Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca
Yüklə 346,89 Kb. Pdf görüntüsü
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Úvod
3. 2 Charakteristika územia Oravy .................................................................................. 31
3. 3. Demografia .............................................................................................................. 32 3. 4. Ekonomický stav regiónu ........................................................................................ 33
3. 5. Technická infraštruktúra ......................................................................................... 34 3. 6 Občianska vybavenosť ............................................................................................. 36
3. 7 Sídelná charakteristika .............................................................................................. 37 3. 8 Trh práce a nezamestnanosť ..................................................................................... 37
3. 8. 1 Vývoj a štruktúra nezamestnanosti ....................................................................... 38 3. 9 Stav ţivotného prostredia ......................................................................................... 40
3. 9. 1Vegetácia ........................................................................................................... 40 3. 9. 2 Zdroje vody ...................................................................................................... 41
3. 9. 3 Podnebie ........................................................................................................... 42 Záver .................................................................................................................................... 44
Pouţitá literatúra .................................................................................................................. 45
8
Úvod Prejavy priestoru rozvoja spoločnosti ako i u nás tak aj vo svete charakterizuje čoraz väčší rozsah, vysoká hustota, rozsiahle pôsobenie a veľká miera dopadu prírody. Celková populácia na svete rastie a s nov sa otázka urbanizácie a jeho dopadu na ţivotné prostredie stáva dôleţitejšou. Vznikajú nové druhy sídelných útvarov, vyrovnávajú sa rozdiely medzi mestom a dedinou, pribúda priemysel . Problematika osídľovania sa tak stáva celospoločenskou a celopriestorovou. Cieľom tejto práce je vymedzenie pojmov súvisiacich s urbanizmom, urbanizáciou a ţivotným prostredím.
9
1. URBANIZMUS
k zámernému formovaniu priestorov pre činnosť človeka a spoločnosť – ľudského osídlenia. (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 11-12) Najstaršie mestá v histórii, okolo roku 3000 pred Kristom, začali vznikať v údoliach veľkých riečnych tokoch Nílu v Egypte, Tigrisu a Eufratu na území dnešného Iraku, Indie a Pakistanu. Obyvateľstvo najvyspelejších oblastí Blízkeho východu, severnej Afriky, Indie a Číny ţilo spočiatku v dedinách. No rozsiahle poľnohospodárske práce pri záplavách, budovaní zavlaţovacieho systému a pri obrane územia si vyţadovali, aby sa obyvateľstvo sústreďovalo do väčších celkov – miest. (Banová, 2000, s. 390) Do 18. storočia bolo miest pomerne málo, väčšina ľudí ţila v dedinských spoločenstvách. Aţ v 19. storočí rástla veľká migrácia ľudí do miest, ktorí opúšťali pôdu a odchádzali hľadať prácu do priemyslu. V tomto období bola váţnym problémom mestského obyvateľstva preľudnenosť a zlé hygienické podmienky. Urbanizácia nakoniec znamenala značné kvalitatívne zlepšenie a predĺţenie ľudského ţivota. (Banová, 2000, s. 390)
Ako pojem siaha na koniec 19. Storočia, pochádza z latinského slova urbs = mesto, ktorý bol v počiatkoch pouţívaný hlavne v súvislosti s formovaním miest. U nás je v súčasnosti väčšinou pouţívaný v najširšom zmysle, teda v súvislosti s osídlením a jeho formovaním a zachováva si odtieň väčšieho dôrazu na kultúrne a výtvarné hľadiská. Urbanizmus je syntéza špecializácií, pracuje vedecky, vyuţíva technické moţnosti, diela umelecky stvárňuje a pretvára prírodné prostredie na umelé. Prostredníctvom týchto činností vytvára prostredie: Pracovné prostredie Obytné Rekreačné Kultúrne Výrobné 10
Vytvára teda priestorový rámec pre činnosti človeka a celej spoločnosti a pre celkovú ţivotnú úroveň (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 12)
ekonomickými formáciami. Z týchto dôvodov patrí urbanizmus medzi najvýznamnejšie politické a ideologické nástroje. Ním spoločnosť dlhodobo vyjadruje svoje ciele, ovplyvňuje myslenie, spôsob ţivota účastníkov, stavia pamätníky súčasnosti pre budúcnosť a preto bol urbanizmus v spoločensko-ekonomickej formácii nevyhnutnou súčasťou jej ideologického programu. Je nedeliteľnou a mimoriadne významnou súčasťou kultúry a pôsobí ako i vo sfére hmotnej kultúry tak aj vo sfére kultúry duchovnej. (Šteis, 1985, s. 163-164) Urbanizmus sa začal vyvíjať ako jeden z odborov architektúry. V súčastnosti pri šírke záberu nadobúda rozmer samostatného vedného odboru. Je vedným odborom, ktorý stojí na hranici umeleckej tvorby riešenia. (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 9) Na počiatku sa staviteľská činnosť človeka obmedzila na tvorbu jednoduchého priestoru, ktorý chránil človeka pred vonkajším poveternostným vplyvmi a nepriaznivým počasím. Človek zo začiatku vyuţíva na ochranu, len to čo v prírode nachádza. To čo mu príroda poskytuje – jamy, jaskyne, priehlbiny. Časom si tieto prírodné výtvori sám upravuje. Postupne si hĺbi nové jamy a zastrešuje si ich primitívnym prístreším. Aţ po nadobudnutí zručností, technických znalostí a skúseností si človek začína stavať obydlia, sídliská, hradiská a sídla, ide skutočne o staviteľstvo, ktorého produktom sú architektonické objekty, architektonicko – staviteľské a urbanistické diela. (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 9) Ako špecifická forma spoločenského vedomia a ľudskej činnosti odráţa urbanizmus skutočnosť aj v umeleckých podobách. Druh umenia, ako je forma obrazu, má mnoho spoločného s inými prejavmi duchovného ţivota spoločnosti. Urbanizmus má mnoho spoločných prejavov a prvkov s inými druhmi umenia ( maliarstvo, sochárstvo, architektúra atď.), ale má aj svoje špecifiká. V ţiadnom umení sa tak výrazne neprejavuje závislosť formových hľadísk od materiálových daností a ani miera zastúpenia rozličných druhov materiálov nevystupuje v estetickej podobe tak výrazne v iných umeniach ako v urbanizme. Taktieţ faktor histórie ja rovnako významný, mnohé diela urbanizmu sa zachovali často ako jediné znaky kultúry a civilizácie v minulosti z dôb praveku dodnes. (Šteis, 1985, s. 164)
Yüklə 346,89 Kb. Dostları ilə paylaş:
|