Bojan [optrajanov

na planetarniot model, ovoj model sepak obi~no se vika Borov.  
I taka,  
spored Boroviot model, okolu pozitivno naelektriziranoto jadro (obrazuvano od protoni i 
neutroni), po opredeleni patni linii se dvi`at elektronite. 
Se poka`alo deka Boroviot model ima seriozni nedostatoci, tolku seriozni {to trebalo da 
bide napu{ten i zamenet so sosema poinakov. I nie taka }e napravime i za Boroviot model nema 
pove}e da zboruvame. 
Atomski i masen broj 
Brojot na protoni vo jadroto go definira t.n. atomski (ili reden) broj i opredeluva na koj ele-
ment mu pripa|a daden atom. Oznaka za atomskiot broj e Z. Vrednosta na atomskiot broj se 
zapi{uva pokraj simbolot na elementot kako dolen lev indeks. Na primer, za kislorodot (vo ~ie 
jadro ima osum protona) mo`e da napi{eme 
8
O, a soodvetnata oznaka za sulfurot bi bila 
16
S (vo 
jadroto na sulfurot ima {esnaeset protona). 
Vsu{nost, mo`e da se re~e deka  
pod nazivot element podrazbirame mno`estvo atomi {to imaat ednakov atomski broj. 
Od druga strana, zbirot na brojot na protoni i na neutroni vo jadroto go opredeluva t.n. masen 
broj. Vakviot naziv e opravdan ako se ima predvid faktot oti masata na atomot e, navistina, 
predimno opredelena so masite na protonite i na neutronite. Ovie ~esti~ki, imeno, imaat 
pribli`no ednakvi masi koi, me|utoa, se zna~itelno pogolemi od masata na elektronite
*
.  
Maseniot broj se ozna~uva so A, a negovata vrednost se zapi{uva kako goren lev indeks pokraj 
simbolot na elementot (na primer 
12
C) ili se dodava kon nazivot (na primer, jaglerod-12). 
Atomskiot i maseniot broj mo`e da bidat i istovremeno napi{ani, na primer 
  
C.
12
6
Inaku,  
mno`estvoto atomi {to imaat opredelen broj na protoni i opredelen broj neutroni vo 
jadroto se vika nuklid.  
Spored toa, dva atoma }e pripa|aat na ist nuklid ako me|usebe imaat ednakov broj i na protoni 
i na neutroni.  
Za eden nuklid, maseniot broj e pribli`no ednakov so negovata relativna atomska masa. Ova e 
jasno: masite na protonite i na neutronite, kako {to vidovme, samo malku se razlikuvaat od 1 u.  
Nuklidite {to imaat ednakov broj protoni, a razli~en broj neutroni se vikaat izotopi. 
Nuklidite, pak, {to imaat ednakov masen broj, a razli~en atomski broj se vikaat izobari.  
                                                 
*
 Masite na protonite i na neutronite iznesuvaat, soodvetno, m(p)    1,0073  u, i m(n)    1,0087 u. Masata, pak, na 
elektronite e za okolu 1836 pati pomala od masata na protonot i iznesuva m(e)   5,4858
 
˜
 
10
–4
 u. Vo gornite izrazi n, p i e 
se oznaki za neutron, proton i elektron soodvetno, a u e oznakata za unificiranata, jaglerodna, edinica za atomska masa 
(za nea se zboruva podolu, na str. 221). Vrednosta na unificiranata edinica za masa e u   1,66056
 
˜
 
10
–27
 kg. 
 
220

---

Na primer, vodorodot ima tri poznati izotopa ~ii maseni broevi se 1, 2 i 3 soodvetno. Vo 
atomot na nuklidot 
1
H vo jadroto ima samo eden proton, atomot na nuklidot 
2
H sodr`i eden 
proton i eden neutron, a kaj atomot od nuklidot 
3
H pokraj protonot, vo jadroto ima i dva 
neutrona. Izotopite na vodorodot duri imaat i oddelni imiwa – protium,  deuterium i 
tritium
*. Elementot so atomski broj 2 (heliumot), pak, vo prirodata se nao|a vo vid na nuklid 
so masen broj 4 (
4
Ne), no postoi i nuklid so masen broj 3 (
3
Ne).  
Nuklidite  
izobari.  
ce
 
 
Ne
i
N
3
2
3
1
Pove}eto elementi vo prirodata se javuvaat vo vid na dva ili nekolku nuklida. Izobari, pak, 
mo`e da bidat nuklidi ne samo na dva, tuku i na pove}e elementi. 
Zapomni, 
nuklidite so ist atomski broj, a razli~en masen broj se  vikaat  izotopi, a nuklidite so ist 
masen broj, a razli~en atomski broj me|usebno se izobari. 
Relativni atomski i molekulski masi 
Atomite i molekulite, rekovme, se mnogu mali ~esti~ki. Sepak, 
tie imaat opredelena masa. No, i masata im e mnogu mala, 
sporedena so na{ite voobi~aeni pretstavi. Zatoa, namesto da se 
ka`uva kolkava e masata na eden atom, se zboruva za t.n. relativna 
atomska masa koja e odnos  me|u masata na atom od daden vid i 
masata na 1/12 od masata na atomot na jaglerod-12.  
 
Sl. 7.
3. Kon definicijata za
 
atomska
 
edinica za masa
Ovaa dvanaesetinka (v. sl. 7.3) se vika atomska edinica za masa i 
so nea se sporeduvaat masite na atomite (i na molekulite). Ako 
masata na eden atom (da re~eme, onoj na jaglerodot) e 12 pati 
pogolema od atomskata edinica za masa, velime deka negovata 
relativna atomska masa e 12. 
Relativnata atomska masa se ozna~uva so A
r
 so toa {to mo`e i da se ozna~i za koj vid atomi se 
raboti. Mo`e, da re~eme, da se napi{e deka A
r
(F) = 18,9984 {to zna~i deka atomot na fluor ima 
masa koja e za okolu devetnaeset pati pogolema od atomskata edinica za masa.  
Za eden nuklid, negovata relativna atomska masa e pribli`no ednakva so maseniot broj. Ova e 
jasno: masite na protonite i na neutronite, kako {to vidovme, samo malku se razlikuvaat od 1 u.  
Sli~no kako relativnata atomska masa, se definira relativnata molekulska masa. Toa e broj koj 
poka`uva kolku pati masata na edna molekula e pogolema od atomskata edinica za masa. 
Relativnata molekulska masa se ozna~uva so M
r
.  
                                                 
*
 Ponekoga{ se upotrebuva i nazivot tricium. Za pretpo~itawe e onoj {to tuka e upotreben. Inaku, jadrata na 
izotopite na vodorodot so zaedni~ko ime se vikaat hidroni. 
 
221

---