MASARYKOVA UNIVERZITA
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
Katedra špeciálnej pedagogiky
Ponuka kurzov Baby Signs v Českej republike a na Slovensku
Bakalárska práca
Brno 2015
Vedúci práce: Autor práce:
PhDr. Pavla Pitnerová, Ph.D. Pavla Duranová
Prehlásenie
„Prohlašuji, že jsem závěrečnou bakalářskou práci vypracovala samostatně ,s využitím pouze citovaných literárních pramenů, dalších informací a zdrojů v souladu s Disciplinárním řádem pro studenty Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity a se zákonem č. 121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon), ve znění pozdějších předpisů“.
V Brne…………………. ………….....……………..
Pavla Duranová
Poďakovanie
Na tomto mieste by som rada poďakovala PhDr. Pavla Pitnerovej, Ph.D. za cenné rady, podnety a pripomienky, ktorými mi pomohla pri vypracovávaní tejto práce.
Obsah
Obsah 3
Úvod 4
1.Ľudská reč a komunikácia 4
1.1 Význam medziľudskej komunikácie a reči 4
1.2 Verbálna a neverbálna komunikácia 5
1.3 Psychomotorický a rečový vývoj dieťaťa v rannom období 7
2.Program Baby Signs 12
2.1 História 12
2.2 Metodika a prínos 13
2.3 Výskumy zamerané na problematiku znakovania u počujúcich osôb 15
3.Ponuka kurzov Baby Signs v Českej republike a na Slovenku 16
3.1 Ciele výskumu, metodológia 17
3.2 Priebeh výskumného šetrenia 17
3.3 Vlastné výskumné šetrenie a analýza výsledkov 20
3.4 Závery výskumného šetrenia 30
Záver 31
Zhrnutie 32
Summary 32
Zoznam použitej literatúry 33
Internetové zdroje 34
Zoznam tabuliek a grafov 35
Prílohy 35
Úvod
S metódou znakovania s počujúcimi batoľatami som sa prvýkrát stretla pri hľadaní vhodných cvičení a postupov na rozvoj komunikácie v predškolskom veku. Téma ma natoľko zaujala, že som sa o ňu začala zaujímať hlbšie a sústredila som sa na povedomie a skúsenosti matiek s tou formou rannej komunikácie. Ako som zistila praktické skúsenosti matiek sú neveľké a často majú o programe Baby Signs mylné a nepresné informácie. Daná skutočnosť ma priviedla k myšlienke priblížiť celkový program Baby Signs, jeho hlavné myšlienky a prínosy širokej verejnosti.
Práca je členená do troch kapitol. V prvej, teoreticky zameranej kapitole, sa venujem pojmom, ktoré bezprostredne súvisia s programom Baby Signs. Kapitola vymedzuje termíny ako sú reč, komunikácia a jej význam. Pozornosť som sústredila i na verbálnu a neverbálnu komunikáciu, keďže znakovanie s batoľatami je realizované prostredníctvom gest, neverbálnou komunikáciou, ktorá ďalej priaznivo ovplyvňuje rozvoj verbálnej komunikácie. Súčasťou kapitoly sú aj teoretické poznatky a špecifiká z psychomotorického vývoja novorodenca, dojčaťa a batoľaťa. Nie je opomenutý ani rečový vývoj. Druhá kapitola práce ja sústredená na program Baby Signs. Historický základ a výskumy vedené zakladateľkami programu potvrdzujú prínos daného programu a prispievajú k jeho dôveryhodnosti. Kapitola zahŕňa základné rady pre rodičov, ktorí by chceli začať so znakovaním. V tretej kapitole som sa zamerala na samotnú realizáciu programu Baby Signs. Sú tu uvedené a popísané tri formy aktivít prostredníctvom, ktorých sú myšlienky programu uvedené do praxe. Taktiež je popísaná cesta lektorky k získaniu certifikácie. Hlavný výskum je zameraný na ponuku daných aktivít programu Baby Signs na území Českej republika a Slovenska.
Ľudská reč a komunikácia
Pojem komunikácia nemá v literatúre jednotnú definíciu. J. Klenková (2006) uvádza, že komunikáciu je možné chápať ako vzájomný a obojstranný proces ovplyvňovania medzi dvoma alebo viacerými systémami. Značne známa je definícia V. Lechty (2002), ktorá tvrdí, že dispozícia rečovej komunikácie je schopnosť vedome používať jazyk ako zložitý, komunikačný systém znakov a symbolov vo všetkých jeho formách.
Reč je schopnosť jedinca užívať dorozumievacie prostriedky za účelom sociálnej interakcie t.j. komunikácie. Zo všeobecného hľadiska ja reč chápaná ako nástroj komunikácie.
