Tézy na štátne skúšky z Teoretických základov pedagogiky pre Bc. štúdium
(Učiteľský základ pre UVP, UOP, UŠŠ)
2008
Didaktika -
Didaktika ako vedná disciplína, jej predmet, členenie. Vzťah všeobecnej didaktiky k odborovým a predmetovým didaktikám. Základné didaktické kategórie. Základné systémovotvorné prvky vyučovacieho procesu.
-
Vyučovací proces. Vymedzenie pojmu. Spoločenské, gnozeologické, psychologické základy vyučovacieho procesu. Fázy vyučovacieho procesu.
-
Didaktické zásady - pojem, rôzne systémy didaktických zásad a podmienenosť ich uplatňovania.
-
Výchovno-vzdelávací cieľ ako determinant výberu obsahu, metód, foriem a prostriedkov vyučovania. Rôzne úrovne konkretizácie výchovno-vzdelávacích cieľov. Kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele a ich taxonómie. Pozitíva a negatíva operacionalizácie výchovno-vzdelávacích cieľov. Možnosti kontroly plnenia výchovno-vzdelávacích cieľov.
-
Obsah vyučovania, prvky učiva, učebné plány, učebné osnovy, kurikulum, vzdelávacie štandardy, tematické plány. Nové trendy v obsahu vzdelávania.
-
Vyučovacie metódy – vymedzenie pojmu, možnosti triedenia vyučovacích metód, optimálny výber vyučovacích metód vo vyučovacom procese, charakteristika jednotlivých vyučovacích metód s akcentom na aktivizujúce vyučovacie metódy.
-
Organizačné formy vyučovania – vymedzenie pojmu, členenie organizačných foriem vyučovania. Vyučovacia hodina ako základná organizačná forma na základnej a strednej škole, vyučovacia jednotka s laboratórnymi prácami, exkurzia a učebný deň.
-
Príprava na vyučovaciu hodinu. Krátkodobá a dlhodobá príprava učiteľa.
-
Didaktické prostriedky v procese vyučovania. Učebné pomôcky, didaktická technika, moderná didaktická technika. Príklady vhodného výberu a ich použitia vo vyučovaní.
-
Hodnotenie a klasifikácia - pojem, funkcia. Jednotlivé druhy a formy hodnotenia žiakov, ich pozitíva a negatíva. Funkcie a možnosti hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu.
-
Niektoré koncepcie vyučovacieho procesu – vymedzenie pojmu. Problémové vyučovanie, programované vyučovanie, skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, rozvíjajúce vyučovanie, tvorivo-humanistické vyučovanie.
-
Alternatívne školy. Vymedzenie pojmov, klasické alternatívne školy (Walfdorská škola, Hibernianska škola, Freinetovská škola, Jenská škola), moderné alternatívne školy (Integrované tematické vyučovanie – ITV, Otvorené vyučovanie a Kolegiálna škola).
Literatúra:
FULKOVÁ, E. Kapitoly zo všeobecnej didaktiky. Bratislava : Infopress, 2006. ISBN 80-85402-78-5
FULKOVÁ, E., GNOTH, M. Pedagogická prax. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 80-8069-377-3
HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, MUCHA, M., K., TÓTHOVÁ, R. Úvod do pedagogiky. Bratislava : Enigma, 2006. ISBN 80-89132-29-4
KIPS, M. a kol.: Didaktika. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 2005.
OBDRŹÁLEK, Z. a kol.: Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003.
PASCH, M. a kol.: Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha : Portál, 1998.
TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Metodické centrum, 1997.
TUREK, I.: Inovácie v didaktike. Bratislava : Metodické centrum, 2004.
