Namangan davlat universiteti


O si yo  to 'g 'r isid a g i  m a 'lu m o tla r



Yüklə 3,25 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə19/22
tarix14.04.2022
ölçüsü3,25 Mb.
#85429
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   22
Tarixiy toponomika. Madrahimov Z
Ayollar yubkasini modellash, andoza tayyorlash, gazlamaga andozani joylashtirish, bichish
O si yo  to 'g 'r isid a g i  m a 'lu m o tla r .  
O 'z b e k is to n n in g   V II  asr  oxiridan  bosh lab   XII 
a srg ac h a   b o 'lg a n   tarixi  k o 'p ro q   v a  deyarli  arab  tilid ag i  y o zm a  m an b alard a 
y o ritilg an   v a  bu  a n 'a n a   k ey in c h alik   ham   tem u riy la r  d av rig ach a  davom   etgan.  Bu 
d a v rd a  y u rtim iz   avval  A rab   xalil'aligi  tark ib id a   s o 'n g ra   so m o n i) lar,  q o rax o n iy lar, 
g 'a z n a v iy la r,  x o ra zm sh o h lar d a v la tla rin i  b o sh d an   kechirdi.
O 'z b e k is to n  jo y   n o m la rin in g  o 'rg a n ilis h ig a  “ arab  g e o g ra fla rr’  nom lari  bilan 
m ash h u r  o lim lar  k atta  h issa   q o 's h g a n .  A rab   g eo g rafiy asi  a y n iq sa   X  asrd a  ken g  
rivojlandi.  Bu  d av rd a  M u q ad d a siy ,  Istax riy ,  Ibn  H avqal,  Ibn  R usta,  Ibn 
X u rd o d b eh   kabi  o lim lar  y e tish ib   chiqdi.  M a z k u r  m u arrix lar  y u rtim iz  hududini 
u m u m m u su lm o n   olam i,  A rab   xalil'aligi  b ir  qism i  sifa tid a   y o ritg an lar.  A rab lar 
to m o n id an   y u rtim izg a   b e rilg an   nom   M o v a ro u n n ah r  -   d ary o n in g   u  y o g 'id a g i 
m am lak at  m azm u n in i  b ild iru v ch i  ju g 'r o f iy   n o m   b iz g a c h a   yetib   kelg an   b o 'lib . 
asosan  arab  m u alliflari  a sa rla rd a   keltirib   o 'tilg a n .
Q u y id a  arab  g eo g raflari  asarlard ag i  to p o n o m ik   m a 'lu m o tla m i  keltirib 
o 'tan iiz:
Y irik  arab   geo g rafi  va  say y o h   olim i  M u q a d d asiy   to 'liq   ismi  sharifi  A bu 
A b d u llo h   M u h am m ad   Ibn  A h m ad   Ibn  A bu  b a k r  a l-M u q ad d asiy d ir.  O lim   947- 
y ild a   Q uddusi  sh arifd a  tu g 'ilg a n .  b u tun  d u nyo  m u su lm o n   m am lak atlari  b o 'y la b  
sa y o h at  q ilg an   v a  100 0 -y ild a v a fo t  etgan.
A l-M u q a d d asiy   sa y o h a t  v a q tid a   to 'p la g a n   h am d a  b o sh q a  m an b alard an  
olin g an   aniq  m a 'lu m o tla r  a so sid a   9 8 5 -y ild a   “ A h san   at  taqosim   11  m a 'rifa t  al- 
a q o lim ”  ( 'iq lim la r n i  o 'rg a n is h   uchun  eng  y ax sh i  q o 'lla n m a " )  asarin i  yozgan. 
K ito b n in g   ik kita  tahriri  m avjud:  birinchi  tahriri  9 8 6 -y ild a   am alg a  o sh irilg an  
b o 'lib ,  so m o n iy larg a,  9 8 9 -y ild ag i  ikkinchisi  e sa  fo tim iy larg a b a g 'is h la n g a n .
A sar  m u q ad d im a  v a  ikki  q ism d an   iborat.  M u q a d d im a d a   m u a llif  a sarn in g  
y o z ilish   tartib in i  b ayon  etg an   va  o 'z id a n   avval  o 'tg a n   g e o g ra f  o lim larn in g  
a sa rla rig a   to 'x ta lib   o 'tg a n . 
14  ta  b o b id a  esa   A rab   x alifalig ig a   kiruvchi 
v ilo y a tla m in g   g e o g rafik   h olati,  tab iiy   sharo itlari,  y irik   sh ah a rlari,  m e 'm o riy  
y o d g o rlik la ri,  ah o lisi,  x o  ja lig i,  k arv o n   y o 'lla ri,  u rf-o d atlari,  soliq  v a  ja rim a  
tu rlari.  har  bir m am lak a tn in g  m as h h u r k ish ila rig a  d o ir aniq  m a 'lu m o tla r berilgan.
A s arn in g   key in g i  b o b larid a   ajam   m am lak atla ri  (X u ro so n ,  S eyiston,  M o v a ­
ro u n n ah r)  tav siflan g an .  B irin ch i  q ism id a   arab   m am lak atla ri,  A rab isto n   yarim  
o ro lid a   jo y la sh g a n   m am lak atlar:  Iroq,  M e so p o tam iy a,  Suriya,  M isr,  M a g 'rib  
h a m d a  K ic h ik   O s iy o n in g   g eo g rafik   holati,  m a sh h u r  sh ah arlari  o so ri-atiq lari  har 
b ir  m am lak at  v a  v ilo y a tn in g  m a 'm u riy   tuzilishi  h a q id a  m a 'lu m o tla r keltirilgan.


