Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca

 

34 

 

eliminovanie  nezamestnanosti.  Najrozšírenejším  predmetom  podnikania  je  stavebníctvo, 

obchodná  činnosť  a  spracovanie  dreva.  Väčšie  firmy  viaţu  na  seba  malých  a  stredných 

podnikateľov,  s  ktorými  potom  vytvárajú  regionálnu  sieť  subdodávateľov,  čo  vytvára 

priestorové  väzby,  ktoré  výrazne  ovplyvňujú  rozvoj  regiónu.  Podobne  ako  priemysel  aj 

poľnohospodárstvo v regióne Orava prešlo veľmi radikálnou transformáciou. Z pôvodného 

počtu  zamestnancov  zostal  po  zmene  vlastníckych  vzťahov  v  poľnohospodárstve  len 

zlomok. Je tomu tak aj preto, ţe poľnohospodárske pôdy v tomto regióne sú z produkčného 

potenciálu stredne aţ veľmi nízko produkčné a sú ovplyvnené vysokou mierou zalesnenia 

a hornatosti. Veľkú časť zaberajú trvalé trávnaté porasty. V záujme efektivity v súčasnosti 

sa  praktizuje  skôr  sezónne  zamestnávanie.  Vzhľadom  na  vysokú  mieru  zalesnenia  a  na 

kvalitu lesnej pôdy sú v regióne nadštandardné podmienky v lesnom hospodárstve. Tá sa 

však  viac  sústreďuje  na  vývoz,  ako  na  spracovanie  drevnej  hmoty.  Vyuţitie  tohto 

potenciálu  pre  hospodársky  rozvoj  regiónu  je  preto  v  súčasnosti  veľmi  malé.  Svojou 

geografickou polohou a prírodnými podmienkami má región Orava veľký potenciál, ktorý 

umoţňuje  rozvoj  domáceho  i  medzinárodného  cestovného  ruchu.  Odvetvie  cestovného 

ruchu má preto značné predpoklady na rozvoj zamestnanosti v regióne a to predovšetkým 

podporou  malého  a  stredného  podnikania  v  tomto  sektore.  Z  uvedeného  a  vo  vzťahu  k 

zamestnanosti vyplývajú nasledovné charakteristiky regiónu: 

   veľmi dobrá krajinno-ekologická situácia 

   priaznivý charakter osídlenia 

   priaznivý populačný index. 

Na druhej strane sú to nepriaznivé charakteristiky: 

   nízka miera urbanizácie 

   nedostatočná technicko - informačná infraštruktúra 

   nedostatočná environmentálna infraštruktúra 

   nedostatočná výkonnosť 

   index vzdelania (Mazalová et al, 2008, s. 15-16) 

3. 5.  Technická infraštruktúra 

 

     Cez  región  Orava  prechádzajú  významné  cestné  trasy  ako  cesta  E  50  (severná  trasa 

Bratislava  – Košice, zaradená  do cestnej siete TEM a cestného koridoru TINA)  a cestný 

ťah  európskeho  významu  zo  Slovenska  do  Poľska  (hlavný  cestný  ťah  na  Krakov) 

v pomerne dobrej kvalite. Cestnú dopravnú sieť v regióne dopĺňajú miestne komunikácie 

---

 

35 

 

I.-  III.  triedy  na  kvalitatívne  niţšej  úrovni.  Región  je  prístupný  z  viacerých  smerov  a  to 

juhozápadného od regiónu Martin a regiónu Ţilina, od juhovýchodu z regiónu Ruţomberok 

a  severu  od  regiónu  Liptov  a  Poľska.  Okres  Námestovo  je  prepojený  na  medzinárodný 

cestný  ťah  cestami  II/520  (Námestovo-Tvrdošín)  a  I/78  (Or.  Polhora-Námestovo-

Or.Podzámok), ktoré sa napájajú na cestu I/59, vedúcu k hraničnému prechodu s Poľskom 

v Trstenej. V dopravnom koridore Sever - juh prechádza okresom Námestovo cesta I/78, 

ktorá  zabezpečuje  prepojenie  z cesty  I/59  (Or.  Podzámok)  k  hlavnému  prepojeniu  s 

Poľskom  v  Oravskej  Polhore.  Ţelezničná  preprava  je  zabezpečená  elektrifikovanou 

ţelezničnou traťou Bratislava - Košice, ktorej dĺţka cez región Orava nemá síce podstatný 

význam,  avšak  v  obci  Kraľovany  sa  na  ňu  napája  neelektrifikovaná  trať  Kraľovany  – 

Trstená.  Táto  v  podstatnej  miere  zabezpečuje  hlavne  nákladnú  ţelezničnú  prepravu  v 

regióne  Orava,  vyuţíva  sa  však  aj  na  osobnú  prepravu.  Stručne  moţno  cestnú 

infraštruktúru hodnotiť ako nedostatočnú a preťaţenú predovšetkým nákladnou dopravou a 

zodpovedá  situácii,  ktorá  je  daná  moţnosťami  finančných  zdrojov.  Osobitne  geografická 

poloha  okresu  Námestovo  vyvoláva  potrebu  prepojenia  dopravnej  infraštruktúry  na 

celoslovenskú sieť a postupne na európsku sieť v plnom rozsahu a kvalite, ktorá umoţní 

zabezpečovať dopravnú činnosť na vysokej úrovni (rozvoj priemyslu, obchodu, cestovného 

ruchu).  Ďalším  váţnym  problémom,  ktorý  je  v  súčasnosti  uţ  takmer  vyriešený,  bolo 

uzatvorenie cestného spojenia Oravy a Kysúc a to v dôsledku stavby vodnej nádrţe Nová 

Bystrica. Istým špecifikom okresu Námestovo je prístup len autobusovou a automobilovou 

dopravou.  Moţno  teda  konštatovať,  ţe  dopravná  dostupnosť  je  kľúčovým  problémom 

rozvoja celého regiónu Orava. Vodná doprava na území regiónu Orava sa rozvíja len ako 

sluţba a to v súvislosti s ponukou cestovného ruchu na Oravskej priehrade a rieke Orava. 

V  oblasti  telekomunikácií  sú  sluţby  na  území  regiónu  zabezpečované  všetkými 

nadregionálnymi  telekomunikačnými  operátormi  na  Slovensku,  relatívne  na  vyššej 

kvalitatívnej  úrovni  hlavne  hlasových  sluţieb.  Na  kvalitatívne  niţšej  úrovni  je 

poskytovanie  dátových  sluţieb  (prístup  na  sieť  internet,  káblová  televízia,  sluţby 

zahŕňajúce všetky typy telekomunikačných sluţieb), kde je orientácia poskytovateľov len 

na väčšie mestá, resp. väčšie obce. Členitosť a neprístupnosť terénu v regióne sa negatívne 

prejavuje  aj  v šírení  televízneho  a  rozhlasového  analógového  terestiálneho  vysielania, 

ktorého kvalita a kvantita je na podobnej úrovni ako jeho šírenie. (Mazalová et al, 2008, s. 

17) 

---

 

36 

 

3. 6 Občianska vybavenosť 

     Úroveň  poskytovaných  sluţieb  a  úroveň  občianskej  vybavenosti  moţno  v  regióne 

Orava hodnotiť ako priemernú.  Veľkoobchodná a  maloobchodná  sieť je  vo veľkej miere 

sústredená do centier mikroregiónov, t. j. do okresných miest (Dolný Kubín, Námestovo a 

Tvrdošín ako aj mesta Trstená) a väčších obcí. Vo väčšej miere sa to týka aj stravovacích 

a reštauračných sluţieb, ale aj ďalších sluţieb. Časť z nich vyuţíva cestnú trasu sever - juh 

s  medzinárodným  dosahom.  Markantnejší  rozvoj  sluţieb  zaznamenávajú  väčšie 

športovoturistické centrá. V jednotlivých obciach sú uvedené sluţby zastúpené predajňami 

potravín, prípadne predajňami zmiešaného tovaru, mnohé sú prevádzkované ako ţivnosti. 

Reštauračné  sluţby  nahrádzajú  miestne  pohostinstvá  a  súkromné  penzióny,  ich  rozsah  a 

kvalita však ani zďaleka nepokrýva súčasné potreby. Pre región Orava sú charakteristické 

bohaté  tradície  a  vlastné  kultúrne  dedičstvo.  Obyvatelia  obcí  majú  k  dispozícii  relatívne 

dobre  rozvinutú  sieť  kultúrnych  domov,  v mestách  a  vo  väčších  obciach  sú  verejné 

kniţnice,  kiná,  galérie.  Pomerne  dostatok  priestoru  je  pre  športové  aktivity  a  to  vďaka 

atraktívnym  prírodným  podmienkam.  Optimálne  sú  podmienky  pre  rozvoj  zimných 

športov, pešej turistiky a cykloturistiky. Región je pomerne dobre zabezpečený neustále sa 

rozširujúcimi a skvalitňujúcimi športovými zariadeniami, avšak dostupnosť pre domácich 

obyvateľov sa stáva čoraz väčším problémom, často v dôsledku finančnej neprimeranosti. 

Vzdelávanie je zabezpečované v základných školách (v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a 

cirkví) a v niektorých prípadoch kombinovanými s materskou školou. Na území regiónu sú 

4 gymnáziá, spojené učilištia, stredné odborné a zdruţené školy. Najbliţšie vysokoškolské 

centrum sa nachádza v meste Ruţomberok (Katolícka univerzita), ďalej v Ţiline (Ţilinská 

univerzita)  a  Univerzita  Mateja  Bella  v  Banskej  Bystrici.  V  regióne  pôsobí  viacero 

vysunutých  pracovísk  týchto  a  ďalších  univerzít.  Z  hľadiska  zdravotnej  starostlivosti  je 

situácia  v  regióne  priemerná  a  jej  úroveň  je  daná  stavom  zdravotníctva na  Slovensku.  V 

regióne  sa  nachádzajú  Dolnooravská  nemocnica  s  poliklinikou  MUDr.  L.  Nádaši  Jégého 

Dolný  Kubín,  Hornooravská  nemocnica  s poliklinikou  Trstená  a  Oravská  poliklinika 

Námestovo,  ďalej  lekárne  a  výdajne  liekov  a mnoţstvo  všeobecných  a  špecializovaných 

súkromných  ambulancií.  V  regióne  je  pomerne  dobre  zastúpený  bankový  a  finančný 

sektor,  podobne  sa  to  týka  aj  poisťovní.  Primerane  tu  pôsobia  ostatné  inštitúcie.  Sluţby 

obyvateľstvu  úzko  súvisia  s  rozvojom  cestovného  ruchu  v  regióne.  V oblasti  cestovného 

ruchu v regióne pôsobí sieť stravovacích a ubytovacích zariadení, cestovných kancelárií a 

informačných  centier.  Rastie  aj počet  podnikateľských  subjektov  zabezpečujúcich  sluţby 

---