Didaktika odborných predmetov

Brainstorming

Pri metóde brainstormingu (Osborn, A.F., 1963) žiaci vyjadrujú svoje myšlienky a nápady, ktoré môžu byť uskutočniteľné, ale aj nemusia, pričom prekonávajú sociálne a psychické bariéry. Preto pri realizácii tejto metódy je potrebné dodržiavať určité zásady, pravidlá a etapy.

Zásady brainstormingu:

1. 
   Oddelenie tvorby, produkcie nápadov od ich hodnotenia.
   
2. 
   Kvantita vyvoláva kvalitu.
   
3. 
   Synergický efekt.
   

Ak chceme v brainstormingu dodržať tieto zásady, musia platiť tieto pravidlá:

1. 
   Pravidlo zákazu kritiky.
   
2. 
   Pravidlo uvoľnenia fantázie.
   
3. 
   Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov.
   
4. 
   Pravidlo vzájomnej inšpirácie.
   
5. 
   Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov.
   

Metóda brainstormingu sa skladá z týchto etáp:

1. 
   Oboznámenie účastníkov s cieľom zasadnutia, problémom a s pravidlami brainstormingu.
   
2. 
   Tvorba, produkcia nápadov a riešení.
   
3. 
   Prestávka.
   
4. 
   Vyhodnocovanie návrhov a riešení.
   

Existujú rôzne variácie baranstormingu, napríklad písaný brainstorming - brainwriting, metóda 635, pingpongový brainstorming, HOBO metóda, Gordonova metóda. Metódu brainstorminugu opisuje tvorca tejto metódy Alex F. Osborn (1963).

V prílohách E... je ukážka brainstormingu........
Zoznam bibliografických odkazov

HERREID, C.F. : What Makes a Good Case. Buffalo: National Center for Case Study Teaching In Science. Dostupné na internete:

KALHOUS, Z. – OBST, O. a kol.: Školní didaktika. Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-253X.

LERNER, I. J. : Didaktické základy metod výuky. Praha: SPN, 1986.

LERNER, I. J.: Problemnoje obučenije. Moskva: Znanije, 1974.

MAŠBIC, E. I.: Psichologičeskij analiz učebnoj zadači. In: Sovetskaja pedagogika, 1973, č.3.

MOJŽÍŠEK, L.: Vyučovací metódy. Praha: SPN, 1975.

OSBORN, A. F.: New YORK: Willey, 1963.

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008. ISBN

ZELINA, M.: Rozhovor vo výchovnom poradenstve a na vyučovaní. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy, 1990.

6. POŽIADAVKY KLADENÉ NA UČEBNÉ POMÔCKY DIDAKTICKÚ TECHNIKU

Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok (UP) a didaktickej techniky (DT) by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva, mali by rešpektovať didaktické zásady a pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Svoju úlohu plnia UP a DT tým lepšie, čím viac zmyslových orgánov žiakov umožnia zapájať do poznávacieho procesu. Mali by vytvárať ucelený systém, v ktorom vedúcu úlohu zohráva učebnica.

1. Didaktické požiadavky kladené na učebné pomôcky a didaktickú techniku

Používanie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. UP a DT predstavujú zdroj vedomostí, zručností a návykov žiakov. Prispievajú k rozvoju myslenia žiakov. UP a DT majú nezastupiteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu.

UP a DT majú funkciu motivačnú, spätnoväzbovú, informačnú, precvičovaciu, aplikačnú a kontrolnú. Ich používanie vo vyučovacom procese pomáha aj pri utváraní postojov žiakov a aj k ich svetonázoru. Preto majú aj výchovnú funkciu.

Okrem didaktických požiadaviek pri tvorbe , výbere i používaní UP a DT je potrebné rešpektovať aj ďalšie požiadavky (Turek, 2008):

• 
  ergononomické – prihliadnutie na antropometrické a psychofyziologické osobitosti učiteľa i žiakov, na osobitosti obsahu ich činnosti, na utvorenie optimálnych hygienických podmienok a zabezpečenie bezpečnosti práce,
  
• 
  estetické – primerané umelecké kompozičné riešenie a vonkajšia úprava, ktoré rozvíjajú zdravý estetický vkus žiakov,
  
• 
  technické – bezpečnosť, spoľahlivosť, trvanlivosť, bezporuchovosť, štandardizácia parametrov, zmenšenie konštrukčných prvkov, unifikácia súčiastok a dielcov, použitie progresívnych materiálov a technologických postupov,
  
• 
  ekonomické – prístupná cena pri zachovaní pedagogickej účinnosti a technickej spoľahlivosti.
  

Ideálom je taká učebná pomôcka a didaktická technika, ktorej pedagogický a technický efekt bude čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie.

UP a DT sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet a pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

2. Učebnica, funkcia učebnice a požiadavky na učebnicu

Pod pojmom učebnica rozumieme didaktický text, ktorý prezentuje učivo s cieľom jeho osvojenia si žiakmi. Učebnica má vychádzať z učebných osnov a konkretizovať to, čo učebné osnovy predpisujú

Učebnica zohráva rozhodujúcu úlohu vo vyučovacom procese, je najdôležitejšou učebnou pomôckou pre žiakov a oporou práce učiteľa (Zujev, 1986; Sadker-Sadker, 1991).

Podľa D.D. Zujeva (1986) učebnica má spĺňať tieto funkcie:

• 
  informačnú – prezentovať učivo, ktoré si majú žiaci osvojiť,
  
• 
  transformačnú - prepracovať systém vedeckých poznatkov do učiva na základe didaktických princípov,
  
• 
  systémovú - zabezpečiť logickú postupnosť učiva, jeho usporiadanie do systému,
  
• 
  upevnenia a sebakontroly – poskytovať pomoc, oporu, spätnú väzbu pri osvojovaní učiva, orientácii v ňom a pri aplikácii vedomostí,
  
• 
  sebavzdelávaciu - formovať potrebu a schopnosť samostatne a pritom racionálne sa učiť,
  
• 
  integrujúcu – zabezpečiť pomoc a zjednocovanie v prípade učenia sa z rozličných zdrojov,
  
• 
  koordinujúcu – zabezpečiť optimálne funkčné využitie UP a DT, ktoré majú slúžiť na konkretizáciu, isté rozšírenie a prehĺbenie učiva, ale v súlad e s učivom v učebnici,
  
• 
  rozvíjajúcu a výchovnú – rozvoj schopností a formovanie postojov žiakov.
  

Podľa I. Tureka (2008) by učebnica mala spĺňať ešte motivačnú funkciu.

Pri tvorbe učebníc je potrebné dodržiavať didaktické zásady, najmä tieto:

• 
  zásada vedeckosti – obsah učiva a spôsob jeho prezentácie by mali byť v súlade s najnovšími poznatkami vedy a techniky,
  
• 
  zásada jednoty teórie a praxe – vyžaduje interpretovať vedecké poznatky ako zovšeobecnené a systematické výsledky spoločensko-historickej praxe.
  
• 
  zásada primeranosti – vyžaduje, aby obsah učiva v učebni i, jeho rozsah a spôsob jeho prezentácie zodpovedali reálnym možnostiam a schopnostiam žiakov,
  
• 
  zásada názornosti – ide o usporiadanie učiva do ucelenej, prehľadnej sústavy, v ktorej sú usporiadané poznatky tak, aby nasledujúce sa opierali o predchádzajúce, aby jeden poznatok logicky vyplýval z druhého.
  

3.