Predmet a úloha historickej vedy história

PREDMET A ÚLOHA HISTORICKEJ VEDY

História – pojem prvýkrát použitý v gréčtine,

- skúmanie vedomostí, rozprávanie o minulosti,

- v slovenčine má dva významy :

1. objektívny reálny proces vývoja ľudskej spoločnosti

2. veda zaoberajúca sa skúmaním, poznávaním a výkladom minulosti.
Pracovné postupy a metódy historikov:

- heuristika – zhromažďovanie historických prameňov,

- interpretácia – výklad,

- syntéza – zhrnutie,

- historická kritika – posudzuje pravosť historických prameňov.
Členenie dejín:

1.priestorové

- všeobecné dejiny

- národné dejiny

- regionálne dejiny

2.vecné

– predmetom štúdia sú všetky významné udalosti, procesy vo vývine ľudskej spoločnosti – móda, technika, náboženstvo...

3.chronologické

– periodizácia dejín – v rámci jednotlivých periód (období) sa hľadali spoločné črty, medzníkmi sú významné politické udalosti.

PRAVEK – 3 mil. – 3. tisícročie p. K., neexistujú písomné pramene

STAROVEK – 3. tisícročie – 476 (pád Západorímskej ríše)

STREDOVEK – 476 – 15.-16. storočie

NOVOVEK - od 1453 – dobytie Konštantínopolu

- 1492 – objavenie Ameriky

- 1517 – vystúpenie Martina Luthera

- 1526 – bitka pri Moháči

NAJNOVŠIE DEJINY – dejiny 20. storočia

Marxistická periodizácia dejín vychádzala z rozdelenia dejín na spoločensko-ekonomické formácie, ktoré boli charakterizované spôsobom výroby a vzťahom ľudí k výrobným prostriedkom→ prvotnopospolná spoločnosť, otrokárska, feudálna, kapitalistická, socialistická, komunistická.
HISTORICKÉ PRAMENE

• 
  hmotné – kostrové pozostatky, budovy, mince, zbrane...skúma ich archeológia,
  
• 
  písomné – súvisia so vznikom písma
  
• 
  súkromné (listy, denníky, poznámky,...)
  
• 
  úradné (súpisy urbárov, listiny, úradné knihy, zoznamy panovníkov,...)
  
• 
  rozprávacie (kroniky, legendy, letopisy,...)
  
• 
  periodická tlač (noviny, časopisy,...)
  
• 
  obrazové (obrazy, fotografie, mapy, filmy, CD,...),
  
• 
  ústne dochované (povesti, piesne, rozprávky, príslovia, pranostiky,...),
  

POMOCNÉ VEDY HISTORICKÉ

PALEOGRAFIA – vznik, vývoj, používanie písma

EPIGRAFIKA – písmo na archeologických látkach

DIPLOMATIKA – pravosť starých dokumentov, vývoj kancelárií

SFRAGISTIKA – pečate

HERALDIKA – erby a znaky

• 
  VEXIKOLÓGIA – zástavy a prápory
  
• 
  FALERISTIKA – vyznamenania a rady
  

GENEALÓGIA – vývoj rodov, príbuzenské vzťahy

CHRONOLÓGIA – spôsoby merania času

NUMIZMATIKA – mince, platidlá

HISTORICKÁ METROLÓGIA – dĺžkové, hmotnostné a objemové miery, spôsoby merania v minulosti

KODIKOLÓGIA – knihy neúradnej povahy

ARCHIVISTIKA – zaraďovanie prameňov do archívov

PERIODIZÁCIA DEJÍN PRAVEKU

SVETOVÉ DEJINY

• 
  paleolit  3 mil. – 10 000 pr. K.
  
  • 
    najstarší  3 mil.- 600 000 pr. K.
    
  • 
    starý  600 000 – 250 000 pr. K.
    
  • 
    stredný  250 000 – 40 000 pr. K.
    
  • 
    mladý  40 000 – 10 000 pr. K.
    
• 
  neolit  10 000 – 5 200 pr. K.
  
• 
  chalkolit  5 200 – 3 500 pr. K.
  

NÁRODNÉ DEJINY

• 
  paleolit  3 mil. – 8 200 pr. K.
  
  • 
    najstarší + starý  3 mil. – 250 000 pr. K.
    
  • 
    stredný  250 000 – 40 000 pr. K.
    
  • 
    mladý  40 000 – 8 200 pr. K.
    