1, Didaktika ako vedná disciplína, jej predmet, členenie. Vzťah všeobecnej didaktiky k odborovým a predmetovým didaktikám. Základné didaktické kategórie. Základné systémovotvorné prvky vyučovacieho procesu
Didaktika ako teória vyučovania
-
z gr. didaskó = učiť, poúčať, vysvetľovať, dokazovať
-
didaktický = spôsob výučby
-
pojem D. začal používať v ped. W.Ratke – chápal ho ako umenie vyučovať
-
Komenský – dielo Veľká didaktika – umenie učiť všetkých všetkému – základy novodobej pedagogiky
-
D. je veda o obsahu vzdelania, o procese vyučovania a učenia a zaoberá sa aj otázkami interakcie medzi učiteľom a žiakom, skúma organizáciu vyučovacieho procesu a vyučovacie koncepcie
-
D. ako vedecká disciplína patrí medzi zákl. ped. disc. a skúma teóriu vzdelania a vyučovania a má za úlohu odhaliť zákonitosti úspešného vyučovania
-
D. objasňuje podstatu výchovno-vzdelávacej činnosti, zaoberá sa otázkami obsahu, metód, foriem, didaktických prostriedkov, učebným pomôcok a ich efektívnym využívaním vo VV procese
-
Švec chápe D. ako prevažne praktickú, užitú, transdisciplinárnu veu o skúmaní a uplatňovaní zákonitostí plánovania, organizovania a vyhodnocovania ľudského i subhumánneho učenia, najmä však inštitucionálnej výchovy akýchkoľvek predmetov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania akýchkoľvek subjektov
-
Predmetom didaktiky ako teórie vzdelania a vyučovania je skúmanie jednotlivých kategórií, ktoré sú základom vzdelávania a vyučovania
-
Základné didaktické pojmy sú vyučovanie, vzdelávanie ako proces a vzdelanie ako výsledok tohto procesu
VZDELÁVANIE
-
základná pedagogická kategória
-
proces zámerného získavania, osvojovania a rozvoja poznatkov a vedomostí, intelektových schopností a praktických skúseností a zručností
-
tento proces je súčasťou výchovy v širšom slova zmysle a napomáha vytvárať mravné, estetické, telesné a pracovné schopnosti, záujmy a návyky
-
podporuje neustály rast a rozvoj slobodnej a uvedomelej osobnosti
-
je to proces všestrannej humanizácie a kultivácie
-
je to dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť
-
vzdelávanie je celoživotný proces
-
osobitným druhom je samovzdelávanie
-
školské vzdelávanie je predpísané školou
-
funkcie
-
socializačná + kulturačná + kvalifikačná + diferenciačná a selektívna
+ humanizačná + profesijná
– inštrumentálna + informatívna + formatívna + výchovná
-
cieľom 1.stupňa základného vzdelávania je vytváranie predpokladov na celoživotné učenie sa
-
cieľom 2.stupňa základného vzdelávania je poskytnúť čo najkvalitnejší základ všeob. vzdelávania, tu je významná vnútorná diferenciácia povinnej a nepovinnej časti, ako je prelínanie života školy a mimo školy
-
ciele stredného vzdelávania:
-
zabezpečiť pripravenosť mladých ľudí na celoživotného učenie sa
-
podporovať zamestnateľnosť mladých v priebehu celého života
-
rozvíjať široký všeobecno-odborný základ vzdelania
-
v odbornom klásť dôraz na aplikované zvládnutie obsahu
-
uplatňovať kľúčové kompetencie
-
vzdelávanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami – musí rešpektovať diferenciáciu vzdelávacích postupov , individualizáciu vzdelávania a poradenského systému, kt. musí smerovať k posilneniu prevencie sociálnej patológie v školách – záujmové vzdelávanie
-
vzdelávanie = eruditio (intelektové stránky) + výchova = educatio (rozvoj disciplinovanosti, morálky)
-
koncepcia vzdelávania – poňatie podstaty vzdelávania
– najdôležitejšie prvky sú subjekt (žiak), obsah vzdelávania,
soc. prost. a interakcia
-
nároky na gramotnosť – najvýznamnejší nástroj kultúrnej úrovne spoločnosti,
schopnosť alebo zručnosť určitej činnosti
– môže byť cudzojazyčná, počítačová, televízna,
funkčná (textová, dokumentová, numerická) a číselná
OBSAH VZDELÁVANIA
→ Obsahová stránka
-
závisí od rastu vedeckých poznatkov
-
obsah učiva je konkretizovaný v učebných plánoch, osnovách a v učebniciach pre jednotlivé predmety
-
obsah vzdelania tvorí všetko, čo sa človek učí, teda všetky vedomosti, zručnosti, návyky, vlastnosti, schopnosti, ktoré si edukant osvojuje alebo rozvíja vo vzdelávacom procese
→ Konkretizácia obsahu vzdelávania:
-
u
základné pedagogické dokumenty
čebné plány
-
učebné osnovy
-
kurikulum
-
učebnice
Učebné plány
-
základný pedagogický dokument
-
tu sú uvedené povinné, nepovinné a voliteľné predmety
-
zoznam a poradie predmetov na danom type školy, ročníka a na danom odbore
-
vymedzuje zoznam a poradie predmetov, ich zaradenie do ročníka a obsahuje týždennú a celkovú hodinovú dotáciu a rozdelenie predmetov na povinné, nepovinné a voliteľné
-
schvaľuje MŠ na návrh odbornej komisie
Učebné osnovy
-
základný pedagogický dokument, ktorý má určovať ciele, obsah, rozsah a procesuálnu stránku (či je to hodina, cvičenie, seminár) pre jednotlivé ročníky
-
určuje rozsah a má vzťah ku konkrétnym predmetom
-
záväzné pre učiteľov, pre školy do 70 %, učiteľ môže meniť obsah do 30 % - môže aktualizovať učivo, ale nemôže nič vyhodiť
-
sú záväzné, to znamená, že v každej dedinke sa bude učiť to isté ako napr. v Bratislave
-
skladá sa z kmeňového učiva (záväzného) a rozširujúceho učiva
-
schvaľuje MŠ SR
→ Výber učiva musí mať na zreteli:
-
rozsah učiva – primeranosť obsahu a rozsahu učiva vo vzťahu k žiakom, ale aj k požiadavkám spoločnosti
-
integráciu – spätosť a prepojenie učiva, aby žiak získal komplexnejší pohľad
-
postupnosť – nadväznosť učiva, čo umožňuje ľahšie učenie
-
nepretržitosť, špirálovitosť – učivo sa opakuje, vracia sa k nemu, obohacuje sa
jasnosť, zrozumiteľnosť – aby učivo nespôsobovalo problémy pri jeho osvojovaní, aby sa dopĺňalo, prelínalo, aby učivo na jednom predmete bolo v súlade s učivom iných predmet
-
rovnováha – požiadavky učiva majú byť v rovnováhe vo vzťahu učivo a spoločnosť, učivo a žiak
→ Druhy osnovania
-
lineárne, postupné
– k odučenému učivu sa nemusíme vracať, ďalšie učivo naň nadväzuje
-
cyklické
– učivo je rozvrhnuté do viacerých cyklov, každý nasledujúci cyklus prehlbuje a rozširuje vedomosti a schopnosti
-
špirálovité
– k preberanému učivu sa vraciame, vychádzame z neho, rozširujeme a obohacujeme ho
Vzdelanie
-
nadobudnuté vzdelávanie
-
súhrn vedomostí
-
výsledok učiaceho sa procesu
-
je to výsledok alebo konečný efekt procesu získavania vedomostí, intelektových schopností a praktických zručností, rozvoja rozumovej stránky osobnosti, jej myslenia a pamäti
-
je to utváranie celkového postoja k svetu, životu
-
obsahom vzdelania sú fakty, výkony, poznávacie procesy, poučky a hodnoty
-
vedomosti sú osvojené, zapamätané a pochopené vzťahy medzi nimi, v ktorých sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí študentov
-
zručnosti sú nadobudnuté pohotovosti, správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať istú činnosť na základne osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej skúsenosti
-
návyk je zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov
-
stránky vzdelania sú: formálna, materiálna, teoretická, praktická, subjektívna
OBSAH VZDELANIA
→ Členenie horizontálne
(ZŠ, výber potrebného obsahu učiva)
(osvojenie základných pracovných a tech.zručností, ale aj vedomosti z jednotlivých výrobných odvetví)
-
odborné vzdelanie – neúplné, úplné, vyššie
(vedomosti, kt. sa úzko viažu na vybrané predmetné obsahy určitého odboru)
→ Členenie vertikálne
-
SŠ – neúplné (výučný list), úplné (maturita), vyššie odborné (diplom, maturitné vysvedčenie)
-
VŠ – neúplné (Bc.), úplné (Mgr.)
Mgr. = pregraduálne štúdium
Po Mgr. = postgraduálne štúdium – platí sa za každú skúšku
1.) malý doktorát
-
Dr. pred menom
-
nahrádza 1. kvalifikačnú skúšku
-
vykonáva sa na absolvovanej katedre – téma + konzultant
-
rigorózna práca – min. 120 strán
-
rigorózne skúšky – po roku skúšky z troch predmetov
-
vyhovel / nevyhovel
2.) doktorandské štúdium
- PhD. – veľký doktorát za menom – bývalé CSc.
- na absolvovanej katedre
- prijímačky – písomná časť + cudzí jazyk
- obhajoba projektu pred komisiou
- interní doktorandi – 3 roky + externí doktorandi - 5 rokov
3.) odborný asistent
- ak bol ako doktorand vynikajúci
- 5 rokov učí na katedre
4.) docent
- po 5 rokoch učenia
- habilitačná skúška, habilitačná prednáška
- vedecká monografia
- musí mať 10 – 15 odborných citácií
- obhajoba vedeckej monografie
5.) univerzitný profesor
- udeľuje prezident SR na hrade pri ceremónii
- po 10 rokoch učenia
- musí byť uvedených viac našich aj zahraničných citácií
- musí byť viac vedeckých monografií
- inauguračná prednáška = obhajoba
Členenie didaktiky
→ Členenie didaktiky podľa obsahového hľadiska
-
Všeobecná
-
Sférová
-
Odborová
-
Odvetvová
-
Špecializačná
-
Subšpecializačná
→ Členenie didaktiky podľa Fulkovej
-
Všeobecná – je to teória vzdelávania a vyučovania, zaoberá sa obsahom vzdelávania
Aplikovaná – vznikla na základe potrieb rešpektovať povahové a sociálne zvláštnosti detí, mládeže a dospelých pri tvorbe cieľov a obsahu vzdelávania
-
Odborová – dotýka sa viacerých vyučovacích predmetov, alebo predmetových oblastí (napr. D.biológie)
Predmetová – ich základ tvoria poznatky príslušných aplikovaných D. z analýzy tých vedných odborov, ktorých poznatky spracúvajú do predmetových didaktických systémov
→ Členenie podľa Petláka
-
všeobecná didaktika
-
didaktika predmetov
-
špeciálne didaktiky
→ Členenie didaktiky podľa Šveca
-
podľa etáp vzdelávacieho stupňa – predškolská D., D.1.st.ZŠ, D.2.st.ZŠ, SŠ D., VŠ D.
-
podľa periód ľudského života – pedoD., androD., geroD.
-
podľa inštitucionálno-organizačných subjektov – školská D., osvetová D., zamestnávateľskoorganizačná D.,
spoločenskoorganizačná D.
Systémovo-tvorný prístup k vzdelávaniu
-
Vzdelanie je súčasť nejakého väčšieho systému
-
Systém je množina elementov vzájomne závislých a spojených prvkov. Jestvujú spätnoväzbové vzťahy a závislosti medzi jednotlivými elementmi, ale i medzi nimi a celým systémom a medzi celým systémom a jeho okolím.
-
Nejestvuje žiadny jav, teda ani vzdelávanie samo osebe, izolovanie, ale vždy je súčasťou určitého celku, je zapojený do určitého poriadku, je prvkom danej štruktúry a plní konkrétnu funkciu v súlade s inými prvkami systému.
-
Vzdelávanie je súčasťou vyššieho systému, napríklad spoločnosti, samo však vytvára tiež systém, ktorý tvorí rad prvkov, ktoré majú rôzne systémotvorné funkcie, vytvárajú väzby s ďalším prvkom, ale vždy sa vzájomne ovplyvňujú, vytvárajú komplexný celok,
-
ktorý nemožno ľubovoľne meniť bez následkov na ďalšom rozvoji tohto systému.
-
Medzi hlavné systémotvorné elementy vzdelávania patria funkcie vzdelávania, koncepcia vzdelávania, didaktické zákonitosti a zásady, ciele vyučovania, obsah vyučovania, vyučovací proces, prostriedky vyučovania a ľudský faktor učiteľ a žiak.
Základné Pedagogické pojmy a ich vzťahy
- zákl. pojmy reflektujúce najvšeobecnejšie a najpodstatnejšie vlastnosti, stránky, vzťahy javov skutočnosti a poznania sa nazývajú kategórie, navzájom spolu súvisia, spolupôsobia, vyvíjajú sa
Vzdelávanie – v P.teórii proces zámerného získavania a rozvoja vedomostí, intelektových schopností a praktických skúseností, je súčasťou výchovy v širšom slova zmysle + Výchova – v širšom zmysle je syntézou výchovy a vzdelávania
Vzdelávanie – podporuje rast a rozvoj osobnosti, ktorá nadobúda nové kvality a príslušnými zmenami v správaní ovplyvňuje všetkých členov spoločnosti
-hierarchizácia z antickej kultúry – vzdelávanie=eruditio (intelektové stránky) + výchova=educatio (rozvoj disciplinovanosti, morálky)
Vzdelávanie – proces všestrannej humanizácie a kultivácie – proces cieľavedomého a systematického nadobúdania poznatkov, ktorý s realizuje v edukačnom prostredí – dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov v škole na príprave učiacich sa na ich život v spoločnosti, podľa smerníc cieľového programu, hlavne modelu absolventa školy – zabezpečuje zo spoločenského (A) alebo P.(B) hľadiska funkcie:
A: socializačnú, akulturačnú, kvalifikačnú, diferenciačnú, selektívnu, humanizačnú, profesijnú
B: inštrumentálnu, informatívnu, formatívnu, výchovnú – obsahuje 2 prvky:
formálne a obsahové vzdelávanie – cieľom 1.stupňa základného vzdelávania je vytváranie predpokladov na celoživotné učenie sa – cieľom 2.stupňa základného vzdelávania je poskytnúť čo najkvalitnejší základ všeob. vzdelávania, tu je významná vnútorná diferenciácia povinnej a nepovinnej časti, ako je prelínanie života školy a mimo školy – ciele stredného vzdelávania: zabezp. pripravenosť mladých ľudí na celoživotného učenie sa / podporovať zamestnateľnosť mladých v priebehu celého života / rozvíjať široký všeobecno-odborný základ vzdelania- v odbornom klásť dôraz na aplikované zvládnutie obsahu / uplatňovať kľúčové kompetencie – gymnaziálne vzdelávanie – stredné odborné – vzdelávanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami-musí rešpektovať diferenciáciu vzdelávacích postupov , individualizáciu vzdelávania a poradenského systému, kt. musí smerovať k posilneniu prevencie sociálnej patológie v školách – záujmové vzdelávanie – samovzdelávanie – modernizácia vzdelávania-orientácia na ľudské zdroje, kde nielen školské vzdelávanie, ale aj celoživotné, permanentné sa v súčasnosti stáva nutnosťou v celom kultúrnom svete – kvalita je mierou dokonalosti, hodnosti, užitočnosti výchovy a vzd. – koncepcia vzdelávania=poňatie podstaty vzdelávania – najdôležitejšie prvky subjekt (žiak), obsah vzd., soc. prost. a interakciu – nároky na gramotnosť=najvýznamnejší nástroj kultúrnej úrovne spoločnosti, schopnosť alebo zručnosť určitej činnosti – cudzojazyčná, počítačová, televízna, funkčná (textová, dokumentová, numerická), číselná
