Diplomový koncert
účinkuje:
Hana Muchová – klavír
pedagogické vedenie:
doc. František Pergler, ArtD.
program:
Ludwig van Beethoven ( 1770 – 1827)
Sonáta č. 23, op. 57 f mol ,,Appassionata"
Allegro assai
Andante con moto
Allegro ma non troppo – Presto
Franz Schubert (1797 – 1828)
Sonáta – Fantázia D. 894, op. 78 G dur
Molto moderato e cantabile
Andante
Menuetto: Allegro moderato - Trio
Allegretto
MALÁ KONCERTNÁ SÁLA
Zochova ulica, Bratislava
23. 4. 2016, 19.00 hod.
Diplomový koncert
účinkuje:
Mirko Miličević – akordeón
pedagogické vedenie:
prof. Boris Lenko, ArtD.
program:
Lucia Chuťková
Bajajan Trance
György Kurtág
Játékok (výber)
Fancifully, Jerking 2, Hommage a Bartok, Hommage a Szabo Ferenc, Obstinate A flat, Five-finger Play, Hommage a Nancy Sinatra, Tumble-bunny, Antiphony in fis, Out and In, Hommage a Kabalevsky
Shadow play, Hommage a Borsody Laszlo, Knots 2, Dialogue, Hommage a Ranki Gyorgy, Scherzo
Sofia Gubaidulina
De Profundis
Anatoly Kusyakov
Zimné obraský (výber)
I. a VI. časť
Peter Machajdík
Offegium
Zoran Božanić
Tokata
Erkki Jokinen
Alone
Torbjörn Lundquist
Metamorphoses
KONCERTNÁ SIEŇ DVORANA
Zochova ulica, Bratislava
22. 4. 2016, 19.00 hod.
Bakalársky koncert
účinkujú:
Michaela Miženko – spev
doc. Dana Šašinová-Satury, ArtD. – klavír
pedagogické vedenie:
Mgr. Jana Pastorková, ArtD.
spoluúčinkujúci:
Ivan Korec – klavír
program:
Georg Friedric Händel (1685 – 1759)
Sopránová ária z Dixit Dominus, HWV 232 „Tecum principium…“
Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)
Suita F dur, HWV 427
Adagio
Allegro
Adagio
Allegro
Karl Mayrberger(1828 – 1881)
Výber piesní
Waldesgespräch
Du bist wie eine Blume
Altdeutsches Minnenlied
Im Schosse der Liebe
Es war vielleicht ein schöner Traum
Verloren
Johannes Brahms (1833 – 1897)
Tri intermezzá, op. 117
Andante moderato
Andante non troppo e con molta espressione
Erik Satie (1866 – 1925)
cyklus piesní Ludions
Air du rat
Spleen
La grenouille américaine
Air du poète
Chanson du chat
Johannes Brahms (1833 – 1897)
Tri intermezzá, op. 117
Andante con moto
Nikolaj Andrejevič Rimskij Korsakov (1844 – 1908 )
Uspávanka Volchovej zo 7. obrazu opery Sadko „Son po berežku chodil…“
KATEDRÁLA – DÓM sv. MARTINA Rudnayovo nám.1, Bratislava
22. 4. 2016, 18.00 hod.
Diplomový koncert
účinkujú:
Miroslav Maňoušek – hra na organe
pedagogické vedenie:
prof. Ján Vladimír Michalko, ArtD.
program:
Max Reger (1873 – 1916)
Ein feste Burg unser Gott, op. 27
Bedřich Antonín Wiedermann (1883 – 1951)
Notturno
Mieczysław Surzyński (1866 – 1924)
Toccata fis moll, op. 36
Charles-Marie Widor (1844 – 1937)
Organová symfónia č. 5, op. 42
Allegro vivace
Allegro cantabile
Andantino quasi allegretto
Adagio
Toccata
Martin Luther, ústredná postava dejín evanjelickej cirkvi, zložil okolo roku 1529 chorál "Ein feste Burg ist unser Gott", ktorý v priebehu dejín zaujal viacerých významných skladateľov. Pri tvorbe svojej chorálovej kantáty BWV 80 sa ním inšpiroval Johann Sebastian Bach, Georg Friedrich Händel ho zas použil v jednej z árií oratória HWV 62. Neskôr ho v rôznych podobách do svojej tvorby zakomponovali aj Felix Mendelssohn Bartholdy, Richard Wagner, či Richard Strauss.
