Bojan [optrajanov

Reakcii na zamena 
I so reakcii na zamena (ili reakcii na supstitucija kako {to se zboruva vo organskata he-
mija
*
) si se sre}aval. 
Reakcii na supstitucija se, da re~eme, procesite na hlorirawe na alkanite pri {to nekoi od 
vodorodnite atomi od sostavot na molekulata na alkanot se zamenuvaat so atomi od hlor: 
CH
4
 
 Cl
2
 
  CH
3
Cl 
 HCl  
Koga se zboruva za reakcii na zamena, ~estopati ne se misli samo na vistinska zamena na edni 
atomi od molekulata so drugi. Imeno, vo ovoj tip reakcii se vklu~uvaat i onie kaj koi doa|a do 
zamena (ili razmena) i na atomski grupi koi{to vleguvaat vo sostavot na  supstancite {to 
reagiraat (duri i toga{ koga supstancite ne se izgradeni od molekuli). Taka, vo reakcii na 
zamena se vklu~uva procesot opi{an so ravenkata  
 2K  2H
2
O 
  2KOH  H
2
makar {to obrazuvaniot kalium hidroksid e izgraden od joni, a ne od molekuli.  
Poseben vid reakcii na zamena se onie kaj koi doa|a do me|usebna razmena na atomi ili atomski 
grupi, na primer: 
NaCl 
 AgNO
3
 
  AgCl  NaNO
3 
Vakvite reakcii se vikaat reakcii na dvojna izmena (ili reakcii na dvojna razmena).  
Da utvrdime: 
reakcii na zamena se site onie procesi vo koi atomi ili atomski grupi od edna supstanca 
doa|aat namesto atomi ili atomski grupi {to vleguvaat vo sostavot na druga supstanca; ako 
zamenata odi vo obete nasoki, t.e. ako se vr{i razmena na atomi ili atomski grupi, toga{ zbo-
ruvame za reakcii na dvojna izmena (ili dvojna razmena). 
Reakcii na kondenzacija 
Pod terminot reakcii na kondenzacija se podrazbiraat takvi hemiski procesi vo koi, gledano na 
molekularno nivo, dve ~esti~ki davaat edna druga, so oddeluvawe na nekoja mala ~esti~ka 
(naj~esto, molekula voda). Mo`no e kondenzirawe i na pove}e od dve ~esti~ki. Primer za vakva 
reakcija e spontanoto obrazuvawe (na temperaturi povisoki od temperaturata na topewe na 
fosfornata kiselina) na t.n. difosforna kiselina
†
, H
4
P
2
O
7
:  
2H
3
PO
4
 
  H
4
P
2
O
7
 
 H
2
O  
Da povtorime:  
vo tekot na reakciite na kondenzacija, se slu~uva svrzuvawe na dve (ili pove}e) ~esti~ki vo 
edna, so oddeluvawe na mali molekuli (od voda, amonijak i sli~no). 
                                                           
*
 Supstitucija e isto {to i zamena. 
†
 Porano bil upotrebuvan nazivot pirofosforna kiselina, no toj denes se smeta za zastaren i treba da se izbegnuva. 
 
95

---

Reakcii na polimerizacija i polikondenzacija 
Za reakcii na polimerizacija sekako, znae{. Polimerite se tolku rasprostraneti, tie se tolku 
~esto okolu nas, {to za produktite na reakciite na polimerizacija (polimerite) znaat i onie 
koi nikoga{ ne u~ele hemija.  
Sepak, {to e polimerizacija?  
Kus odgovor na gornoto pra{awe e deka: 
polimerizacija e proces vo koj doa|a do svrzuvawe na pogolem broj pomali molekuli, pri {to 
se obrazuvaat golemi molekuli, bez da se dobivaat drugi proizvodi. 
 
Molekulite {to se svrzuvaat prvobitno pripa-
|aat na supstanci {to se vika monomeri. Se raz-
bira,  golem broj molekuli ne se svrzuvaat naed-
na{, tuku prvin se obrazuvaat dimerni, potoa 
trimerni itn. molekuli (sl. 4.8). 
Od pogore navedenata definicija se gleda deka 
ako site molekuli {to se svrzuvaat se ednakvi, 
dobieniot produkt }e ima sostav vo koj koli~in-
skite odnosi me|u elementite se ednakvi kako 
kaj pojdovnata supstanca (monomerot). 
Primer za reakcija na polimerizacija e obrazu-
vaweto na polietilen (polieten) od monomerot 
eten:  
Sl. 4.8. Polimerizacija ({ematski) 
n H
2
C
 CH
2
 
o ~~(H
2
C
CH
2
)
n
~~ 
Mo`no e polimerizirawe i na razli~ni monomeri (vo vakov slu~aj zboruvame za kopolime-
rizacija).  
Makar {to se naj~esti tokmu vo organskata hemija, polimeri postojat i vo neorganskata hemija.  
Golemi molekuli (makromolekuli) se obrazuvaat i pri procesite na polikondenzacija.  
Kusa definicija za ovie procesi e deka   
reakcii na polikondenzacija se takvi hemiski procesi kaj koi od golem broj pomali molekuli 
se dobivaat makromolekuli, a se oddeluvaat supstanci obrazuvani od mali molekuli  (voda, 
amonijak i sl.). 
 
96

---

 
 
4.2. TOPLINSKI EFEKTI NA HEMISKITE 
REAKCII  
 
 
ENERGETIKA NA HEMISKITE REAKCII 
Energija, vnatre{na energija, entalpija 
Energijata e edno od bitnite svojstva na materijata. Taa mo`e da 
bide vo vrska so dvi`eweto na telata i na ~esti~kite od koi tie se 
sostaveni. Ovoj del od energijata na eden sistem se vika kineti~ka. 
Taka, kineti~ka energija imaat avtomobil vo dvi`ewe ili 
molekula od nekoj gas.  
 
Sl. 4.9. “Bolidite” vo trkite 
od Formula 1 imaat golemi 
kineti~ki energii 
Pa i avtomobilite nemaat sekoga{ ednakva kineti~ka energija – 
kineti~kata energija na trka~kite avtomobili (sl. 4.9) na nekoja 
pateka za natprevari od serijata Formula 1 po pravilo e nespored-
livo pogolema od onaa {to na gradskite ulici ja ima staroto 
“fi}o” od sl. 4.10. Vsu{nost, kolku pobrgu se dvi`at telata (ili 
~esti~kite) i kolku pogolema e nivnata masa, tolku pogolema e 
nivnata kineti~ka energija. 
Energijata mo`e da bide vo vrska i so interakciite (zaemnite dej-
stva) {to postojat me|u ~esti~kite od koi se sostaveni sistemite 
ili me|u telata {to go so~inuvaat sistemot i nivnata okolina (na 
primer, me|u sistemot i Zemjata vo celost). Ovoj del od energijata 
go vikame potencijalna energija. Kolku pogolema e masata na 
sistemot i kolku povisoko (vo odnos na Zemjinata povr{ina) se 
nao|a toj, tolku pogolema e negovata potencijalna energija.  
 
Od druga strana, kolku posilno e zaemnoto dejstvo me|u ~esti~kite, 
tolku pogolema e potencijalnata energija {to e vo vrska so taa 
interakcija.  
Sl. 4.10. Moderniot avtomo-
bil pri dvi`ewe }e ima po-
golema kineti~ka energija od 
staroto “fi}o” 
Od vkupnata energija {to ja ima daden sistem, eden del e potenci-
jalna energija {to zavisi od polo`bata na sistemot kako celost. 
Ako sistemot (pak zemen kako celost) se dvi`i, toj }e ima i opre-
delena kineti~ka energija.  
Preostanatiot del od energijata se vika vnatre{na energija na sistemot.  
 
97

---