1.1 Význam medziľudskej komunikácie a reči
Komunikácia
Človek je tvor spoločenský a vyznačuje sa vrodenou potrebou komunikovať so svojím okolím. Schopnosťou produkovať hovorený jazyk sa odlišuje od ostatných živých tvorov. Významom komunikácie sa vo svojich odborných dielach zaoberá rada autorov (Hellus, Klenková, Lechta, Sovák, Škodová a i.). Väčšina z nich sa zhoduje v tvrdení, že bez vzájomnej komunikácie by sa spoločnosť nemohla efektívne rozvíjať a fungovať.
Vyštejn (1995) uvádza, že človek sa rodí so schopnosťou naučiť sa hovoriť, avšak táto schopnosť musí byť mobilizovaná živou ľudskou rečou v období medzi druhým rokom a pubertou. Je možné aby sa reč vďaka odbornej starostlivosti rozvinula aj po tomto období, ale nikdy nedosiahne normy, čo potvrdzujú napríklad príbehy tzv. „vlčích detí“. Na druhej strane, pri intaktnom vývoji reči nastáva aj plnohodnotný rozvoj osobnosti jedinca (Krahulcová, B., 2007).
Reč a jazyk
V procese komunikácie plnia neodmysliteľnú úlohu dva aspekty, bez ktorých by prenos informácií nebol možný, a sú to jazyk a reč (Dvořák, J., 2003).
„Reč môžeme definovať, ako biologickú vlastnosť človeka, systém, ktorým je možné prenášať informácie pomocou jazyka“ (Jedlička, I., 2003, s. 89). Reč ako schopnosť zdieľať pocity, myšlienky, priania nie je vrodená, avšak pri verbálnom styku s okolím rozvíjame vrodené dispozície k týmto úkonom. Rozlišujeme dva typy reči, a to vonkajšiu a vnútornú reč. Vonkajšia reč je schopnosť človeka užívať prostriedky vytvárané hovoridlami. Druhým typom, vnútornou rečou, rozumieme chápanie, uchovávanie a vyjadrovanie myšlienok slovami. To je uskutočňované verbálne alebo graficky, formou čítania či písania (Klenková, J., 2006). Reč má pre človeka nenahraditeľnú funkciu, je odrazom myslenia a taktiež myslenie podnecuje.
Reč má taktiež veľký význam pre nepretržitý kultúrny rozvoj spoločnosti, prostredníctvom nej predáva jedna generácia svoje poznatky a skúsenosti ďalším generáciám, ktoré tieto poznatky naďalej rozvíjajú (Kolektiv autorů, 1967).
Vyššie uvedené poznatky a informácie o vzniku a význame reči výstižne zhrnuje definícia, ktorá uvádza, že sa jedná o špecificky ľudskú schopnosť, ktorá je od počiatku svojho fylogenetického a ontogenetického vývoja spoločensky podmienená, má spoločenskú determináciu a sociálnu dimenziu (Bytešníková, I., 2007).
Za prostriedok komunikácie považujeme jazyk. Ten chápeme ako súbor dorozumievacích prostriedkov, ktoré sa podieľajú na medziľudskej komunikácii. V užšom slova zmysle sa jedná o zakódovanie, ktoré využívame pri interpretovaní myšlienok a k vyjadreniu našich požiadaviek a prianí (Dvořák, J., 2003). Poľa I. Bytešníkovej (2007) jazyk podlieha gramatickým, sémantickým, fonologickým i fonetickým pravidlám, ktoré charakterizujú vždy jeden jazyk určitej etnickej skupiny ľudí. J. Klenková (2006) uvádza rozdiel medzi jazykom a rečou. Reč čerpá podnety zo spoločenského prostredia, v ktorom sa realizuje, avšak je to individuálny výkon. Jazyk je spoločenským procesom aj javom. Jazyk chápeme ako schopnosť ovládať a používať istý symbolický vyjadrovací systém, jazykovú kompetenciu (slovenčinu, angličtinu, znakový jazyk), avšak reč je reálne použitie tejto schopnosti.
Z uvedených definícií vyplýva, že reč je úzko spätá z myslením, bez reči by nenastal rozvoj myslenia a myslenie každého jedinca sa odzrkadľuje v jeho rečovom prejave. Podporou správneho vývoja reči napomáhame i duševnému rozvoju dieťaťa a zaisťujeme tak jeho správne začlenenie sa do spoločnosti. Cieľom vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi nie je len získavanie a predávanie informácií ale najmä pestovanie medziľudských vzťahov.
Dostları ilə paylaş: |