Vzdelanie – nadobudnuté vzdelávanie, výsledok učiaceho sa procesu – proces uvedomelého a cieľa vedomého sprostredkovania a aktívneho osvojovania si poznatkov a skúseností rôzneho obsahu a utváranie celkového postoja k svetu a životu
-Atribúty vzdelania – všeobecné (ZŠ, výber potrebného obsahu učiva) a odborné (vedomosti, kt. sa úzko viažu na vybrané predmetné obsahy určitého odboru) technické (osvojenie základných pracovných a technických zručností, ale aj vedomosti z jednotlivých výrobných odvetví)
-Obsah vzdelania – fakty, výkony, poznávacie procesy, poučky a hodnoty
-Stránky vzdelania – formálna, materiálna, teoretická, praktická, subjektívna
2, Vyučovací proces. Vymedzenie pojmu. Spoločenské, gnozeologické, psychologické základy vyučovacieho procesu. Fázy vyučovacieho procesu.
VYUČOVACÍ PROCES – CYSKLUS A FÁZY VYUČOVACIEHO PROCESU
→ Vyučovací proces
-
dej, činnosť
-
poznávací proces
-
metodický postup
-
organizačná forma inštitucionalizovaného učenia
-
vzdelávací metodický postup
-
cieľavedomé, zámerné, plánovité pôsobenie subjektu vyučovania (U) na objekt vzdelávania a výchova (Ž), aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný. Žiak je zároveň subjektom vyučovacieho procesu, v ktorom si okrem osvojovania nových vedomostí, spôsobilostí, vytvárania zručností a návykov rozvíja a poznávacie procesy, formuje osobnosť, ale súčasne spätne vplýva na učiteľa.
→ Vyučovací proces plní tieto funkcie:
a) vzdelávaciu-informatívnu
b) formatívnu
c) výchovnú
d) preopedeutickú
e) rozvíjajúcu
→ Predmet vyučovania – pedagogické kategórie
Žiak
Učiteľ
Vedomosti
Zručnosti
Návyky
Obsah učiva
Metódy a formy práce
Didaktické zásady
+ intencie, obsah a zložky vyučovania, vyučovacie metódy, médiá,
antropopsychologické predpoklady, spoločensko-kultúrne predpoklady
→ príprava časovo-tematického plánu – funkcia vzdelávacia, výchovná
-
činnosť učiteľa
-
činnosť žiaka
-
obsah učiva
-
spojenie teórie s praxou
-
psychologické základy (rešpektovanie psychickej osobitosti)
PROCES
→ 3 sekvencie
→ 5 fáz
Sekvencie:
-
prípravná
-
realizačná
-
diagnostická
- prípravná sekvencia
– zahrňuje obdobie projektovania a plánovania výučby, prípravu na VV pôsobenie
– príprava časovo-tematického plánu – rozpis učiva na celý rok – v septembri
– príprava na vyučovaciu hodinu – každú hodinu
- realizačná sekvencia
– zahrňuje komplexný priebeh vyučovania v konkrétnych podmienkach školy
– to, čo sa realizuje na hodine
- diagnostická sekvencia
– uzatvára VV proces, spätne ovplyvňuje prípravnú a realizačnú sekvenciu
– vnútorná diagnostika – diagnostika výkonov žiakov
– vonkajšia diagnostika – diagnostika výkonov učiteľov
- diagnostika učiteľa = hospitácie - hospitácie môžu byť úvodné, priebežné, komplexné, záverečné komplexný záverečný záznam
- hospitácie môže vykonávať cvičný učiteľ, zástupca, riaditeľ, inšpektor
FÁZY: 1. motivácia = príprava žiakov na aktívne osvojovanie učiva
Dostları ilə paylaş: |