Patrológia



Yüklə 72,3 Kb.
tarix28.11.2017
ölçüsü72,3 Kb.

PATROLÓGIA

1. ÁRIUS A ARIANIZMUS

Narodil sa 256 v Líbii. Bol žiakom Luciána, zakladate¾a Antiochijskej školy. 310 sa stal kòazom v Alexandrii. Prvá nicejská synoda 325 zavrhla jeho náuku. Uchýlil sa do Palestíny, potom odišiel k priate¾ovi, biskupovi Euzébiovi, kde napísal rozšírenie svojich náuk. Cisárovi Konštantínovi dal nejasné vierovyznanie, na základe toho ho rehabilitoval. Atanáz to vyvrátil. Bol prijatý medzi carihradské duchovenstvo, ale náhle 336 zomrel. Bol inteligentný, presvedèivý, pyšný a rád sa pretvaroval. Zachovalo sa èas z diela Hostina, listy biskupovi Euzébiovi a Alexandrovi, vierovyznanie Konštantínovi.



Uèenie: Boh je jediný a neplodite¾ný. Svoju podstatu nezdie¾a s nikým. Všetko, èo existuje, je stvorené vô¾ou Božou. Logos je prostredníkom medzi Bohom a svetom, jestvovalo skôr ako èas ale nie je veèné. Slovo je stvorené z nièoho, a keï predsa sa hovorí o jeho splodení, je adoptívne synovstvo. Slovo je menšie ako Boh, ale v Ariánizmus: Patrí medzi bludy v 4.stor. Árius a jeho stúpenci popierali božskos druhej božskej osoby a tým aj náuku o Najsvätejšej Trojici, aj uèenie o Vtelení a Vykúpení.
2. SV.ATANÁZ - „otec ortodoxie“

Súhlasi s Cirkvou znamenalo súhlasi s Atanázom a naopak. Rovesníci ho volali „otcom ortodoxie“. Celý život bojoval proti arianizmu. Narodil sa v Alexandrii v roku

295. Èas mladosti prežil na púšti pri sv.Antonovi. Ako diakon sa zúèastnil na Nicejskom všeobecnom sneme 325. Podpísal akty Áriovho odsúdenia. Po smrti biskupa Alexandra sa stal jeho nástupcom. Na synode v Týre 335 sa ariánom a maleciánom podarilo zosadi Atanáza z biskupského stolca a Konštantín ho poslal do vyhnanstva do Trevýru. Po Konštantínovej smrti 337 sa mohol vráti naspä do Alexandrie. Snem v Antiochii 339 ho znova zosadil a musel ís druhý raz do vyhnanstva. Jeho nástupcom sa stal Gregor Kapadócky. Po jeho smrti sa vrátil Atanáz do Alexandrie, ale po smrti jeho zástancov (cisára Konštantína a pápeža Júlia) ho 355 zosadili. Tretie vyhnanstvo prežil u egyptských mníchov. Cisár Julián Apostata povolal všetkých zosadených biskupov spä a tak sa mohol vráti aj Atanáz. Jeho zásluhou 362 zvíazilo Nicejské vierovyznanie. 365 cisár Valent ho poslal do piateho vyhnanstva. Schoval sa pri hrobke svojho otca a o 4 mesiace sa vrátil. Žil 77 rokov, z toho 18 rokov vo vyhnanstve. Zomrel 373.

Diela: 1.apologetické - Oratio contra Graecos - dve èasti, v prvej podvracia pohanstvo, v druhej naznaèuje dve cesty poznania Boha, a to z vlastnosti duše a z usporiadanosti vidite¾ného sveta. Ïalšia práca je De incarnatione Verbi - pokraèovanie predošlého, ako zmenilo kresanstvo tvárnos sveta po stránke mravnej.

2.dogmaticko-polemické spisy: Orationes contra Arianos v troch knihách - ani Sv.Písmo, ani zdravý rozum sa neprotivia veènému pôvodu Slova; katolícky výklad Knihy Prísloví; dokazuje jednotu prirodzenosti Boha Otca a Syna. Ïalej De incarnatione Dei Verbi contra Arianos, Ad Serapionem - 4 listy: dôkazy Božstva Ducha Svätého.

3.historicko-polemické: apológia Contra Arianos - podvracia svoju obžalobu na sneme v Týre

4.exegetické spisy

5.asketické listy: Vita s.Antonii - sv.Anton ako vzor asketického života; De virginitate - pokyny osobám zasväteným Bohu

6.sviatoèné listy

Nikdy sa neutiekal k svetskej moci, vraj ovládal celé Sv.Písmo.

Uèenie: O Najsvätejšej Tojici - zakladá sa na nicejských vyhláseniach „Duch Sv.pochádza z Otca skrze Syna“.Kristológia - Kristus je Bohoèlovek zrodený z Márie, ktorá je Bohorodièkou. Èinil zázraky na základe božskej prirodzenosti a trpel na základe ¾udskej prirodzenosti. Duša je princípom života a je nesmrte¾ná. Krst udelení ariánmi je neplatný, lebo nemajú správne uèenie o Najsv.Trojici. Euchristiu nespomína symbolicky.
3.SV.BAZIL VE¼KÝ- „muž èinu“

V r.330 sa narodil v Cézarie Kapadónskej v bohatej rodine. Otec bol rétorom v cézarejskej škole. Matke a súrodenci sú uctievaní ako svätí. Navštevoval školy v Carihrade, v Aténach, kde sa spoznal s Gregorom Naziánskym. Študoval v Aténach rétoriku, filozofiu, medicínu. Po návrate do Kapadócie sa venoval rétorike a neskôr asketickému životu. 357 prijal krst. Navštevoval mníchov v Egypte a Palestíne. Po návrate žil kláštorným životom. Spolu s Gregorom Naziánskym sa venovali štúdiu Biblie. Napísal kláštornú regulu a 362 sa stal kòazom a radcom biskupa. Po smrti biskupa Euzébia sa stal biskupom. Venoval sa reforme kléru a liturgie. Šíril mníšstvo a postavil sa proti arianizmu. Mal ve¾kú autoritu, preto ho ariáni nemohli zosadi. Zomrel skoro 50 roèný (379). Usiloval sa o presné formulovanie èlánkov viery.



Diela: 1.polemické: Adversus Eunomium - v 5 knihách - 4 apokryfné, De Spiritu Sancto - spolupodstatnos Ducha Svätého s Otcom a Synom.

2.exegetické spisy: 9 homílií o stvorení sveta v 6 dòoch

3.asketické spisy: Moralia - mravné predpisy; ybierkz reho¾.pravidiel vo forme otázok a odpovedí.