“ A hsan  at-taq o sim ”  ijtim oiy-iqtisodiy  tarixiy  ham da  m adaniy  hayotga  oid 
qim m atli  m a'lu m o tla ri  bilan  boshqa  g eo g rafik   asarlardan  ajralib  turadi  va  arab 
m am lakatlari,  shuningdek  O 'z b e k isto n n in g   ijtim oiy-iqtisodiy  ham da  siyosiy 
tarixini  o 'rg a n is h d a   m uhim   m anba b o 'lib   x izm at  qiladi.
Bu  asarda  k o 'p la b   toponom ik  m a 'lu m o tla r  rivoyat  va  a fso n alar  keltirilgan. 
Jum ladan,  X o razm   toponim i  ha q id a  shunday  rivoyat  keltirilgan.  Podsho 
g 'a z a b n o k   b o 'lib .  o 'z in in g   bebosh  fuqarolarini  kim sasiz  uzoq  jo y g a   b a d arg 'a  
qilinishini  buyuradi.  L ekin  bu  yerda  o 'tin   va  g o 's h t  (y a'n i  A m udaryoda  baliq) 
k o 'p   b o 'lg an lig id a n   ular  om on  qoladilar.  M u so firlar  bu  o 'lk a n i  obod  qilib, 
X orazm  deb atad ilar (x o v ar-g o 'sh t,  azim -o 'tin ).
F a rg 'o n a   s o 'z i  h aqida  ham   riv o y atlar  bor.  M asalan,  F a rg 'o n a n i  N ushirvon 
(A n u sh irv o n )  bunyod  qilgan  va  p odsho  bu  yerga  har  bir  jo y d an   b ittadan  qabila 
o lib   kelgan  ekan.  S hunday  qilib,  turli  jo y la rd a n   kelgan  kishilar  im oratlar  qurib. 
ek in lar ekkan.  K ish ilar ularni  turli jo y la rd an   k e lganligidan  '‘A z,  har,  xona” -   “turli 
xonad o n lard an   k e lg a n la r   deb  atay  boshlaganlar.  S o ‘ng ra  az  q o 'sh im ch a si  tushib 
qolib,  H arxona b o 'lib  ketgan  .  bu  esa  b ora-bora F a rg 'o n a  shaklini  olgan  em ish.
B undan  tashqari,  M uqaddasiy  m a 'lu m o tla rig a   k o 'ra ,  C h a g 'an iy o n d a   1600 
ga  yaqin  qishloq  b o 'lg an .  Sayyoh  F a rg 'o n a d a   A xsikat,  O 'z g a n d .  O 's h .  Qubo. 
M a rg 'in o n ,  R ishton,  K oson.  Bob  (Pop).  A sht,  A vval,  A ndukon  (A ndijon), 
H uqand  (Q o 'q o n )  kabi  40  ta  shahar  ham da jo m iy   m asjidli  qishloqni  sanab  o 'tad i. 
M uqaddasiy 
va  arab  geo g raflarin in g   asarlarid a  nom lari  h o zirg ach a  saqlanib 
q olgan  to p o n im lar  tilga  olingan:  Z om in,  Jizzax,  Sobot.  X ovos,  K urkat,  S am g 'ar. 
X o 'ja n d   va boshqalar.
Bu  kabi 
m a 'lu m o tla r  V atan im iz  topo n im iy asin i  qam idiy  ekanligini 
k o 'rsa tad i.
M ash h u r  arab  g e o g ra f olim i  va  sayyohi  Istahriy  yoki  A bu  Is'h o q   lbrohim  
ibn  M uham m ad  al-F orsiydir.  T axm inan  85 0 -y ild a  E ronning  Fors  viloyatida 
tu g 'ilib , 
taxm inan 
9 3 4 -y ild a  vafot 
etgan. 

915-yildan 
boshlab 
Eron. 
M ovarounnahr.  Suriya.  M isr  v a  M a g ‘rib  b o 'y la b   sayohat  qilgan.  M ana  shu 
say o h at  vaqtida  to ’plan g an   boy  daliliy  m aterial  v a  zam ondoshi  A bu  Z ayd  A hm ad 
ibn  Sahl  al-B alh iy n in g   “ S uvar  al-aqolim ”  (“ Iq lim lar  surati” )  kitobi  asosida  9 3 0 -  
93 3 -y illard a  o 'z in in g   “ K itob  m asolik  ul-m am o lik ” (“ M am lak atlarg a  boriladigan 
y o 'lla r  haqida kito b ” )  nom li  qim m atli  asarini  yozgan.
A sar  y ig irm a  bo b d an   iborat.  U n d a  m usulm on  m am lakatlari  (A rabiston, 
M a g 'rib ,  M isr,  Suriya,  Iroq,  E ron,  M ovarounnahr),  shuningdek,  H indistonning 
chegaralari.  iqlim i.  m a ’m uriy  b o 'lin ish i, 
m ash h u r  shaharlari, 
ularga  olib 
b o rilad ig an   y o 'lla r,  ah olisi  v a  uning  m ash g 'u lo ti,  atoqli  k ishilari,  savdo-sotiq  va 
bo sh q a  m asalalar  bayon  etilgan.  O 'lk a la r  tav sifig a  u larn in g   h aritalari  ham   chizib, 
ilova  qilingan.  M o v aro u n n ah r  tavsifi  v a  h a ritasid a  O 'r ta   O siy o n in g   suvlari  (O rol 
d engizi,  A m udaryo,  S irdaryo,  Z arafshon,  k anallar).  aholi  m ask an lari  kabilar 
to 'g 'r is id a  m a ’lum o tlar m avjud.
O 'z   d avrining  k o 'z g a   k o 'rin g an   yirik  g e o g ra f olim i  v a  sayyohi  b o 'lg a n   Ibn 
H avq aln in g   to 'liq   ismi  A bulqosim   ibn  H avqal  a n -N isib iy   b o 'lib .  n asab ig a  k o 'ra , 
olim   S h im oliy  M eso p o tam iy ad a jo y lash g an   N asib in   shahridan  chiqqan.
Ibn  H avqal  943 -y ild an   boshlab  sav d o g ar  sifa tid a  turli  m am lakatlar: 
M arkaziy  A frika.  Ispaniya,  Italiya,  E ron  va  H in d isto n   b o 'y la b   sayohat  qilgan.  U


Istahriy  bilan   sh ax san   u ch rash g an .  U c h ra sh u v   v a q tid a   Istahriy  g o 'y o k i  undan  o 'z  
asaridagi  x alo   va  c h alk ash lik lam i  x a lo s  q ilish   v a  qay tad an   ushlashni  iltim os 
qilgan.
“ M en,  -   deb  yozadi  Ibn  H a v q al,  -   u n in g   kito b id ag i  bir  em as,  bir  necha 
h a ritala m i  tuzatdim ,  s o 'n g ra   u sh b u   o 'z   k ito b im n i  y o zish g a  q aro r  qildim .  Istaxriy 
k ito b id a  u ch rag an   xato larn i  tu zatd im ,  k ito b im g a  b ir  n ech ta haritalarni  ilova qildim  
v a  u lam i  izo h lab   b erd im ” .
Ibn  H a v q aln in g   asari  " K ito b   u l-m a so lik   v a-l-m am o lik ”  (“ Y o ‘llar  va 
m am lak atlar  haq id a  k ito b " )  yoki  q isq a c h a   " K ito b   surat  al-ard ”  (“ Y ern in g   surati") 
nom i  bilan  m ash h u r  b o 'lib .  H a m ad o n iy lard a n   S a y fu lla   A li  I  (9 4 5 -9 6 7 )g a  
b a g 'is h la n g an . 
Uni 
y o z ish d a  
m u a llif 
sa y o h atlari 
vaq tid a 
to 'p la g a n . 
sav d o g arlard an   s o 'ra b -su rish tirib   y iq q an   m a te ria llardan  ham da  Ibn  X u rdodbch. 
al-Jay h o n iy .  Q u d a m a   a sarlarid a n   fo y d alan g an .  K ito b d a   tav siflan g an   h a r  bir 
m am lak at  v a   v ilo y atn in g   haritasi  ham   b e lg ila b   berilgan.  M asalan,  M o v aro u n n ah r 
q ism ig a  ilova  q ilin g an   h a rita d a   Ja y h u n   (A m u d a rv o ),  B uxoro.  S am arqand. 
U sru sh o n a  (O 'ra te p a ).  Ispijob  (S a y ra m )  .  S hosh  va  X orazm   shaharlari  va 
vilo v atlari 
tasv irlan g an . 
A s a rd a  
tu rk   v a   g 'u z z la r, 
ularn in g   m as h g 'u lo ti. 
sh u n in g d ek .  M o v a ro u n n ah r  sh ah a rla ri.  x alq lari  x u su sid a  k eltirilgan  m a 'lu m o tla r 
nih o y atd a  q im m atlidir.
"K ito b   ul-m aso lik   v a l-m am o lik ”  a sa rin in g   arab ch a  m atni  ikki  m arta  M.  Ya. 
de  G uye  (1 8 7 8 )  ham da  K ram ers  to m o n id a n   (19 3 8   -   1939)  chop  etilgan.  K ram ers 
nashri  (u   1086-yilda  k o 'c h irilg a n   v a  h o zir  Istan b u l  ku tu b x o n alarid an   birida 
saq lan ay o tg an  
q o 'ly o z m a g a   a so sla n g a n ) 
b irm u n c h a   noyob 
n ash r  sifatid a 
qadrlanadi.
Istahriy.  Ibn  H av q al,  M u q a d d a siy   kabi  arab n a v is  olim larn in g   asarlari 
T o sh k e n t  shahri  to p o n im larin i  o 'rg a n is h   b o 'y ic h a  ham   m uhim   m anba h isoblanadi. 
Ju m lad an ,  o lim lar  o ‘z  a sa rla rid a   S h o sh   v ilo y a tin in g   m arkazi  B inkat  shahri  deb 
k o 'rsa tg a n .  B in k at  hozirgi  E s k ijo 'v a   va  C h o rsu   o ra lig 'id a   b o 'lg an .  B inkat  nom i 
fo rs-to jik ch a  b o 'lib ,  “ k o 'rim li  sh a h a r  d em ak d ir".  Istahriy  o 'z   asarid a  S hosh 
vilo y atid ag i  27  ta  sh a h a r  v a   q ish lo q n i  n om ini  tilg a   olgan.  O hangaron  vod iy sid a 
qayd  q ilin g an   14  ta sh a h a r-q ish lo q n in g   7  tasi  “ k a t”  q o 'sh im ch a li  nom lardir.

Yüklə 3,25 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   22




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2022
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə