32
udrţiavajú základné ekologické procesy, veľká rozmanitosť stanovíšť, druhov a
spoločenstiev západokarpatskej flóry a fauny. Vyznačuje sa veľkou členitosťou a
mimoriadnou pestrosťou geologických, geomorfologických a klimatických pomerov, ktorá
podmieňuje vysokú ekosystémovú diverzitu. Územie je pomerne bohaté na loţiská
stavebného kameňa, ktorý predstavujú hlavne dolomitické vápence a pieskovce. Veľká
časť regiónu Orava je chránenou krajinnou oblasťou s mnoţstvom pôvodných lesných
komplexov, pokrývajúcich značnú časť územia so vzácnymi rastlinnými a ţivočíšnymi
spoločenstvami. Výskyt nerastných surovín je malý. Nachádzajú sa tu však značné zásoby
rašeliny. Z ďalších prírodných zdrojov moţno spomenúť viaceré pramene minerálnych
vôd, prevaţne však s nízkou výdatnosťou. Priemyselná koncentrácia nie je vysoká a preto s
priaznivými prírodnými danosťami a prirodzenou pohostinnosťou domáceho obyvateľstva
má tento región mimoriadne vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. (Mazalová
et al, 2008, s. 12-13)
3. 3. Demografia
V regióne Oravy ţije v 63 obciach a mestách s celkovým počtom 132 309 obyvateľov.
Štatút mesta majú len Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín a Trstená. V okrese Dolný
Kubín je 24 obcí, z nich má štatút mesta len Dolný Kubín. Toto mesto je zároveň
administratívnym centrom rovnomenného okresu. V roku 2007 bolo prihlásených k
trvalému pobytu 19 650 obyvateľov. Je to pribliţne polovica všetkého obyvateľstva v
okrese. Zvyšná časť ţije v 23 obciach, z nich najväčšou obcou je Zázrivá. Súčasnú sídelnú
štruktúru však predurčuje vysoký podiel malých sídel do 1000 obyvateľov. Je ich 17 a ţije
v nich 23% obyvateľstva. Najmenšou obcou je Osádka. Nad 1000 obyvateľov má ešte 5
obcí: Ţaškov, Istebné, Oravský Podzámok, Dlhá nad Oravou a Chlebnice. V okrese Dolný
Kubín ţije 39 258 obyvateľov. K rozlohe okresu to predstavuje 80,48 obyvateľov na 1
km². Národnostné zloţenie obyvateľstva nezohráva ţiadnu významnú úlohu, pretoţe aţ
98,5% obyvateľstva je slovenskej národnosti. Najväčšie zastúpenie v tomto smere má
minorita občanov českej národnosti (0,9 %), u ktorých však platí značná asimilácia s
občanmi slovenskej národnosti. Iná národnosť je zastúpená len 0,6 percentami, kde
prevaţuje v tejto úzkej skupine poľská národnosť. V okrese Námestovo je v 24 obciach 57
682 trvale ţijúcich obyvateľov. Štatút mesta má len Námestovo. K väčším obciam patrí
Zákamenné, Rabča a Oravská Polhora. Hustota obyvateľstva v tomto okrese je 85
obyvateľov na 1 km². V okrese Tvrdošín je 15 obcí s celkovým počtom 35 369
obyvateľov. Štatút mesta má len mesto Tvrdošín a Trstená. K väčším obciam patrí Niţná s
33
rozvinutou priemyselnou infraštruktúrou. Hustota obyvateľstva v tomto okrese je 75
obyvateľov na 1 km². Skladba obyvateľstva podľa pohlavia v okrese Námestovo a
Tvrdošín je vyrovnaná. Z národnostného hľadiska je územie okresov pomerne homogénne.
Podiel národnostných skupín z celkového počtu je len okolo 0,6%, pričom medzi početne
najsilnejšie patrí česká a poľská menšina. V porovnaní s ostatným územím Slovenska
charakteristickým znakom demografického vývoja okresu Námestovo a okresu Tvrdošín je
priaznivý populačný index obyvateľstva, hoci v posledných rokoch sa aj tu prejavujú
tendencie zniţovania prirodzeného prírastku. Napriek vyššiemu percentuálnemu podielu
obyvateľstva v predproduktívnom veku ako v ostatných okresoch Slovenska, pomerne
vysoký rozdiel medzi skupinami predproduktívneho a produktívneho veku predsa len
vzbudzuje obavy z budúcnosti – najmä vo väzbe na budúce sociálne a dôchodkové
zabezpečenie obyvateľstva. (Mazalová et al, 2008, s. 14)
3. 4. Ekonomický stav regiónu
Rozvoj pracovných príleţitostí a vývoj situácie na trhu práce v regióne je prepojený s
výkonnosťou jeho hospodárstva. Pre ďalší rast hospodárskeho potenciálu regiónu je preto
určujúcou jeho priemyselno – poľnohospodárska základňa. V regióne Orava sa podobne
ako na území celého Slovenska zreteľne odrazil nerovnomerný vývoj hospodárskeho
rozvoja po odštartovaní ekonomickej reformy po roku 1990. Adaptácia ekonomiky mala
bezprostrednú súvislosť najmä s priestorovým rozmiestnením výrobných aktivít a s
odvetvovým zameraním, ktoré záviseli od technickej a technologickej náročnosti výroby,
kvality a produktivity práce. Pracovné príleţitosti v regióne boli sústredené výlučne do
veľkých národných a štátnych podnikov v centrách Dolnej a Hornej Oravy a to prevaţne
hutníckeho a elektrotechnického odvetvia. Zmenou vlastníckych vzťahov, odbytovej
orientácie a tlaku na produktivitu v týchto podnikoch došlo postupne k hromadnému
prepúšťaniu v celom regióne. Spôsobilo to viac ako 20% nezamestnanosť. V súčasnosti je
moţné región Oravy povaţovať za pomerne stabilizovaný. Štruktúra priemyslu je stále
výrazne orientovaná na výrobu hutnícku, kovospracujúcu a elektrotechnickú. Štruktúru
priemyselných odvetví dopĺňajú menšie prevádzky a súkromné podnikanie v rámci
fyzických a právnických osôb. Záujem o súkromné podnikanie sa v regióne sústreďuje
prevaţne do oblasti obchodu a sluţieb, cestovného ruchu a niektorých výrobných činností.
Na základe tzv. absorpčnej schopnosti (vyčíslením rozdielu medzi podnikateľskou
aktivitou a mierou nezamestnanosti) jednoznačne moţno konštatovať, ţe okresy v regióne
Orava patria medzi podnikateľsky úspešné okresy, ktoré dokázali vyuţiť podnikanie pre