4.homílie: Mládencom - pokyny mládeži

5.listy: poètom 365, z toho 30 apokryfných

Uèenie: Prameòom viery je aj ústne podanie, nie len SP. Len to¾ko môžeme vedie o Bohu, ko¾ko nám zjavujú Božie diela. Uèí podstatnú jednotu a trojitos osôb v Bohu. Uznáva pápežovo prvenstvo. Odporúèa èasté sv. prijímanie, uznáva dedièný hriech.
4.GREGOR NAZIÁNSKY A GREGOR NYSSKÝ

Gregor Naziánsky - „najväèší reèník svojej doby“- narodil sa 326 v kapadócii v zbožnej rodine. Otec bol biskupom v Naziáne. Študoval v Cézarei, Alexandrii a v Aténach, kde bol spolužiakom sv. Bazila. Po návrate 359 prijal krst. Chcel sa venova asketike a kláštornému životu, no proti zdráhaniu ho otec vysvätil na kòaza. Nebol spokojný a preto sa uchýlil k Bazilovi. Neskôr sa vrátil a pomáhal svojmu otcovi. Keï sa stal Bazil metropolitom, vysvätil Gregora na biskupa. Nenastúpil na biskupský stolec a odišiel do samoty. Pomohol zvíazi nad ariánmi v Carihrade a stal sa carihradským biskupom. Viedol všeob. carihr. snem. Neskôr sa vzdal biskupstva a odišiel do Naziánu. Odtia¾ tiež odišiel do samoty a venoval sa asketike a písomníctvu. Vyhýbal sa verejnému úèinkovaniu. Bol dobrý reèník a pridržiaval sa viac SP ako ústneho podania. Zomrel 390.



Diela: 1.reèi: pohrebné, slávnostné, exegetické, reèi o teológii - obhajuje uèenie o Najsv.Trojici proti ariánom a macedoniánom.

2.listy: písal, keï bol v samote.

3.básne: dogmatický, apologetický, historický obsah

Uèenie: Doplòuje Bazila v náuke o D.Sv. Kristológia - dve prirodzenosti sa spájajú v jedno - nie sú dvaja synovia. Pannu Máriu nazýva Bohorodièkou. Dedièný hriech prešiel na potomkov, novonarodené deti sú nevinné a nebudú trestané. Keï nehrozí smr, netreba ich krsti, len ako 2-3 roèné. Kto túži po krste, ale ho neprijme, nedostane sa do pekla ani do neba.

Gregor Nysský - „ve¾ký myslite¾“ mladší brat sv.Bazila, narodil sa 335. V mladosti ordinovaný za lektora, stal sa rétorom a oženil sa, odišiel na 10 rokov do samoty. Bazil ho vysvätil na biskupa nysského v Kapadócii. Dostal sa do tuhého boja s ariánmi a musel na èas opusti biskupstvo. 381 bol na carihradskom sneme, zomrel 395. jeho definície sú presné, bol mystik a filozof.

Diela: 1.exegetické: doplòuje Bazilovo dielo

2.dogmaticko-polemické spisy: Oratio catechetica magna - príruèka kres.uèite¾om pri výuèbe katechumenov; Contra Eunomium - podvrátil Eunómia, doplnil a prehåbil Bazilejovo uèenie; De anima et resurectionem - o smrti a o posmrtných veciach, o duši a jej nesmrte¾nosti, o zmàtvychvstaní

3.asketické: De virginitate - o dokonalosti, panenstve, ako zachova èistotu

4.reèi: príležitostné, sviatoèné a pohrebné

5.listy: O jeruzalemských pútiach - karhá pútnikov a neodporúèa èasté putovanie.

Uèenie: èlovek môže pozna Boha, lebo má v sebe nieèo Bohu podobného. Pred omylom chráni èloveka zjavenie SP, hlas Ducha Sv. a ústne podanie. Je jeden Boh a tri božské osoby. Syn ako jednorodený. V Kristovi hlása dve prirodzenosti, telo vstane z màtvych, uznáva Eucharistiu.
5.SV.CYRIL JERUZALEMSKÝ

Narodil sa 313 v Jeruzaleme. Bol mníchom, 343 sa stal kòazom a dával katechumenom katechetické prednášky, stal sa jeruzalemským biskupom. Teolog. sporov s ariánmi sa nezúèastòoval, preto sa nazdávali, že je na ich strane. Hájil svoju nezávislos od metropolitu Akácia i uèenie necejs. snemu. Predal z núdze cenné kostolné rúcho, ktoré dostala istá hereèka. Synoda Cyrila zosadila a musel ís do vyhnanstva. 361 ho Julián Apostata povolal spä. Za cisára Valenta 367 musel ís znova do vyhnanstva na 11 rokov. 381 sa zúèastnil na všeob. carihradskom sneme. Zomrel 386.



Diela: Je zachovanývh 24 katechéz - ¾udový výklad teolog. právd (úvod, uèenie o hriechu a pokání, krstných obradoch, birmovaní, Eucharistii. List Konštantínovi - nájdenie pravého kríža Kristovho. Homília o uzdravení chorého pri jazere Betsaida.

Uèenie: O božstve J.K. a D.Sv., uznáva Eucharistiu. Birmovanie sa ude¾uje pomazaním na èelo a vkladaním rúk.
6.SV.JÁN ZLATOÚSTY - „doktor Eucharistie“

Narodil sa 344 v Antiochii, otec bol vysoký vojen. dôstojník. Chcel sa venova právnictvu, ale pod vplyvom Bazila sa uchýlil do samoty, venoval sa modlitbe a štúdiu SP. 367 prijal krst. Po matkinej smrti šiel do blízkeho kláštora, ale pre slabé zdravie sa musel vríti do mesta. 373 ho chceli vysväti za biskupa, ale on sa tomu vyhol. 381 bol vysvätený za diakona a 386 za kòaza. 398 prijal proti svojej vôli biskupstvo. Pobudil proti sebe biskupov z okolia i cisársky dvor. 403 ho zosadili na synode „pri dube“ pre urážku na cisárovnej. Musel odís do vyhnanstva. Zemetrasenie zastrašilo cisárovnú a žiadala návrat sv. Jána. O dva mesiace bol spor obnovený a musel odís do vzhnanstva do Malej Ázie. 407 ho dal cisár odvliec na breh Èierneho mora, lebo ho mnohí navštevovali. Zomrel na ceste 407. Pozostatky sú v hlavnom kostole v Carihrade. Bol vžday spravodlivý a prísny, smelý, otvorený a bezoh¾adný, najväèší kazate¾ východnej Cirkvi. Svoje reèi nepísal, ale dlhšie nad nimi meditoval. Vychovával ¾udí k riadnemu poèúvaniu kázní.



