3. 2 Charakteristika územia Oravy .................................................................................. 31
3. 3. Demografia .............................................................................................................. 32
3. 4. Ekonomický stav regiónu ........................................................................................ 33
3. 5. Technická infraštruktúra ......................................................................................... 34
3. 6 Občianska vybavenosť ............................................................................................. 36
3. 7 Sídelná charakteristika .............................................................................................. 37
3. 8 Trh práce a nezamestnanosť ..................................................................................... 37
3. 8. 1 Vývoj a štruktúra nezamestnanosti ....................................................................... 38
3. 9 Stav ţivotného prostredia ......................................................................................... 40
3. 9. 1Vegetácia ........................................................................................................... 40
3. 9. 2 Zdroje vody ...................................................................................................... 41
3. 9. 3 Podnebie ........................................................................................................... 42
Záver .................................................................................................................................... 44
Pouţitá literatúra .................................................................................................................. 45
8
Úvod
Prejavy priestoru rozvoja spoločnosti ako i u nás tak aj vo svete charakterizuje čoraz
väčší rozsah, vysoká hustota, rozsiahle pôsobenie a veľká miera dopadu prírody.
Celková populácia na svete rastie a s nov sa otázka urbanizácie a jeho dopadu na
ţivotné prostredie stáva dôleţitejšou. Vznikajú nové druhy sídelných útvarov, vyrovnávajú
sa rozdiely medzi mestom a dedinou, pribúda priemysel . Problematika osídľovania sa tak
stáva celospoločenskou a celopriestorovou.
Cieľom tejto práce je vymedzenie pojmov súvisiacich s urbanizmom, urbanizáciou
a ţivotným prostredím.
9
1. URBANIZMUS
Je to všeobecné vyjadrenie pre súbor pracovných metód a postupov slúţiacich
k zámernému formovaniu priestorov pre činnosť človeka a spoločnosť – ľudského
osídlenia. (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 11-12)
Najstaršie mestá v histórii, okolo roku 3000 pred Kristom, začali vznikať v údoliach
veľkých riečnych tokoch Nílu v Egypte, Tigrisu a Eufratu na území dnešného Iraku, Indie
a Pakistanu. Obyvateľstvo najvyspelejších oblastí Blízkeho východu, severnej Afriky,
Indie a Číny ţilo spočiatku v dedinách. No rozsiahle poľnohospodárske práce pri
záplavách, budovaní zavlaţovacieho systému a pri obrane územia si vyţadovali, aby sa
obyvateľstvo sústreďovalo do väčších celkov – miest. (Banová, 2000, s. 390)
Do 18. storočia bolo miest pomerne málo, väčšina ľudí ţila v dedinských
spoločenstvách. Aţ v 19. storočí rástla veľká migrácia ľudí do miest, ktorí opúšťali pôdu
a odchádzali hľadať prácu do priemyslu. V tomto období bola váţnym problémom
mestského obyvateľstva preľudnenosť a zlé hygienické podmienky. Urbanizácia nakoniec
znamenala značné kvalitatívne zlepšenie a predĺţenie ľudského ţivota. (Banová, 2000, s.
390)
Ako pojem siaha na koniec 19. Storočia, pochádza z latinského slova urbs = mesto,
ktorý bol v počiatkoch pouţívaný hlavne v súvislosti s formovaním miest. U nás je
v súčasnosti väčšinou pouţívaný v najširšom zmysle, teda v súvislosti s osídlením a jeho
formovaním a zachováva si odtieň väčšieho dôrazu na kultúrne a výtvarné hľadiská.
Urbanizmus je syntéza špecializácií, pracuje vedecky, vyuţíva technické moţnosti,
diela umelecky stvárňuje a pretvára prírodné prostredie na umelé. Prostredníctvom týchto
činností vytvára prostredie:
Pracovné prostredie
Obytné
Rekreačné
Kultúrne
Výrobné
10
Vytvára teda priestorový rámec pre činnosti človeka a celej spoločnosti a pre celkovú
ţivotnú úroveň (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 12)
Jeho obsah a priestorové pôsobenie sú v podstatnej miere podmieňované spoločensko-
ekonomickými formáciami. Z týchto dôvodov patrí urbanizmus medzi najvýznamnejšie
politické a ideologické nástroje. Ním spoločnosť dlhodobo vyjadruje svoje ciele,
ovplyvňuje myslenie, spôsob ţivota účastníkov, stavia pamätníky súčasnosti pre
budúcnosť a preto bol urbanizmus v spoločensko-ekonomickej formácii nevyhnutnou
súčasťou jej ideologického programu. Je nedeliteľnou a mimoriadne významnou súčasťou
kultúry a pôsobí ako i vo sfére hmotnej kultúry tak aj vo sfére kultúry duchovnej. (Šteis,
1985, s. 163-164)
Urbanizmus sa začal vyvíjať ako jeden z odborov architektúry. V súčastnosti pri šírke
záberu nadobúda rozmer samostatného vedného odboru. Je vedným odborom, ktorý stojí
na hranici umeleckej tvorby riešenia. (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 9)
Na počiatku sa staviteľská činnosť človeka obmedzila na tvorbu jednoduchého
priestoru, ktorý chránil človeka pred vonkajším poveternostným vplyvmi a nepriaznivým
počasím. Človek zo začiatku vyuţíva na ochranu, len to čo v prírode nachádza. To čo mu
príroda poskytuje – jamy, jaskyne, priehlbiny. Časom si tieto prírodné výtvori sám
upravuje. Postupne si hĺbi nové jamy a zastrešuje si ich primitívnym prístreším. Aţ po
nadobudnutí zručností, technických znalostí a skúseností si človek začína stavať obydlia,
sídliská, hradiská a sídla, ide skutočne o staviteľstvo, ktorého produktom sú
architektonické objekty, architektonicko – staviteľské a urbanistické diela. (Štěpanková,
Heinischová, 2009, s. 9)
Ako špecifická forma spoločenského vedomia a ľudskej činnosti odráţa urbanizmus
skutočnosť aj v umeleckých podobách. Druh umenia, ako je forma obrazu, má mnoho
spoločného s inými prejavmi duchovného ţivota spoločnosti. Urbanizmus má mnoho
spoločných prejavov a prvkov s inými druhmi umenia ( maliarstvo, sochárstvo,
architektúra atď.), ale má aj svoje špecifiká. V ţiadnom umení sa tak výrazne neprejavuje
závislosť formových hľadísk od materiálových daností a ani miera zastúpenia rozličných
druhov materiálov nevystupuje v estetickej podobe tak výrazne v iných umeniach ako
v urbanizme.
Taktieţ faktor histórie ja rovnako významný, mnohé diela urbanizmu sa zachovali často
ako jediné znaky kultúry a civilizácie v minulosti z dôb praveku dodnes. (Šteis, 1985, s.
164)