Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca

 

11 

 

     Vyuţíva  druhovosť  a mnoţstvo  pracovných  prostriedkov  a predmetov,  ktoré  človek 

vlastní,  na  prispôsobovanie  prírody  a vecí  tak,  aby  uspokojovali  jeho  stále  rastúce  sa 

potreby.  Technika  je  prostredníkom  medzi  urbanizmom  a prírodou.  Technická  zdatnosť 

a moţnosti môţu byť predpokladom ich úspechov a neúspechov. (Šteis, 1985, s. 164) 

     Vychádza  zo  štúdia  faktov,  vedecky  ich  triedi,  skúma  ich  dynamiku,  postupuje  od 

analýz  k syntézam,  pričom  vyuţíva  vedecké  metódy.    Urbanizmus  je  teda  syntézou  , 

kriţovatkou špecializácií. Pracuje vedeckým spôsobom, vyuţíva technické moţnosti, diela 

umelecky stvárňuje a tak sa stáva významným ľudským kultúrnym prejavom. (Šteis, 1985, 

s.164-165) 

1.1 Urbanizácia 

     Je  priestorové  vyjadrenie  historického  procesu  koncentrácie  a intenzifikácie  stykov, 

proces  integrácie  čoraz  mnohorakejších  foriem  praktickej  ţivotnej  činnosti.  Urbanizácia 

pôsobí    ako  impulz,  ako  výsledok,  súčasne  aj  ako  predpoklad  rozvoja  stykov,  ľudských 

činností, ľudského tvorivého potenciálu. 

     Urbanizáciu  nikdy  nemoţno  pochopiť  ako  izolovaný  jav.    Stáva  sa  čoraz  viac 

dôleţitejšou stránkou rozvoja spoločnosti. Treba ju predstaviť ako dôleţitý rys svetového 

historického  procesu  osídlenia  spoločnosti.  Význam  urbanizácie  a sila  spočíva  nakoniec 

v rozvoji  praktickej činnosti,  v rozvoji podmienok pre prácu a produkciu. (Šteis,  1985, s. 

160)   

     Pojem  urbanizácia  vznikol  na  konci  19.  a  na  začiatku  20.  Storočia.  Označuje  jav, 

respektíve  proces,  ktorý  znamená,  súbor  procesov,  ktoré  súvisia  s rozvojom  mestského 

spôsobu  ţivota.  Znamená  sústreďovanie  obyvateľov  do  mestských  sídiel,  hlavne  do 

veľkých miest. S urbanizáciou súvisia taktieţ ekonomicko-sociálne javy, ktoré sa dotýkajú 

nielen  obyvateľov  miest,  no  bezprostredne  zasahujú  vidiecke  sídla.  Menia  spôsob  ţivota 

ľudí v nich, spôsob myslenia a ich správania sa (pomešťovanie vidieka). 

Pri  odlive obyvateľov do miest dochádza: 

  k rastu  organizmu  mesta  –  mesto  plošne  narastá  pomaly  (nemoţný  fyzický  rast 

organizmu  mesta  v dôsledku  veľkého  prílevu  ľudí,  taktieţ  nie  je  moţné  reagovať 

ani organizačne – nedostatočné priestory na bývanie a dopravné problémy.) 

  k trvalému nárastu obyvateľov v meste – hustota obyvateľov sa zväčšuje 

  k rastu významu  mesta  – narastá koncentrácia nielen ľudí ale aj aktivít a diania v 

meste 

---

 

12 

 

  k postupnému  vyľudňovaniu  určitých  oblastí  (Štěpanková,  Heinischová,  2009,  s. 

35) 

1. 1. 1 Osídľovanie  

     Je  komplex  sídelných  útvarov  človeka,  tvorených  obytnými,  výrobnými,  obsluţnými, 

dopravnými,  technickými  i ostatnými  objektmi,  zariadeniami,  plochami  a koridormi. 

V posledných  desaťročí  zaujíma  osídľovanie  stále  významnejší  a väčší podiel  obývaných 

svetadieloch  a stáva  sa  rozhodujúcou  súčasťou  hmotného  ţivotného  prostredia.      Na 

formovanie osídlenia má vplyv celá rada činiteľov, z ktorých najvýznamnejšie sú prírodné 

podmienky, dochovaná sídla a spoločenský vývoj, avšak tieţ spôsob usporiadania rôznych 

druhov dopravy, správnej organizácie a vzájomnej dostupnosti. (Šteis, 1985, s. 165) 

1. 1. 2 Mestská aglomerácia  

Označuje  územia  okolo  veľkých  miest  alebo  území  kde  sa  koncentruje  priemyselná 

výroba a sú vhodné dopravné podmienky na zabezpečenie všetkých potrebných väzieb. Ide 

o celé intenzívne urbanizované územia. V širšom zmysle znamená priestorové sústredenie 

aktivít  a ľudí  za  účelom  vzájomného  prospechu  (priemyselná  oblasť  -  veľké  mesto) 

a v uţšom  zmysle  ide  o zoskupenie  produkčných  aktivít,  čo  zvyšuje  ich  efektívnosť 

(výkonnosť)  vďaka  spoločnému  vyuţívaniu  infraštruktúry    a objemu  produkcie. 