Diela: Homílie: výklad Genezis, žalmov, prorokov, evanjelium Mt, Jn, Sk, Pavlove listy.

1.dogmaticko-polemické: Homiliae octo contra Iudaeos - proti tým kresanom, ktorí slávili ve¾konoè.sviatky spolu so Židmi.

2.úvahy s morálnym obsahom: Adhortatio ad Theodorum Iapsum - usiluje sa získa biskupa Teodora spä pre kláštorný život. V ïalších dielach píše o tom, aby rodièia nerobili deom ažkosti, keï chcú ži reho¾. život, stav manželský je dobrý, ale panenstvo je lepšie, aby vdovy zostali vo vdovskom stave, o ve¾kej hodnote kòazstva.

3.spisy: O výchove dietok - žiada od rodièov starostlivú výchovu

4.listy: historické, potešujúce, odporúèajúce a rodinné

Uèenie:Zostavil aj novú liturgiu pre východný obrad. Najdokonalejšie uèí o Eucharistii = obete kríža. Panna Mária neporodila len èloveka, o dediènom hriechu neuèí dos jasne. Milos Božia je nezaslúženým darom, platnos sviatosti nezávisí od svätosti vysluhovate¾a. Birmovanie sa ude¾uje vkladaním rúk. Uèite¾ský úrad je neomylný, Cirkev je nezávislá ad svetskej moci, je jedna, všeobecná, vybudovaná na Petrovi, prísahu nedovo¾uje ani v spravodlivej veci.
7.SV.EFRÉM SÝRSKY a ARMÉNSKI SPISOVATELIA

Efrém sa narodil 306 v Mezopotámii v kres. rodien. Bol len diakonom, na èele tamojšej katechet. školy. Neskôr sa kvôli Peržanom uchýlil na rímske územie. Koniec svojho života prežil v Edese (+373). Viedol najprísnejší asketický život, nikdy sa nesmial, bol verným uèite¾om ortodox.viery. Benedikt XV. ho povýšil na doktora Cirkvi. Ovládal len sýrèinu.



Diela: 1.exegetické: vyložil skoro celé SP pod¾a antiochij.metódy

2.poetické: Homílie - oslavné básne na cirkev.sviatky; Hymny - bibl.chválospevy o Božích tajomstvách, o svätých, o panenstve Matky Božej



Uèenie: Uèil o slobodnej vôli èloveka, prarodièia mali nadprirodz. dary - nesmrte¾nosti a múdrosti. Život èloveka = duševný boj s hriechom. Matka Božia bola pannou. Cirkev = nevesta J.K. ¼udí zade¾uje na svätých, nedokonalých a zatratených. Všetci musia prejs pekelným ohòom. Prvý oheò neuškodí, druhý oèistí a tretí veène zadrží.

Arménski spisovatelia:



MESROP - narodil sa 441, bol krá¾ovským tajomníkom, neskôr sa utiahol do samoty a nasledovali ho i jeho žiaci. Ovládal gréètinu, sýrèinu, peržštinu. Do Carihradu vyslal svojich najlepších žiakov, aby poprekladali grécke diela do arménèiny. Zaoberal sa dušpastierstvom a vyuèovaním svojho ¾udu. Precestoval celé Armébsko, pripisuje sa mu preklad SP, aj homílie a hymny zaznamenané pod menom Gregora Osvietite¾a. Mal správnu kres. náuku o sviatostiach, úcte k svätým...

EZNIK - žiak Mesropa, biskup. V Carihrade prekladal z gréètiny do arménèiny dielo Podvrátenie siekt - v 4 zväzkoch vyvracia pohanskú veènos hmoty, náboženstvo Peržanov, filozofiu Grékov a blud Marcionov. Podáva svedectvo o úcte k svätým a o prvenstve sv.Petra.

MOJŽIŠ - žiak Mesropa, biskup. Prekladal gréc. spisovate¾ov. Pripisujú sa mu dve homílie a vianoèné a ve¾konoèné hymny. Dielo: Dejiny Arménska v 3 knihách.



8. Sv.DAMAZ pápež (366 - 383)

Poveril sv. Hieronyma revidovaním textu SP. Napomáhal mu svojími radami. Napísal mnoho epigramov. Zachovalo sa od neho ve¾a náhrobných a kostolných nápisov.Od neho pochádzajú i kratšie básne o muèeníkoch a svätcoch. Najdlhšia je o sv.Pavlovi v 26 hexametroch.


Sv. LEV VE¼KÝ

Záchranca cirkevnej jednoty. Pôvodcom bol Toskánec alebo Riman. Mal vysoké vzdelanie a èistú vieru. Cyril Alexandrijský ho požiafdal o radu v boji s Nestóriom. 440 ho zvolili za pápeža. Dva krát zasiahol a zachránil Taliansko proti nepriate¾om. Zavrhol efezskú synodu a zvolal novú chalcedónskú synodu. Postavil sa proti východným biskupom, ktorí chceli urobi z Carihradu druhý Rím = zachránil jednotu Cirkvi.Obhajoval autoritu apoštolskej stolice. Usiloval sa o dobrý pomer medzi Svätou stolicou a cisárskym dvorom. V Carihrade ustanovil stáleho legáta.



Diela:1. kázne - cenné uèenie o primáte a kristológii.

2. listy - cirkevno-právne veci s dogmatickými otázkami, otázka kedy sa majú slávi ve¾konoèné sviatky, Epistola dogmatica ad Flavianum - kristologické uèenie.



Uèenie:dve prirodzenosti sú v jednej osobe. O sv. krstu - trojité ponorenie do vody, zotrie dedièný hriech a dá nadprirodzený život. Uznáva birmovku, reálnu prítomnos Krista v Eucharistii. V pokání neuznáva verejné vyznanie hriechov. Právo zvoláva snemy patrí štátu, ale vo veciach viery rozhoduje jedine uèite¾ský úrad Cirkvi. Uznáva rímsky primát.
9. Sv. HILÁR z Poitiers

Narodil sa 315 v bohatej pohanskej rodine. Venoval sa rétorike. Kresanom sa stal v pokroèilom veku 345. Bol síce ženatý, ale ¾ud ho predsa zvolil 354 za biskupa. 355 na parížskej synode sa ostro postavil proti ariánskemu biskupovi, pomocou ktorého chcel cisár rozšíri arianizmus. Cisár ho preto poslal do vyhnanstva do Malej Ázie. Venoval sa gréètine a písomníctvu. Pretože zaèal by nepríjemný ariánom na Východe, poslal ho Cisár spä. Keï bol ariánsky biskup zosadený, prihlásil 361 na parížskej synode celý galský episkopát k nicejskému vierovyznaniu. 364 sa zúèastnil milánskej synody. Bol vypovedaný z Talianska ako rušite¾ pokoja. Zomrel 368. Volali ho Atanázom Západu. Prvý dogmatik na Západe. Poznal dobre SP a skladal latinské knihy.



Diela: 1.dogmatické: De Trinitate - božstvo JK, o najsv. Trojici, jednotnos prirodzeností.

2. historicko-polemické spisy: Liber ad Constantium Augustum - dokazuje, že v boji proti Atanázovi nešlo o jeho osobu, ale o pravú vieru. Liber secundus ad Constantium imperatorem - píše o cisárovi, že svoju pravdu dokáže zo SP. Contara Constantium inperatorem - nazýva cisára Antikristom. Spis De Synodis - o najsv. Trojici, pripravi budúcej zjednocujúcej synody. Contra Arianos - napomína talianských biskupov, aby sa vyhýbali milánskemu biskupovi Auxenciovi.

3. exegetické: komentár k Mt, Ž, Liber mysteriorum - o predobrazoch SZ, ktoré sa vzahujú na NZ.

4. hymny: Kniha hymnov - sa stratila.



Uèenie: Prízvukuje podstatnú totožnos Otca a Syna. O DS nehovorí výslovne a popiera, že by bol stvorením. Popieral trpite¾nos Kristovho tela. Jeho náúka nie je zlá. Popiera nutnos a nie skutoènos a možnos utrpenia.
10. Sv.AMBRÓZ

Narodil sa v Treviri r. 339. Otec bol prefektom, najvyšším úradníkom Galie. Študoval právo a stal sa štátnym úradníkom. R. 373 ho cisár vymenoval za miestodržite¾a Ligurie a Clemilie so sídlom v Miláne. Po smrti milánskeho biskupa boli spory s arianmi pri vo¾be nového biskupa. Akési diea zvolalo: Ambróz nech je biskupom! ¼ud to považoval za Božie znamenie, a hoci bol len katechumenom, prijal krst a po ôsmych dòoch bol vysvätený za biskupa (374). Doplnil si svoje teologické vedomosti. Stal sa všetkým pre všetkých. Jeho kázne poèúval i sv. Augustín, ktorý sa potom obrátil. Chcel mravne pozdvihnú ¾ud i klérus. Šíril kláštorný život a zdokonalil cirkevnú liturgiu. Málo spal, ve¾a pracoval, väèšinou sa postil. Zomrel 397.



Diela: 1. exegetické - prepracoval kázne De paradiso, De Cain et Abel, De Noe et arca a Hexameron - komentár k Gn; de Isac et anima, De Abraham, De fuga saeculi, De Jacob et vita beata, De Joseph patriarcha, De benedictionibus patriarcharum. Vykladal aj žalmy. Knihy o Eliášovi, Tobiášovi, Jóbovi a Dávidovi.

2. morálno-asketické: kázaval o panenstve - De virginibus ad Marcellinam sororem, De virginitate, De vidnis - nezavrhuje druhé manželstvo, ale ho ani neodporúèa. De officis ministrorum - mravné ponauèenie pre všetkých kresanov.

3. dogmatické: De mysteriis - náuka o krste, birmovaní a o Eucharistii. Ïalej písal proti novaciánom, o sviatosti pokánia, o Božstve Slova, a že Duch Sv. je spolupodstatný s Otcom i Synom, vyvracia arianiymus.

4. reèi: pohrebné reèi.

5. listy: panovníkom a úradným osobám.

6. hymny: Te Deum (spolu so sv. Augustínom.); Veni Redemptor omnium, Iam surgit hora tertia, Deus Creator omnium, Aeterne rerum, Conditor.



Uèenie: Uznáva Najsv. Trojicu, v J. K. rozoznáva dve prirodzenosti, je „z Otca, narodil sa z Panny.“ Každý má anjela strážcu. Krstom sa nám zotrú hriechy, ku spaseniu je potrebná Božia milos. Vyznáva prítomnos Krista v Eucharistii. Verejné pokánie je potrebné na odpustenie väèších hriechov, ale len raz za život. Menšie hriechy sa odpúšajú dobrými skutkami. Uznáva veènos pekla pre diabla. Všetci raz budú spasení. Cirkev je strážkyòou mravnosti, je nezávislá od štátu, má právo na ochranu zo strany štátu.
11. SV. HI1ERONYM

Narodil sa 347 v zámožnej a kresanskej rodine v Stridone. Ako 12-roèný išiel študova do Ríma. Študoval grécku filozofiu a latinskú poetiku. Prijal krst ako 20-roèný. Teológiu študoval v Triere a Akvileji. odišiel s priate¾mi na Východ a tam sa venoval kláštornému životu. V Antiochii ažko ochorel. Po vyzdravení sa utiahol na púš a tam sa venoval asketike, štúdiu gréckeho a hebrejského jazyka. Venoval sa štúdiu Sv. Písma. 378 sa vrátil do Antiochie, kde bol vysvätený za kòaza. nevenoval sa dušpastierskej èinnosti. V Carihrade sa pouèil od Gregora Naziánskeho vo výklade S. P. Na carihrad. sneme spoznal Gregora Nysského. Pápež Damaz ho urobil svojím tajomníkom. Zrevidoval text Italy, ktorej výsledkom bola Vulgáta. Kritizoval život rímskeho kléru. 385 sa vrátil na Východ. Bol na èele mužského kláštora a pri òom zriadil školu, v ktorej prednášal hebrejèinu. postavil sa proti origenistom. pelagiáni napadli jeho kláštor a on sa zachránil útekom. Zomrel 419 vo svojom betlehemskom kláštore. Ovládal latinèinu, gréètinu a hebrejèinu.



Diela: 1. biblické - Vulgáta

2. exegetické - komentár Iz, Jer, Ezechiel, Dan, k 12 malým prorokom, k Mt; exegetizoval listy sv. Pavla. Quaestiones hebraice in Genesim - kritické a filozofické poznámky k Gn. Liber de nominibus hebraicis - etymologizuje hebrejské mená v Biblii.

3. historické - De viris illustribus - dokázal pohanom vysokú kresanskú literárnu kultúru.

4. dogmatické - Alteratio Luciferiani et Orthodoxi - dialóg medzo ortodoxným katolíkom a schizmatickým biskupom Luciferom. Liber adversus Helvidlum - háji panenstvo Panny Márie. Adversus Jovinianum - veèná odmena v nebi bude rovnaká aj v panenstve aj v manželstve. Contra Vegilantium - obhajuje úctu svätých užívanie sviec a kadidla pri pohrebe Dialog adversus Pelagionos - proti pelagianizmu.

5. listy - odúpovede na otázky.

6. homílie - betlehemským mníchom.



Uèenie: Nemal filozofické vzdelanie. Pridržiaval sa cirkevnej tradície. Uznáva uèiteský úrad a pápeža. Nezmazate¾ný znak pri sviatosti krstu, birmovania a posv. kòazstva. Pri spasení spoluúèinkuje Božia milos a ¾udská slobodná vô¾a. Všetci kresania budú raz spasení. Pridržiava sa tradièného uèenia o panenstve Matky Božej. Podáva správnu náuku o úcte svätých a ich ostatkov.
12. SV. AUGUSTÍN.

Augustínus Aurelius sa narodil 354 v Tagaste v Numídii. Otec bol pohanom a len na smrte¾nej posteli prijal krst. Matka, sv. Monika, pochádzala z kresanskej rodiny. Chcela ho da pokrsti už ako diea, keï vážne ochorel, ale Augustín sa uzdravil a nedala ho už pokrsti. Nerád sa zaoberal matematikou a gréètinou. Študoval gramatiku a ako 17-roèného ho otec poslal do Kartága, aby študoval rétoriku. Upadol do nemravnosti. Mal aj syna. Pomaly strácasl kresanskú vieru. Èítal Cicera. Pridal sa k sekte manichejcov. Ich náuku nikdy celkom naprijal. Po skonèení štúdií si otvoril rétorskú školu v Tagaste a v Kartágu. Monika oplakávala svojho syna. 383 prišiel do Ríma za väèšou slávou, kde bol pol roka uèite¾om rétoriky. Stal sa profesorom rétoriky v Milána. Èasto chodieval na Ambrózove kázne.



Diela: Vyznania - Augustínova spoveï. je to velebný chválospev, v ktorom uznáva Božiu dobrotu a dokonalos a vzdáva Bohu chválu. Nie je to životopis a históriu, ale modlitba, rozjímanie a povznesenie sa k Bohu. Dielo sa skladá z 13 kníh. V prvej èasti (I. - IX.) vzdáva P. Bohu chválu za milosti. Opisuzje podrobne svoj život a vyznáva svoje hriechy a pomýlenia, duševný zápas a svoje obrátenie. V druhej èasti (X. - XIII.) vyznáva, že Boha miluje a že Boh nie je mimo neho, ale v òom samom. Dielo je preložené do všetkých reèí.

Uèenie: hlavné body filozofie: a) opravdivá múdros má vies k Bohu a blaženosti. b) idea pravdy a blaženosti je èloveku vrodená. c) zodpovedajúco týmto ideám musí by jedna nemenite¾ná pravda a najvyššie dobro - Boh.

Božiu podstatu sa usiluje vysvetli z jednoduchosti, z Boha. Boh je veèný. Vysvet¾uje aj Božiu všadeprítomnos a vševedúcnos. Boh stvoril všetko naraz, len anjelom to ukázal v 6 videniach (dòoch). Celá Trojica je tak ve¾ká ako každá Osoba. V Kristovi sú dve prirodzenosti, ale len jedna osoba. Kristus ako Prostredník. Vykúpenie sa rozprestiera na všetky hriechy a na všetkých hriešnikov. Uznáva nepoškvrn. poèatie Matky Božej. Dedièný hriech je hriechom pokolenia, a nie hriechom osobným. Okrem Spasite¾a a jeho Matky nik nie je bez hriechu. Každý, kto nie je pokrstený, zahynie. Rozoznáva milos posväcujúcu a pomáhajúcu - sú Božím darom. Milis je potrebná ku spaseniu. Poèet vyvolených je urèený. ¼udská slobodná vô¾a sa môže protivi milosti. Možno sviatos prija platne ale nehodne. Pri sviatostiach rozoznáva látku a formu.Nedostatok viery u vysluhoavate¾a sviatosti nemá vplyv na platnos sviatosti. Krst môže by platne udelený aj bez odpustenia hriechov. Keï sa forma podstatne zmení, krst je neplatný. Uznáva v Eucharistii prítomnos Kristovho Tela a je totožná s obetou kríža. pokánie je potrebné po krste: súkromné vyznanie hriechov a zadosuèinenie. Mystické spojenie Krista s Cirkvou. Mimo Cirkvi niet spásy, Cirkvi priznáva neomylnú autoritu - rímskeho biskupa. Štát sa má stara o doèasné dobro ¾udí. Cirkev má by štátom ochraòovaná, heretici nie. Dušiam v oèistci môžu živí pomáha modlitbami a obetami. Telo, ktoré vstane z màtvych, bude totožné s telom terajším. Svätých muèeníkov uctievame a prosíme o ich príhovor, ale oltáre staviame len Bohu, nie svätým.


13. SV. AUGUSTÍN - JEHO CESTA KU KRISTOVI

Èítanim neoplatonických diel pomali zaèal poznáva Boha ako bytos èisto duchovnú a J.K. ako veène Slovo Boha. Vlistoch sv. Pavla uznal že milos Božia je jediným prostriedkom ako sa spoji s B. Na matkino naliehanie prepustil súložnicu. Pri rozpravaní o živote egyp. mníchov ho zasiahla božia milos. Otvoril SP. a pri slovách Rim. „žime poèestne...“ sa vzdal úmyslu oženi sa a nieko¾ko dní sa zriekol aj svojho rétorského pôsobenia a sprevádzaný svojou matkou odišiel na majer pri Miláne, kde sa dôkladne pripravil na prijatie krstu. Po pol roku sa dal so svojim synom a priate¾om v Miláne pokrsti od sv. Ambroza. 387 sa vybral spä do Afriky. V Ortii ochorela matka a hneï aj zomrela. Èoskoro na to zomrel aj jeho syn. Zostal rok v Ríme a potom sa vrátil do svojhpo rodiska. Všetok majetok rozdelil medzi chudobných a na svojom malom majeri žil s nieko¾kými priate¾mi kláštorným životom. Keï navštívil Hippus, ¾ud a biskup žiadal aby sa stal kòazom. Zdráhal sa, ale 391 sa ním predsa stal. Venoval sa jedine teológii. Po smrti biskupa Valéria sa stal biskupom v Hippo. (396) Ako biskup žil spoloène so svojími kòazmi. Kázal a staral sa o chudobných.


14. SV. AUGUSTÍN; Retractiones; jeho boj proti bludom manichejcov, donatistov, pelagianistov; De civitate Dei

Retractiones dáva nazrie do svojej spisovate¾skej èinnosti. Toto dielo nedokonèil. Vypoèítava v òom všetky svoje písomné práce, ktoré napísal od svojho obrátenia. Udáva pohnútky a cie¾, preèo písal a doplòuje miesta ktoré buï jemu samemu sa nevideli dos jasné a správne, alebo ktoré by iným boli ku pohoršeniu, pretože by im nerozumeli.

Manichejcom - boj proti ním zaèal hneï po svojom krste. Pokraèoval i ako biskup.

Donatistom - slovom i písmom bránil katolícku vieru proti ním. 411 v Kartágu bol náboženským rozhovorom medzi katol. a donatist. biskupmi vïaka prièinením Augustína zlomená moc donatizmu.

Pelagianistom - 412 zaèal boj s nimi. V starobe sa už chcel pripravi na cestu do veènosti, ale Cirkev ho potrebovala proti bludom semipelagianom. 429 Vandali obsadili Hippo a Augustín zomrel po ažkej nemoci r.430. Medzi cirk. otcami je najvšestannejším. Nenávidel blud, ale ¾udí miloval. Vedel si získa ¾udí. Jeho kázne boli struèné a krátke. Najbohatší spisovae¾ západnej Cirkvi.

Diela: 1. filozofické

2. apologetické - De civitate Dei - vyvrátil narážku pohanov, že vraj kresania sú zodpovedný za úpadok rímskej ríše. Rieši problémi medzi prozrete¾nosou Božou a rímskym štátom, ale aj k celému ¾udstvu v minulosti i budúcnosti. Sú dve spoloènosti:dobrá -štát Boží a zlá -štát tuzemskí. Èlovek prilnie k jednému, alebo druhému. Boj Cirkvi a štátu. Božia prozre¾. pripravuje výazstvo dobra. Dielo má 22 kníh a delí sa na dve èasti:(I-X)- obranná, (XI-XXII)- uèenie o božom zásahu do sveta.

3. dogmatické

4. polemické

5. exegetické

6. morálne

7. kázne

8. listy
15. OBDOBIE DOZNIEVANIA PATRIST. LITERATÚRY.

Epocha po smrti sv. Jána Zlatoústeho na Východe a sv. Augustína na Západe až do 8. storoèia sa volá perioda úpadku. Príèiny úpadku sú rozlièné. Vplyv na úpadok patristickej liter. mal aj úpadok antickej kultúry. Politická moc zasahuje do náboženských bojov. Islam a barbarské vpády na Západe skoro úplne vyhasili kresanský život. Sahovanie národov prinášalo sociálny, hospodársky a kultúrny rozvrat. Nemožno poveda, že by teol. veda v tejto periode vôbec nebola pokroèila. V uèení o sviatostiach o oèistci, úcte P. Márie a svätých, úcte relikvii a obrazov možno konštatova vyrovnanie a ustálenos. Bola vzrastajúca priazeò o aristotelizmus. Pomali získaval prevahu nad platonizmom. Spisovatelia tejto doby zbierali a usporiadavali to, èo sa napísalo v predošlej periode na duchovnom poli. Charakteristické sú komentáre = zbierky biblických textových výkladov rozlièných spisovate¾ov, filozofov a cir. otcov o otázkach jednotlivých právd vierý.

Predstavitelia: Leontín - proti nestorianizmu a monofizitizmu, Sofrón Jeruzalemský - proti monotelizmu. V dogmatike Boethius a Ján Damaský. V asketike sv. Benedikt. Pastorálna teol. - Gregor Ve¾ký. Na biblickom poli Prokop z Gazy.
16.SV. GREGOR VEÅKY

Bol pápežom a nazval sa „sluhom sluhov božích“. Narodil sa v Ríme 540 v kreanskej rodine. Dostal dôkladné vzdelanie, najmä právnicke a ybožnú výchovu. 570 sa stal prefektom mesta Rím. Èas svojho majetku rozdal chudobným. Založil šes kláštorov na Sicilii a jeden vo svojom rímskom paláci a sám sa sa stal mníchom rehole sv. Benedikta. V kláštore žil prísne. Chcel ís ako misionár k Anglosasom, ale pápež ho poslal za nuncia do Carihradu. Po návrate sa stal opátom kláštora sv. Andreja. Po smrti pápeža r.590 ho zvolili za pápeža proti jeho vôli. Ujal sa reformy cirkevnej disciplíny medzi duchovenstvom. Èelil schizmatickým snahám Východu. Získal znova Milánsku cirkevnú provinciu. Keï Carihradský patriarcha prijal titul „ekumenický patriarcha“, Gregor si dal titul „ sluha sluhov Božích“. Hájil èistotu viery proti ariánom a donatistom. Poslal do Anglicka benediktínskeho opáta Augustína a 40 mníchov, ktorým sa podsarilo privies k Cirkvi ve¾kú èas Anglosasov. Úspešne bránil Taliansko proti útokom Longobardov. Zreformoval cirkevný spev. Na konci svojho života riadil svoj úrad len z postele. Zomrel v roku 604 ako 55 roèný. Bol praktickým mužom.



Diela: Registrum epistolárum - zbierka listov: cisárom, krá¾om, mníchom, biskupom. Liber regulae pastorális - ideál dušpastiera. Opisuje, preèo sa zdráhal prija pápežskú hodnos. Expositio in librum Job seu Moralium libri XXXV - vysvet¾uje Jóbovu knihu v historickom, typickom a morálnom zmysle. Dialogorum libri IV - rozhovor s priate¾om diakonom Petrom. Homílie - o evanjeliách sú skoro všetky v Breviári.

Zavrhuje násilie a odsudzuje galských biskupov, ktorí nútili Židov ku krstu. Dozvedáme sa, že na Vianoce sa už vtedy slúžili tri sv. omše.


17. Sv. GREGOR TOURSKÝ - „dejepisec Frankov“

Narodil sa 538 v Clermonte v galskej senátorskej rodine. Otec mu skoro zomrel. Zbožnú výchovu dostal od strýka Gala, biskupa v Clermonte a od jeho nástupcu. 573 sa stal biskupom Tourským. Mal slabé zdravie, ale diecézu spravoval múdro. Podujal sa postavi znaèné stavby vo svojom biskupstve. Zomrel v r. 594. Bol spisovate¾sky èinný, hlavne na poli histórie.



Diela: Historia Francorum, v 1. knihe - dejiny ¾udstva od stvorenia sveta až po rok 400. (2-10) - dejiny Frankov, cirkevné i štátne až po 591. Libri octo miraculorum - životopisy svätých a galských muèeníkov. Spomína zázraky, ktoré sa udiali na hrobe svätého Martina Tourského. De cursibus ecclesiasticis - liturgická príruèka.
18. BOETIUS SEVERINUS - najslávnejší filozof tej doby. Narodil sa 480 v Ríme zo starého kresanského rodu Aniciov. V Ríme a v Aténach získal vedecké vzdelanie. Ovládal grécku vedu, najmä filozofiu. On i jeho synovia dostali hodnos konzulov od Ostrogótskeho krá¾a. Obhajoval svojho priate¾a senátora, ktorý bol obviòovaný z vlastizrady. Dlho bol väznený a 525 ho popravili, stredovek ho uctieval ako muèeníka.Prepracoval celú dovtedajšiu filozofiu. Preložil všetky Platónove a Aristotelove diela. Jeho diela sa stali príruèkami a základom stredovekej scholastiky. Usiloval sa filozoficky preniknú pravdy viery.

Diela: 1. filozofické - De consolatione philosophiae - pä kníh - napísal ho v žalári pred svojou smrou. Dokazuje existenciu Božej prozrete¾nosti a hovorí, že pozemské veci nemôžu èloveka urobi èloveka šastným a blaženým. Blaženos pozostáva v snahe dosta sa k Bohu.

2. teologické - ve¾a teologických spisov o najsv. Trojici, o osobe a o dvoch prirodzenostiach v Kristovi. Vyvracal kristologické bludy nestorianizmu a monofyzitizmu.



Sv. BENEDIKT Z NURSIE - narodil sa 480 ako syn poprednej rodiny v Nurzii. Svojou regulou ovplyvdil ducha západného mníšstva. Študoval v Ríme, ale kvôli tamojšej nemravnosti odišiel a žil ako pustovník v prísnej askéze v jaskyni. Vo svojom okolí založil viacero malých kláštorov. Keï bol odtia¾ vyhnaný v roku 529 založil kláštor Monte Cassino, v ktorom má benediktínske mníšstvo svoj pôvod. Preò napísal svoju regulu. Stojí v tradícii východnych askétov. Poznal aj Augustína, Hieronyma a Leva I. Regula je v 73 kapitolách. Je v nej usporiadaný vonkajší i vnútorný život klaštora. (1-3) - základné ustanovenia, (4-7) - úsilie o ènosti, (8-20) - modlitba a bohoslužba, (21-30) - trestný poriadok, (31-57) - správa domu, (58-66) - prijímanie nových èlenov, (67-73) - dodatok.
19. KASSIODOR

Narodil sa 477 v z váženého rodu. Predkovia boli vysoký štátny úradníci. Ako 20-roèný sa stal ministrom krá¾a Teodoricha, neskôr prefektom Itálie a 514 konzulom. Jeho zásluhou sa dobre vodilo katolíckemu obyvate¾stvu za vlády ariánskych panovníkov. 539 sa uchýlil do benediktínského kláštora a spravoval ho ako opát. Vyuèoval svojich mníchov. Zomrel vo vysokom veku v roku 570 s povesou svätca.



Diela: 1. profánne: Variae - vzor kancelárského slohu, De anima - rozpráva o duchovnosti duše, De orthographia - pokyny pre mníchov ako majú odpisova knihy;

2. teologické: komentáre k Ž, Rim, Sk, Zj; Institutiones divinarum et humanarum actionum - teologická príruèka, z ktorej mnísi majú èerpa potrebné teologické znalosti: 1. kniha - úvod do teologického štúdia, do SP, 2. kniha - potrebné svetské vedomosti pre teológa, Historia ecclesiastica tripartita - príruèka cirkevných dejín;


20. Sv. IZIDOR SEVILSKÝ

Narodil sa 540 v Sevile v kresanskej rodine. Rodièov skoro stratil a preto ho vychovával jeho brat Leander, ktorý bol sevilským biskupom a priate¾ Gregora Ve¾kého. Bol vychovávaný v kláštore, kde si osvojil grécku, latinskú, hebrejskú reè a teologické vzdelanie. Po smrti svojho brata sa stal sevilským arcibiskupom a duchovným vodcom španielského episkopátu. Upevòoval cirkevnú disciplínu, zriaïoval a udržiaval kláštory, zriaïoval vedecké školy. Pred smrou rozdal celý svoj majetok medzi chudobných a sám si obliekol rúcho kajúcnosti. Zomrel 636. Nebol pôvodným spisovate¾om. Svojimi spismi zachránil mnohé zlomky starších spisovate¾ov pred úplným zánikom.



Diela: 1. didaktické spisy: Etymologiae - encyklopedia celej profánnej a cirkevnej vedy, ktoré sú zozbierané v abecednom poriadku. Vysvet¾uje ich etymologicky a podáva o nich znalosti. Dielo je zostavené s výpiskou literárnych diel.

2. historické: Historia de regibus Gothorum, Vandalorum et Suevorum - dejiny jeho národa, De viris illustribus - pokraèovanie diela Hieronymovho;

3. teologické: De fide catholica contra Iudaeos - pojednáva o splnení starozákonných proroctiev na J.K., Libri tres sententiarum - výòatok z diel sv. Augustína a Gregora Ve¾kého - ako príruèka dogmatiky a morálky. De ecclesiasticis officiis - opisuje bohoslužby a cirkevné úrady.
21. Sv. FORTUNATUS

Narodil sa 530 v severnom Taliansku. V Ravene študoval právo, gramatiku a retoriku. Už poèas štúdia skladal básne. Trpel na oènú chorobu, z ktorej sa vylieèil na orodovanie sv. Martina Tourského. 565 sa rozhodol navštívi jeho hrob do Galie. Za svoj pobyt platil básòami, ktoré venoval svojím hostite¾om. Dva roky sa zdržal na krá¾ovskom dvore Sigiberta. Tam zložil aj oslavnú báseò na sobáš. V Pictaviu vstúpil do kláštora a stal sa kòazom. 599 bol zvolený za biskupa. Bol najslávnejší básnik svojej doby. Väèšina jeho básni sú príležitostné, v ktorých ospevuje miesta ktoré navštívil a hostite¾ov, ktorý ho prijali.



