Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca



Yüklə 346,89 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə4/12
tarix06.05.2018
ölçüsü346,89 Kb.
#41852
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   12

 

14 


 

ţivelnej dezurbanizácii a môţe sa prejaviť ako: bodová, pásová a reťazová (Šteis, 

1985, s. 163) 

2. Typy prostredia  

 

2. 1  Ţivotné prostredie  



     je súhrn všetkých zloţiek hmotného sveta, ktoré pôsobia bezprostredne na človeka ako 

jedinca  alebo  na  celú  spoločnosť.  Subjektom  ţivotného  prostredia  je  ľudská  spoločnosť, 

objektom  ţivotného  prostredia  je  súhrn  všetkých  častí  určitého  priestoru,  napr.  krajiny, 

obce,  okresu,  kraja  či  štátu,  pričom  sa  berú  do  úvahy  ako  zloţky  prírodné  (pôda,  voda, 

ovzdušie,  rastlinstvo,  ţivočíšstvo)  tak  i útvary  vytvorené  človekom  (stavba,  súbory 

stavieb).  (Madar a Pfeffer, 1973, s. 557) 



2. 1. 1

 

Vývoj ţivotného prostredia

 

     V prvej etape prevládali  prvky zápasu človeka o existenciu. Človek bol závislí najmä 

od  prírodnej  zloţky  ţivotného  prostredia,  pretoţe  celá  výrobná  a  spoločenská  činnosť 

závisela od prírodných daností a schopností alebo moţnosti vyuţiť ich. Príroda vytvárala 

pre človeka základný existenční rámec. V tejto etape prevládali prvky ţivotného prostredia 

nad človekom. 

     V ďalšej etape sa človek postupne zmocňoval jednotlivých prvkov ţivotného prostredia 

v miere,  v akej  ovládal  výrobný  spôsob.  Objavoval  metódy  a techniky  vyuţitia  zdrojov 

prostredia.  Išlo  o jednostrannú  exploatáciu,  ktorá  zapríčiňovala  disharmóniu  medzi 

dôsledkami činností a prírodným prostredím. Rast sídiel, rozvoj ich siete spolu s ostatnými 

zariadeniami  –  výrobnými,  dopravnými  a zariadeniami  technickej  a občianskej 

vybavenosti  začali  výrazne  a miestami  škodlivo  prenikať  do  krajiny.  Postupom  času  sa 

narúšajú,  obmedzujú  a vyčerpávajú  územné  zdroje.  Tým  sa  jednotlivé  prvky  prostredia 

dostavajú do disharmónie. Toto obdobie je charakterizované jednostranným materiálovým 

vyuţívaním sveta. 

     V tretej  etape  na  prahu  ktorého  stojíme,  alebo  sme  doň  vkročili  sa  ľudstvo  učí  ako 

vyuţívať  zdroje  ţivotného  prostredia  komplexne.  Rozvoj  vedeckotechnickej    revolúcie 

a ekonomické  podmienky  posunuli  otázky  tvorby  a ochrany  ţivotného  prostredia  pre 

človeka najmä v socialistických krajinách na prvé miesto. ( Šteis, 1985, s. 31-36) 



 

15 


 

2. 1. 2 

Členenie ţivotného prostredia

 

     Vertikálne, proces premien, tvorby a ochrany ţivotného prostredia sa najintenzivnejšie 

prejavuje  v ľudských  sídlach,  v ich  zoskupeniach  alebo  častiach.  Miera  intenzity  klesá 

excentricky  v smere  od  ľudských  sídiel  do  krajiny.  V prírodnej,  civilizovanej  krajine 

a v sídelných  útvaroch  si  človek  začal  nahrádzať  nedostatky  prírodných  daností.  Ako 

sústavne sa menili potrebyčloveka a spoločnosti a jeho činností, menili sa aj druhy sídiel 

ako  dôsledky  výrobnej  a sídelnej  diferenciácie.  Produktom  poľnohospodárskeho 

výrobného  spôsobu  bola  dedina  a obchodný  priemyselný  výrobný  systém  splodil  mesto. 

S nástupom  terciárneho  kvartérneho  sektoru,  v dôsledku  dnešných  zmien  výrobného 

spôsobu  vnikajú  kvalitatívne  nové  spôsoby  ţivota  a spôsoby  osídlenia,  ţivotného 

prostredia človeka a spoločnosti. 

Horizontálne, delíme do viacerých významových sfér: 

  Sociálne  prostredie  –  (sociálny  subsystém)predstavuje  mnoţinu  podmienok  pre 

ideológiu, politiku, právo, organizácie a inštitúcie. 