Nemecký skladateľ, dirigent, organista a hudobný pedagóg Max Reger (1873 – 1916) sa ním inšpiroval v roku 1898 pri komponovaní svojej prvej chorálovej fantázie s rovnomenným názvom "Ein feste Burg ist unser Gott," Op. 27. Skladbu skomponoval v priebehu len troch dní. V diele prepája staršie kompozičné postupy s pokročilou harmóniou, ktorá atakuje základy tonálnej hudby. Táto veľkolepá a vo výraze majestátna skladba kladie na hráča značné technické nároky a vyžaduje tiež zmysel pre prácu s dynamikou.
Bedřich Antonín Wiedermann (1883 – 1951) bol predovšetkým známy ako vynikajúci organista. Jeho kompozičná tvorba je ovplyvnená dielami F. Listza, R. Wagnera a P. I. Čajkovského, ich reč však obohacuje o nové harmonické postupy. Ťažisko jeho rozsiahleho skladateľského diela spočíva vo vokálnej tvorbe. Ďalšou dominantnou oblasťou sú skladby pre organ, v ktorých uplatňuje obdivuhodnú manuálovú aj pedálovú techniku a farebne bohatú registráciu. Expresívne dielo Notturno, op. 27 so špecifickou atmosférou tóniny cis mol Wiedermann skomponoval v roku 1942.
Poľský organista a skladateľ Mieczysław Surzyński (1866 – 1924) vyrastal v hudobníckej rodine, kde sa hre na organe venoval jeho otec aj traja bratia. Pôsobil ako riaditeľ orchestra Hudobnej spoločnosti a v rokoch 1906 až 1909 bol zbormajstrom vo Varšavskej filharmónii. Za jeho najznámejšie dielo sa považujú improvizácie na poľskú cirkevnú pieseň "Święty Boże" Op. 38. Toccata, op. 36 je treťou časťou opusu 36 s názvom Improvizácie pre organ z roku 1910. Typický tokátový charakter plný behov pravidelne striedajú pokojné pasáže. Odvážne harmonické idiómy však tento barokový kompozičný druh posúvajú do nových, romantických kontextov.
Charles-Maria Widor (1844 – 1937), francúzsky skladateľ z prelomu 19. a 20. storočia sa preslávil najmä svojou organovou tvorbou. Jeho kompozičný štýl vo svojej dobe ovplyvnil organovú techniku. U interpretov sú jeho diela obľúbené a často hrávané dodnes, hlavne špecifické „organové symfónie“, v ktorých je nápadná melodickosť a homofónna sadzba. Keďže sú tieto diela určené len pre sólo organ, pochopiteľne nejde o symfóniu v pravom slova zmysle. Tento názov sa totiž týka zvuku samotného nástroja, toho času veľmi propagovaného Aristide Cavaillé-Collom. Narozdiel od tradície baroka a klasicizmu, ktorá uprednostňovala jasný, čistý zvuk schopný uniesť kontrapunktické skladby, ho mal tento nástroj oveľa mäkkší. Znel priam orchestrálne a ponúkal nové možnosti práce s dynamikou. Táto orchestrálna zvukovosť je typická pre všetku Widorovu tvorbu, hoci asi najvýraznejšie ju zobrazil práve v organových symfóniách. Skladateľ v nej spojil kontrapunktickú zručnosť s objavovaním hraníc novej organovej zvukovosti. Podobne je to aj v päťčasťovej organovej Symfónii č. 5 f mol, kde napr. v prvej časti Allegro vivace, v ktorej využíva v prvých variáciách kombináciu 16' a 4' registra v manuáli aj v pedáli. Allegro cantabile je založené na spevnosti hoboja, ktorá kontrastuje so sólovo využitými flautovými registrami. Tretia časť Andantino nápadne pripomína menuet a meditatívne Adagio štvrtej časti, ktoré je na Vox coelestis, je ozvláštnené v pedáli sólovou flautou 4'. Záverečnú gradáciu v Toccate, ktorá je založená na ostinátnom toku šestnástinových nôt, mohol organista zrealizovať na Cavaille-Cólovom organe pomocou prechodov medzi viacerými manuálmi alebo sám pomocou šlapiek, ktorými zapínal či vypínal Jeux de combinaison. Inovatívnym spojením všetkých týchto aspektov dosiahol Widor komplexné, hudobne aj ideovo inovatívne dielo.
autor textu: Ľubica Fordinálová (študentka hudobnej teórie, 2. ročník Bc.)
KONCERTNÁ SIEŇ DVORANA
Zochova ulica, Bratislava
22. 4. 2016, 17.00 hod.
Dostları ilə paylaş: |