Bakalársky koncert

Koncert študentov gitary

Mgr. art. Martina Krajča, ArtD.

program:
John Dowland (1563 – 1626)

Lachrimae Pavan (Flow my tears)

The Frog Galliard (Now, O Now, I needs must part)

Abel Carlevaro (1916 – 2001)

Microestudios, č. 11, č. 12, č. 13

Erik Žigmund – 1. ročník Bc.

______________________

Heitor Villa-Lobos (1887 – 1959)

Prélude n. 3 (Homenagem á Bach)

Prélude n. 4 (Homenagem ao Indio Brasileiro)
Carlo Domeniconi (*1947)

Moderato - Mosso - Cantabile

zo suity Koyunbaba, op. 19 (1985)

Marie Dufková – 2. ročník Mgr.

_________________________
Roland Dyens (1955-2016)

Libra Sonatine

India - Largo - Fuoco

Oleksii Savko – 3. ročník Bc.

VEĽKÝ EVANJELICKÝ KOSTOL Panenská 28, Bratislava

4. 12. 2016, 16.00 hod.

Doktoranský koncert

účinkujú:

Marek Štrbák – hra na organe
pedagogické vedenie:

prof. Ján Vladimír Michalko, ArtD.

program:

Iľja Zeljenka (1932 – 2007)

Hudba pre organ

I. Prelúdium

II. Fantázia I.

III. Interlúdium

IV. Fantázia II.

V. Fuga
Sigfrid Karg-Elert (1877 – 1933)

Hudba pre organ, op. 145

I. Praeambulo

II. Canzona

III. Solfeggio e Ricercare
KONCERTNÁ SIEŇ DVORANA

Zochova ulica, Bratislava

30. 11. 2016, 17.00 hod.

Koncert študentov

prof. Alexandra Stepanova, CSc.
klavírna spolupráca:

Mgr. art. Tomáš Nemec, ArtD.
program:
Carl Maria von Weber

Koncert f mol pre klarinet a orchester op. 73

Allegro

Adagio

Rondo alegretto

Martin Košík – klarinet 1. Bc
Johannes Brahms

Sonáta Es dur op. 120 pre klarinet a klavír

Allegro amabile - Tranquillo

Allegro appassionato - Sostenuto - Tempo I

Andante con moto

Allegro - Piu tranquillo

Lenka Balážová – klarinet 3. Bc
Liugi Bassi

Koncertná fantázia na témy z Verdiho opery Rigoletto pre klarinet a klavír

Barnabas Kollárik – klarinet 2. Mgr
KONCERTNÁ SIEŇ DVORANA

Zochova ulica, Bratislava

30. 11. 2016, 17.30 hod.

Koncert študentov

doc. Dagmar Zsapkovej, ArtD.
klavírna spolupráca:

Mgr. art. Karin Remencová, ArtD.
program:
George Enescu (1881 – 1955)

Cantabile et Presto

Radka Kolcúnová – flauta, 1.bc
Carl Reinecke (1824 – 1910)

Sonáta „Undine“, Op.167

Allegro

Intermezzo

Andante tranquillo

Finale

Klára Hoňková – flauta1. bc
Cécile Chaminade (1857 – 1944)

Concertino, op.107

Beatrice Feková – flauta (hosť)
Michal Vilec (1902 – 1979)

Na rozhľadni (z cyklu Letné zápisky)

Eva Belicová – flauta, 2. dok.
MALÁ KONCERTNÁ SÁLA

Zochova ulica, Bratislava

22. 11. 2016, 14.30 hod.

Študentský utorok

interný koncert študentov HTF

program:
Johann Sebastian Bach

Sonata in A minor (podľa J. A. Reinkenho "Hortus Musicus"), BWV 965

Adagio

Fuga: Allegro

Adagio. Presto

Allemande

Courante

Sarabanda

Gigue
Marek Stupavsky – klavír

pedagogické vedenie: doc. Ivan Gajan

KONCERTNÁ SIEŇ DVORANA

Zochova ulica, Bratislava

14. 10. 2016, 19.00 hod.