Aglomerácia sa vyznačuje: 

-  vysokou intenzitou ekonomických a spoločenských činností, 

-  úrovňou vývoja výrobných síl, 

-  hustotou osídlenia a mobilitou obyvateľstva, 

-  sociálnou, ekonomickou a územnou jednotkou, 

-  prevahou  nepoľnohospodárskeho  obyvateľstva,  ktoré  má  existenčnú  základňu 

hlavne  v jadrovom  meste,  intenzívnymi,  trvalými  a väčšinou  kaţdodennými 

ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a inými vzťahmi medzi jadrom a ostatnými 

sídelnými útvarmi aglomerácie, 

-  diferencovaním funkcií medzi jadrom a ostatnými pásmami aglomerácie, 

-  súvislosťou systému a technickej infraštruktúry.  (Štěpanková, Heinischová, 2009, 

s. 38-39) 

---

 

13 

 

1. 1. 3 Ekistika  

     Zaoberá sa ľudskými sídlami. Ide o urbanistuckú teóriu rozvíjanú Athénskym centrom 

v roku  1963.  Ekistika  študuje  ľudské  sídla  z pohľadu    ekonomického,  sociálneho, 

politického,  umeleckého  s cieľom  riešiť  problémy  súvisiace  so  zakladaním,  prevádzkou 

a udrţovaním. Snahou je predvídať a usmerniť ďalší rast sídiel. 

Ekistika rozoznáva 5 rastových štádií: 

  Polis  –  (grecky  –  mesto,obec),  tradičné  mesto,  jeho  narastaním  v modernej  dobe 

(od 19 str.), v čase priemyselnej revolúcie vzniká 

  Dynapolis  –  (dynamis  –  pohyb,sila),  charakteristické  prudké  rozširovanie  územia. 

Taktieţ  moţe  vzniknúť  zlúčením  dvoch  menších  tradičných  miest  (polis). 

Zlúčením dynapolisu vzniká 

  Metropolis  –  charakteristické  niekoľkomiliónovým  obyvateľstvom  na  súvislom 

území.  Rozvojom  ţelezničnej  a cestnej  dopravy,  prelínaním  mesta  s okolitým 

vidiekom. Zlúčením metropilisu vzniká 

  Megalopolis  –  osídlenia  mestského  typu  ,  ktoré  vznikajú  spojením  dvoch 

a viacerých mestských oblastí a ţije  v nej niekoľko miliónov obyvateľov. Je to typ 

konurbácie.  Ide  o neorganické  aţ  chaotické  rozrastanie  veľkomesta  do  krajiny 

v husto zaľudnených oblastiach. Tvorí územie nepretrţite sa tiahnuceho osídlenia. 

  Ekumenopolis  –  posledný  štádium  vývoja  moderných  ľudských  sídiel.  Súvislé 

mestá,  ktoré  pokrývajú  cele  krajiny,  neskôr  kontinenty  bez  ohľadu  na  súčasné 

hranice. (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 41-42) 

1. 1. 4 Dezurbanizácia 

     Je  opakom  urbanizácie  a znamená  opačný  proces,  teda  “odchod  obyvateľov  z miest“. 

Ide  o veľmi  zloţitý  komplexný  proces  postihujúci  celé  územia  a vzťahy  v rámci  nich 

a prejavuje  sa  aj  ako  socio  -  ekonomický  jav,  teda  prejavuje  sa  na  vývoji  spoločnosti 

a vzťahoch v rámci nej. Dezurbanizácia môţe prebiehať ako: 

  ţivelná  –  moţe  ohroziť  ekologickú  stabilitu  prímestskej  krajiny,  pretoţe  odchod 

obyvateľov do okrajových častí vyţaduje nároky na dopravu, dopravné plochy a tie 

vytlácčajú  iné  funkcie  a v krajnom  prípade  môţe  znamenať  nahromadenie 

neúnosnej koncetrácie ľudí, funkcií na určitom území, 

  zámerná – t.j. dekoncentrácia – nástroj sídelnej politiky na oslabenie tlakov v jadre 

aglomerácie.  Jej  cieľom  je  predísť  neţiaducim  následkom,  ktoré  vznikajú  pri 

---