Urbanizácia a ţivotné prostredie Urbanization and the environment Bakalárska práca

 

32 

 

udrţiavajú  základné  ekologické  procesy,  veľká  rozmanitosť  stanovíšť,  druhov  a 

spoločenstiev  západokarpatskej  flóry  a  fauny.  Vyznačuje  sa  veľkou  členitosťou  a 

mimoriadnou pestrosťou geologických, geomorfologických a klimatických pomerov, ktorá 

podmieňuje  vysokú  ekosystémovú  diverzitu.  Územie  je  pomerne  bohaté  na  loţiská 

stavebného  kameňa,  ktorý  predstavujú  hlavne  dolomitické  vápence  a  pieskovce.  Veľká 

časť  regiónu  Orava  je  chránenou  krajinnou  oblasťou  s  mnoţstvom  pôvodných  lesných 

komplexov,  pokrývajúcich  značnú  časť  územia  so  vzácnymi  rastlinnými  a  ţivočíšnymi 

spoločenstvami. Výskyt nerastných surovín je malý. Nachádzajú sa tu však značné zásoby 

rašeliny.  Z  ďalších  prírodných  zdrojov  moţno  spomenúť  viaceré  pramene  minerálnych 

vôd, prevaţne však s nízkou výdatnosťou. Priemyselná koncentrácia nie je vysoká a preto s 

priaznivými prírodnými danosťami a prirodzenou pohostinnosťou domáceho obyvateľstva 

má tento región mimoriadne vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. (Mazalová 

et al, 2008, s. 12-13) 

3. 3. Demografia

 

     V regióne Oravy ţije v 63 obciach a mestách s celkovým počtom 132 309 obyvateľov. 

Štatút  mesta  majú  len  Dolný  Kubín,  Námestovo,  Tvrdošín  a  Trstená.  V  okrese  Dolný 

Kubín  je  24  obcí,  z  nich  má  štatút  mesta  len  Dolný  Kubín.  Toto  mesto  je  zároveň 

administratívnym  centrom  rovnomenného  okresu.  V  roku  2007  bolo  prihlásených  k 

trvalému  pobytu  19  650  obyvateľov.  Je  to  pribliţne  polovica  všetkého  obyvateľstva  v 

okrese. Zvyšná časť ţije v 23 obciach, z nich najväčšou obcou je Zázrivá. Súčasnú sídelnú 

štruktúru však predurčuje vysoký podiel malých sídel do 1000 obyvateľov. Je ich 17 a ţije 

v nich 23% obyvateľstva. Najmenšou obcou je Osádka. Nad 1000 obyvateľov má ešte 5 

obcí: Ţaškov, Istebné, Oravský Podzámok, Dlhá nad Oravou a Chlebnice. V okrese Dolný 

Kubín  ţije  39  258  obyvateľov.  K  rozlohe  okresu  to  predstavuje  80,48  obyvateľov  na  1 

km².  Národnostné  zloţenie  obyvateľstva  nezohráva  ţiadnu  významnú  úlohu,  pretoţe  aţ 

98,5%  obyvateľstva  je  slovenskej  národnosti.  Najväčšie  zastúpenie  v tomto  smere  má 

minorita  občanov  českej  národnosti  (0,9  %),  u  ktorých  však  platí  značná  asimilácia  s 

občanmi  slovenskej  národnosti.  Iná  národnosť  je  zastúpená  len  0,6  percentami,  kde 

prevaţuje v tejto úzkej skupine poľská národnosť. V okrese Námestovo je v 24 obciach 57 

682  trvale  ţijúcich  obyvateľov.  Štatút  mesta  má  len  Námestovo.  K  väčším  obciam  patrí 

Zákamenné,  Rabča  a  Oravská  Polhora.  Hustota  obyvateľstva  v  tomto  okrese  je  85 

obyvateľov  na  1  km².  V  okrese  Tvrdošín  je  15  obcí  s  celkovým  počtom  35  369 

obyvateľov. Štatút mesta má len mesto Tvrdošín a Trstená. K väčším obciam patrí Niţná s 

---

 

33 

 

rozvinutou  priemyselnou  infraštruktúrou.  Hustota  obyvateľstva  v  tomto  okrese  je  75 

obyvateľov  na  1  km².  Skladba  obyvateľstva  podľa  pohlavia  v  okrese  Námestovo  a 

Tvrdošín je vyrovnaná. Z národnostného hľadiska je územie okresov pomerne homogénne. 

Podiel národnostných skupín z celkového počtu je len okolo 0,6%, pričom medzi početne 

najsilnejšie  patrí  česká  a  poľská  menšina.  V  porovnaní  s  ostatným  územím  Slovenska 

charakteristickým znakom demografického vývoja okresu Námestovo a okresu Tvrdošín je 

priaznivý  populačný  index  obyvateľstva,  hoci  v  posledných  rokoch  sa  aj  tu  prejavujú 

tendencie  zniţovania  prirodzeného  prírastku.  Napriek  vyššiemu  percentuálnemu  podielu 

obyvateľstva  v  predproduktívnom  veku  ako  v  ostatných  okresoch  Slovenska,  pomerne 

vysoký  rozdiel  medzi  skupinami  predproduktívneho  a  produktívneho  veku  predsa  len 

vzbudzuje  obavy  z  budúcnosti  –  najmä  vo  väzbe  na  budúce  sociálne  a  dôchodkové 

zabezpečenie obyvateľstva. (Mazalová et al, 2008, s. 14) 

3. 4. Ekonomický stav regiónu 

     Rozvoj pracovných príleţitostí a vývoj situácie na trhu práce v regióne je prepojený s 

výkonnosťou jeho hospodárstva. Pre ďalší rast hospodárskeho potenciálu regiónu je preto 

určujúcou  jeho  priemyselno  –  poľnohospodárska  základňa.  V  regióne  Orava  sa  podobne 

ako  na  území  celého  Slovenska  zreteľne  odrazil  nerovnomerný  vývoj  hospodárskeho 

rozvoja  po  odštartovaní  ekonomickej  reformy  po  roku  1990.  Adaptácia  ekonomiky  mala 

bezprostrednú  súvislosť  najmä  s priestorovým  rozmiestnením  výrobných  aktivít  a  s 

odvetvovým zameraním, ktoré záviseli od technickej a technologickej náročnosti výroby, 

kvality  a  produktivity  práce.  Pracovné  príleţitosti  v  regióne  boli  sústredené  výlučne  do 

veľkých národných a štátnych podnikov v centrách Dolnej a Hornej Oravy a to prevaţne 

hutníckeho  a  elektrotechnického  odvetvia.  Zmenou  vlastníckych  vzťahov,  odbytovej 

orientácie  a  tlaku  na  produktivitu  v  týchto  podnikoch  došlo  postupne  k  hromadnému 

prepúšťaniu v celom regióne. Spôsobilo to viac ako 20% nezamestnanosť. V súčasnosti je 

moţné  región  Oravy  povaţovať  za  pomerne  stabilizovaný.  Štruktúra  priemyslu  je  stále 

výrazne  orientovaná  na  výrobu  hutnícku,  kovospracujúcu  a  elektrotechnickú.  Štruktúru 

priemyselných  odvetví  dopĺňajú  menšie  prevádzky  a  súkromné  podnikanie  v  rámci 

fyzických  a  právnických  osôb.  Záujem  o  súkromné  podnikanie  sa  v regióne  sústreďuje 

prevaţne do oblasti obchodu a sluţieb, cestovného ruchu a niektorých výrobných činností. 

Na  základe  tzv.  absorpčnej  schopnosti  (vyčíslením  rozdielu  medzi  podnikateľskou 

aktivitou a mierou nezamestnanosti) jednoznačne moţno konštatovať, ţe okresy v regióne 

Orava  patria  medzi  podnikateľsky  úspešné  okresy,  ktoré  dokázali  vyuţiť  podnikanie  pre 

---