Diela: Carmina - zbierka menších básni, ktoré venoval Gregorovi Túrskemu. De vita sancti Martini - o sv. Martinovi. Životopisy svätých: sv. Marcel, sv. Albín, sv. Germán, sv. Hilár, ... ; Tri hymny - o umuèení Pána, na poèes Matky Božej. Žalospev nad nešastím durynského krá¾ovského domu.
22. DIONÝZ AREOPAGITA

Pseudonym, žiak sv. Pavla a neskorší aténsky biskup. Zachovalo sa od neho nieko¾ko spisov teologicko-mystického obsahu. Autor spomína ešte 7 spisov, ktoré buï vôbec neboli ani napísané, alebo sa vôbec nezachovali, Teologické úvahy venované kòazovi Timotejovi: De divinis nominibus, De mystica theologia, De coelisti hierarchia, De ecclesiastica hierarchia a 10 listov. Katolíci jeho spisy odmietli ako apokryfné. Gregor Ve¾ký, pápež Martin, sv. Maxim Vyznavaè si ich vysoko važili. Sv. Tomaš Akvinský a Bonaventúra ich pokladajú za prvotriedné patristické diela. V Nemecku Hipler a Koch definitívne dokázali ich apokryfnos. Autor žil pravdepodobne v Sýrii a bol mníchom a neskôršie asi aj biskupom. Aby dodal väèšiu váhu vystúpil pod menom Dionýz Areopagita. V náuke novoplatonizmu sa dokonca dobre vyzná a dobre pozná aj jej literatúru.



Spisy: De mystica theologia - o nepochopite¾nosti Boha a o nevyslovite¾nosti Božej. De divinis nominibus - vysvetluje vo SP vyskytujúce sa mená o Bohu ( dobrota, krása, múdros, láska,...), De ecclesti hierarchia - náuka o duchovnom svete, De ecclesiastica - uèí o Cirkvi na zemi.

Uèenie: Boh = Jedno - všetko z neho vychádza a všetko sa k nemu vracia. Celý svet je rebrík a na každom stupni sa javí Božia dobrota a žiari Božia múdros. Anjeli sú èistý duchovia, zadelení na 9 chórov. Výraz „hierarchia“ uviedol do teologickej terminológie. Sviatos Oltárna je „sviatos sviatostí“. Sviatosou pokánia nemôžu sprostredkova milos Božiu hriešni kòazi. Náuku eschatológie podáva správne.
23. Sv. Ján KLIMAK

Bol asketik. Nazvaný pod¾a hlavného diela. Bol mníchom a opátom v sinajskom kláštore. Zomrel okolo roku 600. V diele Rebrík dáva v 30 stupòoch pokyny k dokonalému životu, ako k 30 rokom Spasite¾ovho života pred jeho verejným uèinkovaním. Dáva rady ako sa zriec sveta, premôc náruživosti a vies cnostný život. V inom svojom diele vykreslil obraz dokonalého predstaveného kláštora.



Sv. MAXIM VYZNAVAÈ

Pre mnohé utrpenia v boji zvaný Vyznavaè. Narodil sa 580 vo vznešenej carihradskej rodine. Po štúdiach sa stal tajomníkom na carihradskom dvore. 630 sa stal mníchom a neskôr opátom, neskoršie opátom kláštora v Chrysopolise. Bol odporcom monotelizmu. Odišiel na Západ a 645 mal v Kartágu slávnu dišputu s monotélmi. Sám carihradský patriarcha sa vzdal bludu. Potom Maxim odišiel do Ríma a zúèastnil sa 649 lateránskej synody, kde sa zavrhol monotelizmus. Vïaka cisárovi Konštansovi museli ís Maxim a pápež Martin I. do vyhnanstva na Krym, kde pápež zomrel. Maxim bol poslaný do Trácie a ani tam neprestal háji ortodoxnú vieru. Bol postavený pred súd v Carihrade. Vyrezali mu jazyk a s dokalièenými rukami a nohami ho poslali znova do vyhnanstva, kde 662 zomrel pri pobreží Èierného mora. Bol najväèším dogmatikom a najhlbším mystikom gréckej cirkvi. Bol ve¾kým asketikom a exegetom.



Diela: Quaestiones a Responsiones - o ažkých miestach SP, De variis scripturae quaestionobus ac dubiis - rozlúštenie 65 ažkých miest SP, Liber asceticus - dialóg o duchovnom živote, Mystagógia - mystické vysvetlenie bohoslužby a jej obradov.

Uèenie: Uznával dve prírodzenosti, nasv. Trojicu a primát rímskeho biskupa. Stredobodom svetových dejín je vtelenie Božieho Syna.
24. Sv. JÁN DAMASKÝ

Narodil sa 675 v Damasku v kresanskej rodine. Mal doh¾ad nad daòami v Sýrii. Vzdelanie dostal od mnícha Kozmasa, ktorého Jánov otec adoptoval. Už v štátnom úrade sa venoval literatúre a hájil úctu obrazov. 720 sa utiahol s Kozmasom do kláštora sv. Sáva v Jeruzaleme. Dal sa vysveti za kòaza a venoval sa úplne askéze a štúdium. Zomrel asi 749. Carihradská ikonoborecká synoda 754 vyniesla nad ním ako mrtvým kliatbu. VII. všeobecný cirkevný snem 787 mu vzdal ve¾kú poctu ako obhajcovi úcty obrazov. Je posledným ve¾kým dogmatikom gréckej cirkvi. Usilovne zozbieral výsledky minulosti najviac od Gregora Naziánskeho.



Diela: 1. dogmatické: Fons scientiae - venované Kozmásovi: 1. èas - Dialektika - Aristelová ontológia, 2. èas - Dejiny herézy - pod¾a Epifánia, 3. èas - De fide ortodoxa - náuka o jedinom Bohu, o stvorení sveta vidite¾ného a nevidite¾ného - o stvorení èloveka, o vtelení, o sviatostiach., Trisagione, De sancta Trinitáte - o vtelení a panenstve Matky Božej;

2. polemické - namierené proti nestorianizmu, manicheistom, monofyzitom, mohamedánom. Tri apológie proti ikonoborcom - o správnej úcte obrazov a svätých.

3. exegetické: Sacra Paralella - abecedne zozbierané citáty zo SP a sv. otcov. Opisuje cnosti a neprávosti. Komentár k listom sv. Pavla;

4. homílie - o Matke Božej



5. básne

Uèenie: Knihy deuterokanonické cituje ako kanonické, ale nepripoèítava ich ku kánonu. Uznáva tradíciu ako prameò viery, trojité ponorenie pri krste, uctievanie sv. kríža.

Dostları ilə paylaş:


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə