Bojan [optrajanov

promena obi~no se ozna~uva so 'H
 
). Za vakvi obidi se koristat uredi {to se vikaat 
kalorimetri (sl. 4.12). 
Se razbira, za eden hemi~ar, iden hemi~ar, u~enik {to u~i hemija ili nekoj {to se interesira za 
hemijata, najinteresni se hemiskite reakcii. Me|utoa, postojat i drugi procesi koi{to isto 
taka se va`ni, makar {to ne vklu~uvaat vo sebe hemiski promeni. Takvi se, na primer, procesite 
na isparuvawe, topewe, kristalizacija, pa i procesot 
na rastvoruvawe
*
. 
Za proces kaj koj ne doa|a do izmenuvawe na sostavot 
(na primer, nekoj od pogore nabroenite), toplinski-
ot efekt se izrazuva kako promena na molarnata 
entalpija na sistemot, t.e. kako 'H
m 
(se ~ita delta-
ha-em). Promenata na molarnata entalpija e odnos 
(koli~nik) me|u promenata na entalpijata i koli~es-
tvoto supstanca vo sistemot. 
H
q
H
 
Sl. 4.13. Pri endotermnite procesi, 
entalpijata na sistemot se zgolemuva 
(`oltata strelka krajno desno); 'H > 0 
Ako, pak, se raboti za hemiska reakcija, toplinskiot 
efekt se izrazuva edna druga veli~ina {to se vika 
reakciona entalpija. Reakcionata entalpija se 
ozna~uva so '
r
H (se ~ita delta-er-ha). Pritoa, vo 
obata slu~aja, se pretpostavuva deka temperaturata i 
pritisokot ne se menuvaat. 
H
q
H
 
Edinicite vo koi se izrazuvaat 'H
m
 i '
r
H  se xuli na 
mol ili kiloxuli na mol (J/mol ili kJ/mol).  
Ako energija se doveduva na sistemot, toga{ 'H
m
 (za 
procesi vo koi nema promena na sostavot), odnosno 
'
r
H (za hemiski reakcii) }e bidat pozitivni ve-
li~ini (sl. 4.13), dodeka za egzotermnite procesi tie 
}e imaat negativen predznak (sl. 4.14). 
Sl. 4.14. Pri egzotermnite procesi, 
entalpijata na sistemot se namaluva; 'H < 0 
Vrednosta za 'H mo`e da se najde ako e poznata vrednosta za reakcionata entalpija: 
 'H   '
r
H u 
 
 
X
X
Q
n
'
 
pri {to stehiometriskiot koeficient treba da se smeta za negativen ako supstancata H e 
reaktant. 
Zapomni:   
vo zavisnost od toa dali se raboti za proces na promena na agregatnata sostojba ili za hemiska 
reakcija, toplinskiot efekt na procesot se izrazuva ili so promenata na molarnata 
entalpija ili so pomo{ na t.n. reakciona entalpija. 
                                                           
*
 Pri rastvoruvaweto ~estopati se slu~uvaat procesi koi mo`e da se smetaat i za hemiski. 
 
100

---

Pritoa 
koga se raboti za hemiska reakcija,  vrednosta za oddadenata ili primenata toplina se nao|a 
kako proizvod od reakcionata entalpija i promenata na koli~estvoto supstanca na nekoj 
konstituent na sistemot, podelen so stehiometriskiot koeficient na toj konstituent vo 
reakcionata ravenka onaka kako {to taa e zapi{ana. 
Termohemiski ravenki 
Koga promenata na hemiskiot sostav vo eden reakcionen sistem ja pretstavuvame so pomo{ na 
hemiska ravenka, od ovaa ne mo`e ni{to da se vidi za eventualnite toplinski efekti.  
Ako sakame da ozna~ime kolkav e toplinskiot efekt (a ne samo da ja pretstavime promenata na 
sostavot na reakcioniot sistem), se slu`ime so t.n. termohemiski ravenki
*
.  
Kako go pravime toa, }e poka`eme vrz primerot na reakcijata na neutralizacija (da re~eme, 
neutralizacijata na hlorovodorodna kiselina so natrium hidroksid; v. sl. 4.15).  
          
                                
 
Sl. 4.15. Otkako neutralizacijata e zavr{ena, vo rastvorot prakti~no nema vodorodni 
i hidroksidni joni 
Vo obi~nata hemiska ravenka, promenata na sostavot e pretstavena na sledniov na~in
†
: 
HCl 
 NaOH   NaCl  H
2
O  
Kako {to rekovme, od ovaa ravenka duri ni kvalitativno ne mo`e da se vidi deka se raboti za 
egzotermna reakcija, a da ne zboruvame za goleminata na toplinskiot efekt. Termohemiskata 
ravenka, pak, za istiot proces }e izgleda vaka: 
HCl(aq) 
 NaOH(aq)   NaCl(aq)  H
2
O(l)  
'
r
H   57,4 kJ/mol 
Vedna{ se gleda deka otprvin pi{uvame del od ravenkata koj{to e sosem sli~en na obi~nite 
(stehiometriskite) ravenki, so toa {to vo nego se dava i agregatnata sostojba na u~esnicite vo 
reakcijata. Poslednovo se pravi na toj na~in {to zad formulata se dodava, vo zagrada, g, l ili s 
                                                           
*
Termohemija e delot od hemijata (poprecizno re~eno, na fizi~kata hemija) koj se zanimava so izu~uvaweto na 
toplinskite efekti i na zakonitostite za procesite vo koi doa|a do pojava na toplinski efekti. 
†
 Vsu{nost, vo rastvorot nema da ima molekuli od natrium hlorid, tuku natriumovi i hloridni joni. 
 
101

---

so {to se ozna~uva, soodvetno, gasovita,  te~na ili cvrsta agregatna sostojba
*
. Za supstanci 
{to se nao|aat vo voden rastvor se upotrebuva oznakata aq. 
Pokraj ovoj del, termohemiskite ravenki sodr`at u{te eden, veli~inski, del vo koj e dadena 
goleminata na reakcionata entalpija. Ovoj del se pi{uva ili vedna{  vo prodol`enie na 
stehiometriskiot (toa e po~estiot na~in!) ili malku pod nego.  
Zna~i,  
termohemiskite ravenki se sostojat od stehiometriski i veli~inski del; vo prviot e pret-
stavena promenata na hemiskiot sostav na reakcioniot sistem, a vo vtoriot e dadena 
goleminata na reakcionata entalpija. 
Za mnogu hemiski reakcii postoi mo`nost reakcionata entalpija eksperimentalno da se 
opredeli, a rezultatite da se zapi{at so pomo{ na termohemiski ravenki. Nekolku primeri se: 
 
 
 
H
2
(g) 
 ½O
2
(g) 
  H
2
O(g) 
'
r
H 
  241,8 kJ/mol 
 
 
 
H
2
(g) 
 ½O
2
(g) 
  H
2
O(l) 
'
r
H 
  285,8 kJ/mol 
 
 
 
2H
2
(g) 
 O
2
(g) 
  2H
2
O(g) 
'
r
H 
  483,6 kJ/mol 
    
C(s) 
 O
2
(g) 
  CO
2
(g)  
'
r
H 
  393,5 kJ/mol 
    
CO(g) 
 ½O
2
(g) 
  CO
2
(g) 
'
r
H 
  283,0 kJ/mol 
 
 
 
½H
2
(g) 
 ½I
2
(g) 
  HI(g)  
'
r
H 
  26,5 kJ/mol 
 
 
 
½ N
2
(g) 
 ½O
2
(g) 
  NO(g) 
'
r
H 
  90,2 kJ/mol 
Kako {to se gleda i od gornite primeri, vo termohemiskite ravenki po~esto odo{to obi~no se 
upotrebuvaat stehiometriski koeficienti {to ne se celi broevi. Ova ne e slu~ajno. Cel e 
stehiometriskite koeficienti da se odberat taka {to koeficientot pred produktot {to nè 
interesira (ili, poretko, pred reaktantot za koj sme zainteresirani) da bide ednakov na edini-
ca.  
Vnimatelno razgledaj gi termohemiskite ravenki {to se dadeni pogore. Ne se trudi da gi zapomni{! 
Osobeno vnimanie obrni na prvite tri ravenki: na na~inot na koj ravenkite se zapi{ani (na vrednostite na stehiomet-
riskite koeficienti) i na agregatnata sostojba na obrazuvanata voda. Sporedi gi vrednostite za reakcionite entalpii.  
Mo`e{ li da vidi{ nekakva pravilnost?  
Pomo{: Isparuvaweto e endotermen proces. 
 
 
Vodi smetka deka porano se pi{uvale “ravenki” od vidot 
2H
2
(g) 
 O
2
(g) 
  2H
2
O(g) 
 483,6 kJ/mol 
ili 
2H
2
(g) 
 O
2
(g) 
  2H
2
O(g) 
 Q 
(duri, namesto kosa, bila upotrebuvana prava bukva Q). Idejata na vakvite bo`emni ravenki 
bila deka pokraj produktot na reakcijata (vo gornite primeri toa e vodata) se “dobiva” i top-
                                                           
*
 Se raboti za prvite bukvi od soodvetnite angliski zborovi (gas,  liquid,  solid). Zagradata se pi{uva sleano so 
formulata. 
 
102

---