  Ekonomické  prostredie  –  predstavuje  mnoţina  ekonomických  podmienok 

(ekonomický subsystém, systém výrobných síl), ktorý zahrňuje prírodno-technické 

sily  (surovinová  základňa,  energetická  základňa,  technická  základňa,  energia, 

pracovné prostriedky, pracovné predmety) a fyzické a intelektuálne sily (pracovné 

sily, vedecká základňa, skúsenosť atď.). 

  Biologické prostredie  –  (subsystém)  zahrňuje  celú  pôvodnú  prírodu alebo  prírodu 

pretvorenú podľa prírodných zákonov. 

  Fyzické  prostredie  –  (subsystém)  zahrňuje  celú  poľudštenú  prírodu  alebo 

zhodnotenú ľudskú kultúru, ktorú tvoria základné stavebné fondy a tá časť prírody, 

ktorú  človek  potrebuje  pre  ţivot  a činnosti  (prírodné  podmienky  a  „vonkajšie 

podmienky výroby“), alebo prírodná a civilizovaná krajina. (Šteis, 1985, s. 38-41) 



2. 1. 3 

Tvorba ţivotného prostredia

 

     Je  cieľavedomá  ľudská  činnosť,  organizovaná  na  vedeckých  základoch  a orientuje  sa 

na optimalizáciu prírodných i umelých zloţiek krajiny. Moţno v nej vyčleniť tvorbu: 

  technickú – urbanizmus, stavebná činnosť 

  tvorbu  biotechnickej  štruktúry  poľnohospodárskej  krajiny  –  úprava  povodí, 

rekultivácia pôdy. 




 

16 


 

  Tvorbu štruktúry vysokej zelene v krajine – sadovníctvo. (madar a pfeffer, 1973, 

 s. 559) 

     V rozličných etapách rozvoja vznikajú rozličné stavy ţivotného prostredia, v zásade ide 

o stavy,  ktoré  vyvolávajú  potrebu  nápravy,  ochrany,  zlepšenia,  vyuţívania  a vytvárania 

ţivotného  prostredia.  Spočiatku  prevládajú  vo  vývoji  a v koncepciách  otázky  ochrany 

alebo zlepšovanie. Neskôr začínajú vystupovať do popredia otázky tvorby, preto ich treba 

pokladať za rozhodujúce, lebo sú príčinou ochrany.  (Šteis, 1985, s. 41) 



2. 1. 4 

Ochrana ţivotného prostredia

 

     Starostlivosť  o ţivotné  prostredie  vychádza  z poznania,  ţe  ľudským  činnostiam 

nemoţno ponechávať ţivelný, neusmerňovaný priebeh.   

     Zahŕňa  činnosti,  ktorými  sa  predchádza  znečisťovaniu  alebo  ohrozovaniu  ţivotného 

prostredia a zároveň chránia jednotlivé zloţky a druhy organizmov. 

     V širšom  zmysle  je  cieľom  ochrany  ţivotné  prostredie  zachovanie  zdravého, 

produktívneho  a estetického  prostredia.  V uţšom  zmysle  ide  o ochranu  prírodných 

zdrojov, ktoré človek vyuţíva pre svoju existenciu.  

Ochrana ţivotné prostredie sa delí na: 

  všeobecnú ochranu prostredia – zameranú na ochranu hlavných zloţiek biosféry – 

ovzdušie, H2O, pôda, les 

  špeciálnu  ochranu  prostredia  –  smerujúcu  k ochrane  významných  častí  prírody 

z hľadiska  kultúry,  ale  aj  jednotlivých  rastlinných  a ţivočíšnych  druhov, 

prírodných výtvorov. 

  ochranu  kultúrnych  pamiatok  –  v zmysle  diel  vytvorených  človekom,  ktoré  majú 

umeleckú, historickú alebo inú hodnotu. (Madar a Pfeffer, 1973, s. 558) 



2. 2 Prírodné prostredie 

      Pojem  príroda  pouţívame  veľmi  často,  no  nie  vţdy  vieme  pojem  príroda  definovať, 

a to  ani  v spojitosti  tej  vedy,  v rámci  ktorej  sa  vyjadrujeme.  Pojem  príroda  uţ  starovekí 

grécki  filozofi.  Posun  v chápaní  termínu  príroda  nastal  v novoveku  v súvislosti 

s osvietenstvom  a rozvojom  moderných  vied,  s oddeľovaním  človeka  od  jeho  pôvodného 

rámca,  keď  sa  začal  človek  cítiť  čímsi  mimo  prírody.  Vo  filozofii  sa  príroda  chápe  ako 

svet, ktorý nás obklopuje v celej nekonečnej mnohotvárnosti.   



Yüklə 346,89 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   12




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə