Bojan [optrajanov

Za molekulata na jaglerod dioksidot, na primer, se znae deka e linearna, t.e. deka site nejzini 
atomi le`at na edna ista zamislena prava linija (vtoriot model na sl. 1.14). Od dvete strani na 
jaglerodniot atom se nao|a po eden kisloroden atom, svrzan so jaglerodniot so dvojna vrska. 
uli i, namesto toa, da se koristat trodimenzionalni 
Strukturnata formula na jaglerod dioksidot {to gi zema predvid site ovie podatoci e O C O. 
Triatomska e, se razbira, i molekulata na vodata (prviot model na sl. 1.14). Tuka vrskite se edi-
ni~ni, a samata molekula ne e linearna, tuku svitkana (vo gasovita voda, vrednosta na HOH 
agolot e, | 105 q). Zaradi sevo ova, strukturnata formula na vodata nema da bide H-O-H, tuku 
onakva kakva {to e poka`ana na sl. 1.15 a. 
Zada~ata e u{te poslo`ena koga vo ~esti~kata ima ~etiri ili pove}e atoma i koga tie ne le`at 
vo edna ramnina. Vo toj slu~aj, za dobivawe na vistinska prostorna pretstava, podobro e da se 
odbegnuva upotrebata na strukturni form
modeli ili nivni poednostaveni pretstavi (kako na prethodnite sliki). Ako, sepak, se vr{i 
pretstavuvawe vo edna ramnina, nu`no e da se pribegnuva kon uprostuvawa. Me|utoa, poedno-
stavuvawata ne smee da bidat takvi {to pogre{no da go pretstavuvaat ona {to e najbitno za 
gradbata na ~esti~kata. Kako {to ne ~ini za vodata da se pi{uva formula HOH (molekulata 
na vodata ne e linearna), taka ne e pravilno kako strukturna formula za amonijakot da se napi-
{e 
H
H
H
N
 
zatoa {to vakviot grafi~ki prikaz bi zna~el, pome|u drugoto, deka trite agla okolu azotniot 
atom se razlikuvaat, a toa ne e to~no. Za amonijakot (negovata molekula ima forma na pravilna 
tristrana piramida) mo`e da se napi{at strukturni formuli kako onie na sl. 1.2.6 b, so toa {to 
Za razlika od amonijakot, vo nitratniot jon
†
 site ~etiri atoma (
ite kislorodni i azotniot) 
le`at vo edna ramni
ekvivalentni tie 
ne se nitu edini~ni, n
e se koristeni 
                                                          
vo vtorata formula, klinestata crti~ka e po{iroka od stranata {to bi trebalo da e poblizu do 
nas, a potesna na krajot {to e pooddale~en
*
. Vakvi crti~ki mo`e da se upotrebuvaat i vo prvata 
od poka`anite strukturni formuli na amonijakot, kako i vo vtorata od strukturnite formuli 
na metan.  
tr
na, a site tri vrski me|u kislorodot i azotot me|usebno se 
itu dvojni, tuku ne{to pome|u; ottuka vo formulite pogor
edna neprekinata i edna isprekinata crti~ka). Sli~na e gradbata i na “slobodnite” karbonatni 
joni. Strukturnite formuli na “sloboden” karbonaten i “sloboden” nitraten jon se poka`ani 
na sl. 1.16). 
 
*
 Taka se postapuva ne samo vo ovoj slu~aj, tuku i voop{to.
  
†
 Se raboti za nitraten jon {to e, taka da se re~e, sloboden, t.e. ne se nao|a pod vlijanija na drugi gradbeni edinki.  
O
O
O
N
O

O
O

C
 
Sl. 1.16. Strukturni formuli na karbonaten i na nitraten jon 
 
26

---

Kako {to se u~i vo tekot na osnovnoto obrazovanie, vo organskata hemija se pribegnuva do u{te 
pogolemi uprostuvawa. Taka, strukturnata formula na metanot naj~esto se pi{uva kako da e: 
C
H
H
H
H
makar {to ve}e odamna e poznato deka se raboti za tetraedarska mo-
lekula. Tetraedarska gradba, inaku, im at i dosta joni, na primer 

omi (na primer, metilnata ili etil-
 
a
sulfatnite, SO
4
2
, joni (sl. 1.17). 
Vo organskata hemija se polzuvaat i t.n. polustrukturni formuli vo 
koi voobi~aenite grupacii od at
 
Sl. 1.17. Strukturna 
formula na sulfatniot 
jon 
 
nata grupa) se pi{uvaat kako celina. Taka, formulata na etanolot 
naj~esto se pi{uva kako C
2
H
5
–OH. 
Vo sekoj slu~aj,  
kako i da go vr{ime pretstavuvaweto na strukturnite formuli, tie }e davaat samo
bli`na, 
 pri
pove}e ili pomalku uprostena, slika na vistinskata gradba na molekulata ili na pove}eatom-
skiot jon. 
epak, strukturnite i polustrukturnite formuli se mnogu va`no sredstvo za razbiraweto ba-
em na osnovi
S
r
te od gradbata na molekulite ili pove}eatomskite joni, pomagaat i pri objas-
nuvaweto na tekot na reakciite i sli~no.  
 Pritoa, va`no e sekoga{ da se ima predvid deka:  
nema smisla da se pi{uvaat strukturni formuli za definirani edinki koi{to ne se ~esti~ki. 
Taka, navis
vi
tina ni{to ne pretstavuva “strukturna” formula od 
dot 
O
O
C
O
Ca
 
ako se znae deka vo strukturata na cvrstiot kalcium karbonat 
(sl. 1.18) site vrski me|u atomite od ki lorodot i od jaglerodot 
a formula 
 supstanca 
od joni. Taka, ne mo`e da se napi{e strukturna formula za natrium nitratot, za 
                                                          
s
se  ednakvi, a kalciumoviot jon ne e svrzan za nieden od kislo-
rodnite atomi. Vsu{nost, vo gradbata na ovaa sol postoi redu-
vawe na sloevi obrazuvani od kalciumovi i od karbonatni joni. 
Pri ova, Ca
2

 jonite se nao|aat nad i pod jaglerodnite atomi od 
karbonatnite joni
*
 i se ednakvo oddale~eni od sekoj od kislo-
rodnite atomi.  
Kalcium karbonatot e samo primer. Vsu{nost, nema strukturn
{to e izgradena 
 
Sl. 1.18. Model za strukturata 
na CaCO
3
za  niedna
 
*
 Na slikata – malku nakoso. 
 
27

---