obrazom a textom 26

8. Osemdesiate roky
30

8.1 Literárnohistorické koláže rokov osemdesiatych 30

9. Osobnosť Jiřího Kolářa
36

9.1 V krátkosti o živote Kolářa 36

9.2 Koláže Jiřího Kolářa 36

9.3 Podobnosti a odlišnosti v dielach Oskára Čepana a Jiřího Kolářa 40

10. Záver 41

11. Resumé 43

12. Summary 44

13. Bibliografia 44

14. Zoznam zdrojov k obrazovej prílohe 45

15. Prílohy 45

Úvod

Vo svojej bakalárskej práci sa budem venovať štúdiu výtvarného diela Oskára Čepana, pričom hlavným predmetom práce sú koláže tohto slovenského výtvarníka. Počas svojho života sa do povedomia ľudu dostal skôr ako literárny teoretik a historik, vedec, či kritik, málokto však tuší, že bol aj talentovaným výtvarníkom.

Moja bakalárska práca sa bude skladať z troch častí. V prvej časti sa budem snažiť priblížiť techniku koláže vo všeobecnosti. Pokladám si otázky. Čo je to koláž? Ako vznikla a ako sa vyvíjala? Opíšem jej stručnú „históriu“.

V druhej časti práce sa budem venovať už konkrétne výtvarným prácam Oskára Čepana, hlavne teda kolážam. Akým spôsobom tvoril svoje koláže? Pokúsim sa charakterizovať a podrobnejšie popísať niektoré jeho vybrané diela. Ďalej si rozdelím jeho tvorbu na jednotlivé obdobia pričom popíšem aká technika je pre jednotlivé obdobie príznačná. V štyridsiatych rokoch tvorí autor surrealistické koláže dobového charakteru vyznačujúce sa štýlovou jednotnosťou a temnou jednofarebnosťou. V rokoch šesťdesiatych tvorí Čepan hlavne geometrické abstraktné kresby, a na sklonku týchto rokov sa opäť vracia ku kolážam. Osemdesiate roky reprezentujú literárne koláže, kde sa zameriava hlavne na zobrazovanie významných literárnych osobností slovenských dejín.

V poslednej časti práce sa v jednoduchosti zameriam aj na českú tvorbu. Pokúsim sa čo najstručnejšie, no čo najvýstižnejšie popísať tvorbu Jiřího Kolářa, pretože je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov českej koláže. Jeden z dôvodov je aj ten, že tvorbu Oskára Čepana niektorí kritici porovnávajú práve s tvorbou Jiřího Kolářa. Práve preto si v poslednej kapitole vyhradím miesto na porovnanie ich tvorby. Budem si klásť otázky čo je v ich tvorbe podobné, a čo odlišné.

Oskár Čepan je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry dvadsiateho storočia, no aj napriek tomu odborná literatúra o jeho výtvarnej tvorbe takmer neexistuje. Pri štúdiu jeho tvorby mi pomohla hlavne kniha Obrazy Oskára Čepana od Barbory Bodorovej a Petra Zajaca, kde som sa mohla oprieť o podrobné informácie z jednotlivých období jeho tvorby. Taktiež je v knihe zobrazených mnoho jeho koláží a geometrických abstrakcií, ktoré mi slúžili na predstavu ako jednotlivé diela vyzerali, ale taktiež na ich umiestnenie a zobrazenie v tejto bakalárskej práci.

Ďalej som siahla po publikáciách o Oskarovi Čepanovi z galérie Jána Korniaka v Trnave. V rokoch 2005/2006 a 2011 sa tam konali práve výstavy jeho koláží a preto budem čerpať z publikácií vydaných k týmto výstavám. Z publikácii Výtvarník Oskár Čepan a Osobnosť Oskára Čepana. Druhá publikácia je akousi realizáciou projektu, konferencie, kde sa zišli Čepanovi priatelia a jednotlivo o ňom spísali svoje myšlienky o jeho práci.

Pri mojej práci mi veľmi pomohol aj slovenský časopis Romboid, časopis pre literatúru a umeleckú komunikáciu, kde som našla o Čepanovi tiež niekoľko zaujímavých článkov.

V úvode svojej práce popisujem počiatky vzniku koláže a informácie budem čerpať hlavne z knihy, ktorej autorkou je Eva Petrová. Je to kniha s názvom Česká koláž. Tá uvádza texty o kolážach od rôznych českých teoretikov umenia, pričom každý z nich hľadí na koláž z trochu iného pohľadu. Mne hlavne pomohla vďaka tomu, že sa v nej okrem českých koláží píše aj o koláži vo všeobecnosti.

Pri chápaní koláží Jiřího Kolářa mi veľmi pomohla kniha Na hranicích umění od Jindřicha Chalupeckého, kde je pre Kolářa vyčlenená samostatná kapitola.

1. Pojem koláž

1.1 Počiatky koláže

„Koláž odráží způsob uvažování různých autorů, jejich přístup ke skutečnosti, jejich vnímaní součastné atmosféry, vztah k minulým historickým obdobím i k rozmanitým odvětvím lidské činnosti v technické i kulturní oblasti. Může se do ní promítnout náhoda, ale i přesný systém nebo jejich spojení. Zrcadlí se v ní racionální vztah k dnešnímu světu, nebo naopak citový přístup, magie nečekaných setkání, postupování a překrývání rozdílných druhů energií.“¹

Minulosť koláže je nezistiteľná. „Koláž se dostala do umění tak trochu zadními dvířky, avšak usadila se v něm.“²

Ak by sme chceli skúmať hlbšiu históriu koláže, tak táto technika bola prvý krát použitá približne dvesto rokov pred naším letopočtom v dobe vynálezu papiera v Číne. V tej dobe ju však využívalo veľmi málo ľudí a tento stav pretrvával až do 10. storočia, kedy sa v Japonsku v kaligrafii³ začal uplatňovať spôsob lepenia papiera v básňach. Tento spôsob pozostával na princípe zlepovania kratších papierových blokov s veršami a tie potom na určitom podklade tvorili ucelené dielo. O čosi neskôr, v 15. storočí, sa do náboženských obrazov, ikon a tiež na erby začali vlepovať drahé kamene a iné drahé kovy.

V ľudovom umení sa v 19. storočí stretávame s nalepovaním papierový výstrižkov. Koláž má rozmanité funkcie technického či pomocného rázu, alebo je hrou, ktorej sa môže ktokoľvek venovať, aj ten, kto nemá žiadne výtvarné vzdelanie. Avšak je otázne do akej miery sa tieto práce dajú označiť za koláže.

Pojem koláž je odvodený z francúzskeho slovíčka „collage“, ktoré znamená lepenie. Napriek tomu objaviteľ koláže v pravom slova zmysle, Maax Ernst s týmto jednoduchým pojmom nesúhlasí. Odmieta považovať technický postup lepenia za hlavný príznak koláže.

Svoj nesúhlas podopiera výrokom „jestliže péra činí opeření, není to klih, který dělá koláž.“⁴

Už v minulosti umelci prelepovali kusom papiera kresbu, ktorú nebolo možné upraviť vyškriabaním či vymazaním, alebo bola nejako inakšie poškodená či pokazená. Následne na vlepené časti nanášali nové vrstvy farby a v kresbe pokračovali v plynulej náväznosti. V ateliéroch sa praktizovalo aj posunovanie a nalepovanie vystrihnutých tvarov k ujasneniu kompozície. Napríklad španielsky umelec Piccaso už vo svojej mladosti sledoval takéto vypomáhanie si pri tvorbe diela u svojho otca a vďaka tejto jeho inšpirácie práve Piccaso neskôr zapojil do svojho obrazu kus voskovaného plátna imitujúceho prútený výplet. Tento princíp koláže sa objavil v období analytického kubizmu, prvý krát v diele už spomínaného umelca a práve preto sa Picasso považuje za objaviteľa tohto štýlu. Táto technika sa však veľmi rýchlo rozšírila aj za hranice Francúzska, napríklad medzi talianskych, či španielskych umelcov. Poskytovala nesmierny priestor k rozvíjaniu predstavivosti, prispievala k oživeniu fantázie a hravosti, pomáhala vyjadriť výtvarné predstavy literátom, básnikom a umelcom. Podobným štýlom imponoval aj francúzsky maliar Georges Braque, ktorý nalepil do svojej kresby papierovú tapetu. Picasso a Braque vynikali a zaujali technikou nalepovaných papierov a rôznych plošných prvkov. Práve preto môžeme tvrdiť, že sa v ich dielach koláž objavuje prvý krát.

Počiatky koláže môžu mať korene už pred stovkami rokov, no vrcholne sa táto technika presadila v 20. storočí. Ako umelecká forma sa presadila tak dôrazne a s takou expanziou až sa stala atypickým javom. „Koláž je jedním z nejpozoruhodnějších a také nejtypičtějších technických a výrazových prostředků, které se objevily na umělecké scéně 20. století. Umožňuje rychleji, bezprostředněji a také přesněji najít souvislost mezi některými výtvarnými, literárními i filozofickými prvky, pro jejichž vyjádření by se těžko hledal vhodnější způsob.“⁵

Koláž dosiahla zblíženie a prepojenie rôznych umeleckých a myšlienkových oblastí. Tento pojem sa preniesol do ďalších oborov, v ktorých sa využíva zostrih a následné spájanie rôznych častí do nových celkov. Hovoríme teda o koláži v hudbe, filme, v typografii, v celej sfére návrhárstva, v architektonických projektoch, divadelných a literárnych oblastiach,
v časopiseckých a knižných úpravách a v neposlednej rade vo videoarte, knižnej grafike, či reklame.