Doktorandský koncert

Komorný Schumann III.

účinkuje:

Xénia Jarová – klavír
pedagogické vedenie:

doc. Mária Heinzová, ArtD.
spoluúčinkujúci:

Hana Friedová – soprán (č. 1., 4.), Lucia Duchoňová – mezzosoprán (č. 1., 2., 3., 4.)

Marián Hrubý – husle (č. 4., 5.), Martin Ruman – viola (č. 5.)

Juraj Alexander – violončelo (č. 5.)
program:
Wenn ich ein Vöglein wär' op. 43 č. 1

An den Abendstern op. 103 č. 4

Herbstlied op. 43 č. 2
Belsatzar, op.57
Gedichte der Königin Maria Stuart, op. 135

Abschied von Frankreich

Nach der Geburt ihres Sohnes

An die Königin Elisabeth

Abschied von der Welt

Gebet
Spanisches Liederspiel, op. 74 (výber)

Erste Begegnung op. 74 č. 1

Liebesgram op. 74 č. 3

In der Nacht op. 74 č. 4

Melancholie op. 74 č. 6

Botschaft op. 74 č. 8
prestávka (10min.)
Kvarteto c mol pre klavír, husle, violu a violončelo (1829) – SLOVENSKÁ PREMIÉRA

Allegro molto affetuoso

Minuetto: Presto

Andante

Allegrio giusto: Presto

Prvé duetá predstavujú Schumanna ako majstra bezprostrednej melódie, ktorý i strofickú pieseň dokáže "ušiť na mieru" jemných textových nuáns. Zároveň sa ukazuje ako obdivovateľ metafory, keď vyberá predlohy lyrickej prírodnej tématiky s významovým presahom v podtóne textu.

"Mene, tekel, uphrasin" boli slová záhadné pre babylonských vykladačov snov, no zrozumiteľné starozákonnému prorokovi Danielovi. Voľne interpretované "Bolo spoznané tvoje meno, bol si zvážený a uznaný priľahkým, tvoje kráľovstvo je už rozdelené." sa objavilo na stene hodovnej siene písané neviditeľnou rukou a stalo sa mementom varujúcim pre pýchou a ľudskou nadradenosť. I starozákonný Beltzasar (syn ďalšieho trúfalca proti nebesiam Nebukadnesara), i reálny historický Beltzasar (vnuk Nebukadnesara) je zvrhnutý z trónu svojej krajiny a stráca sa v toku času a dejinných udalostí. Nestráca sa však ako symbol potrestanej domýšľavosti a ako taký sa stáva predlohou k umeleckým spracovaniam. Na text H.Heineho skomponoval R.Schumann dramatickú baladu, ktorá vystihuje jednu zo špecifických čŕt jeho jazyka. Je ňou vyjadrenie fantastického, fantazijného, vyjadrenie výrazu Florestana. Dielo je dokladom veľkého zmyslu pre úmernosť vyváženia priamej popisnosti a abstraktného náladového zobrazenia. Stáva sa tak pôsobivou dejovou drámou.
Do dnešných dni sa zachovalo 39 básní, ktoré sú autorsky pripisované Márii I. Stuartovej (1542-1587), originálny jazyk všetkých je francúzština. Nemecký spisovateľ a prekladateľ Karl Gisbert Friedrich Freiherr von Vincke (1813-1892) zaradil výber z týchto básní do zbierky “Rose und Distel, Poesien aus England und Schottland” a pripravil k publikovaniu v Nemecku v roku 1853. R.Schumann získal preklad básní Marie Stuarty ešte pre jeho samotným publikovaním a mimoriadne zaujatý osudom a slovami kráľovnej vytvoril na tomto textovom základe svoj posledný vokálny cyklus Gedichte der Königin Maria Stuart. Naladenie piesní osciluje medzi hrdosťou, pokorou, nehou, vzdorom i zúfalstvom, kým nevyústi do odovzdania sa do rúk nie z tohto sveta.

Pri uvedomení si časovej blízkosti Schumannovho pokusu o samovraždu skokom do Rýna spôsobenú postupujúcou psychickou chorobou a vzniku cyklu piesní Marie Stuarty nemožne necítiť obsahovú paralelu a nemožno neprepojiť vyznania dvoch nešťastných duší s osudmi oddelenými storočiami ale pocitmi tak naliehavo príbuznými.

Cyklus Spanisches Liderspiel napísal R.Schumann v roku 1849 na výber španielskej poézie v preklade Emanuela Geibela. Schumann sám si tieto piesne veľmi cenil a v období ich vzniku predpokladal, že sa stanú jeho najznámejšími. V diele sofistikovane dávkuje esencie španielskeho temperamentu votkané do hudobného deja. Jednotlivé piesne sú v ostrých kontrastoch, stvárňujú rafinovanosť, zaľúbenie, nevinnosť i vášeň v koncentrovanej komornej spolupráci vokálnych hlasov a klavíra.
Keď Schumann prišiel v roku 1828 do Lipska študovať právo, zoznámil sa v univerzitnom prostredí s huslistom Johannom Friedrichom Täglichsbeckom (1808- 1862), študentom teológie a nadšeným violistom Christophom Soergelom a študentom medicíny a nadšeným violončelistom Christianom Gottlobom Glockom (svojim neskorším osobným lekárom). S ty´mito priateľmi si vytvorili klavírne kvarteto a stretávali sa na hudobných podvečeroch, kde si hrávali a spoznávali tak hudobnú literatúru pre klavírne trio a klavírne kvarteto. Pri tychto stretnutiach boli ako poslucháči často prítomní vyźnamní členovia lipskej kultúrnej obce Friedrich Wieck (neskorší pedagóg a svokor Schumann), Ernst August Carus, vydavateľ Heinrich Albert Probst a i.

Schumann sa rozhodol pre zoskupenie svojich priateľov napísať vlastné kvarteto. Pokúšal sa o skice ku Kvartetám B dur a A dur avšak koncertnrovaná práca nastala až pri Kvartete c mol. Písal ho v období medzi novembrom 1828 a marcom 1829. Počas tvorby diela sa dozvedá o smrti Schuberta a do denníka si tento fakt zapisuje s komentárom “zdesenie”. Prvá časť zaznela v interpretácii Schumannovho kvartetného krúžku 7.2.1829 a mala taký úspech, že ju v ten večer hrali až trikrát. Kompletné dielo zahrali prvý krát 21.3.1829. Stopa diela sa stracia až do roku 1974, kedy bol objavený jeho rukopis v Bonne. Na základe tohto bol Klavírny kvartet c mol vydaný vôbec prvý krát až 150 rokov po svojom vzniku, a to v roku 1979 v edícii Wolfganga Boettichera.

Dielo je obrazom mladej fantázie, zvukovej imaginácie, predznamenáva v motivických náznakoch mnohé špecifiká typickej klavírnej faktúry zrelého autora. Neopomenie ani schumannovský zmysel pre vtip v Menuette, zaľúbenie v polylineárnej štruktúre v Adagiu a “Davidsbündlerovské” naladenie boja za ideály v štvrtej časti. Architektúra diela pracuje aj na prepojení celku, téma z prvej časti sa objavuje v novom obsahovom kontexte vo štvrtej, rytmický motív štvrtej časi predznamená záver Tria a i. Za zmienku stojí, že Schumann sám si mimoriadne považoval Trio z druhej časti a považoval to za prvé vyjadrenie svojho osobného romantizmu.
TRIEDA č. 11

Zochova ulica, Bratislava

29. 6. 2016, 16.00 hod.