• 
  mezolit  8 200 - 6 000 /5 000 pr. K.
  
• 
  neolit  6 000/5 000 – 3 200 pr. K.
  
• 
  eneolit  3 200 – 1 900 pr. K.
  
• 
  bronzová doba  1 900 – 700 pr. K.
  

• 
  staršia  1 900 – 1 500 pr. K.
  
• 
  stredná  1 500 – 1 250 pr. K.
  
• 
  mladšia + neskorá  1 250 – 700 pr. K.
  

• 
  železná doba  700 pr. K. - 0
  

• 
  staršia ( halštatská)  700 – 400 pr. K.
  
• 
  mladšia (laténska)  400 pr. K. - 0
  

• 
  rímska doba
  
• 
  6 p. K. – rímske vojská prenikli na S od Dunaja
  
• 
  168 – 180 po K.  markomanské vojny
  
• 
  173- „zázračný dážď na Hrone“
  
• 
  179 – nápis na trenčianskej skale
  
• 
  po 375 – ústup rímskych posádok z Panónie
  

NÁZORY NA VZNIK ŽIVOTA

1.KREACIONISTICKÁ TEÓRIA

Boh stvoril život – a) priamo – (Biblia)

b) nepriamo – z neživej hmoty, do ktorej Boh vložil také sily, ktoré boli na určitom stupni vývoja vytvoriť život  túto teóriu zastával francúzsky jezuita Theilard de Chardin  r. 1950 ju potvrdil pápež Pius XII. v encyklike Humany Genezis : „Nie je proti viere zahrnúť do vývojového procesu živočíšneho sveta aj človeka pod podmienkou, že sa pripustí bezprostredné stvorenie duše človeka Bohom.“

2. VÝVOJOVÁ (EVOLUČNÁ) TEÓRIA

 Charles Darvin

ŠTVRTOHORY (3 mil. – súčasnosť)

- do posledného obdobia štvrtohôr spadá vlastný vývoj človeka,

- striedanie zaľadnenia s oteplením,

- v ľadovej dobe 0° - mamuty, nosorožce, losy, ryby,

- v teplejších oblastiach – rast stromov, krovín, savany.
ČLOVEK AKO ŽIVOČÍŠNY DRUH

- Carl Linné – 1758 ako prvý zaradil človeka do vývojového radu primátov,

- 19. st. – Charles Darvin – opísal vznik a vývoj človeka patrí do podtriedy cicavcov, vytvára samostatný rod človek – Hominidae, druh – Homo sapiens – človek rozumný,

 hominizácia – antropogenéza – vývoj človeka a jeho premena v biologickú a spoločenskú bytosť – trval niekoľko miliónov rokov.

VÝVOJOVÉ TYPY ČLOVEKA

-vývojom človeka sa zaoberá antropológia,

-najbližší predchodcovia človeka:

ramapithecus- zberač semien a plodov, kamene ako nástroje používal, ale nevedel ich vyrábať, nálezy- Afrika, Čína, India, Európa- 10 mil. pr. Kr.

-australopethecus- konzumoval mäso, lov zveri, nálezy: Afrika.

Druhy z rodu človeka:

HOMO HABILIS – človek zručný (3 – 2 mil. pr. K.), výroba nástrojov štiepaním a otĺkaním, budovanie prístreškov, lov zveri,

- znaky : mohutné nadočnicové oblúky, veľké rezáky, čeľusť bez brady, masívna ruka

- vých. a južná Afrika, Jáva.

HOMO ERECTUS – človek vzpriamený (2 mil. – 250 000 pr. K.), výroba hrubo opracovaných nástrojov, využitie ohňa, kolektívny lov veľkej zveri, začiatky reči, jemnejšie zuby,

- Afrika, Ázia, Európa- Nemecko, Maďarsko.

HOMO SAPIENS – človek rozumný(250 000 – 40 000 p. K.), úštepy z pazúrika a kremenca, špecializované nástroje, vedel rozložiť oheň, rýchly duševný vývoj,

- človek neandertálsky (70 000 – 40 000 p. K.), nálezy: Afrika, Ázia, Európa- N, Čechy- Šipka, Slovensko- Gánovce.

HOMO SAPIENS SAPIENS – človek dnešného typu (40 000 – súčasnosť), lovec mamutov, oštepy s kamennými hrotmi, pästné kliny, súvislejšia reč, počiatky umenia a náboženských predstáv, nálezy: všetky kontinenty.