Bojan [optrajanov

i pretpostavime deka toj ni opi{uva elementaren akt na hemiska transformacija
*
, }e utvr-
dime deka vo formulnite edinki (vo ovoj slu~aj, se raboti za molekuli) na levata strana od 
strelkata ima dva atoma od kislorod, a na desnata  samo eden. Se razbira, vaka ne mo`e! 
Brojot na atomi od kislorod }e stane ednakov na dvete strani od strelkata ako pretpostavime 
deka se dobivaat dve molekuli voda, t.e. ako napi{eme:  
H
2
 
 O
2
 o 2H
2
O 
no sega neednakov }e bide brojot na atomi od vodorod (dva levo od strelkata, ~etiri  desno od 
nea). Za da dobieme celosno ravenstvo, treba da pretpostavime deka vo elementarniot akt na 
hemiska transformacija u~estvuvaat dve molekuli od vodorod, taka {to najnakraj }e imame  
2H
2
 
 O
2
   2H
2
O 
Dobieniot izraz navistina e ravenka: brojot na atomi od obata vida e ednakov od dvete strani na 
znakot za ravenstvo. Koga ravenkata e izramneta, vo nea, namesto strelka, se zapi{uva znakot za 
ravenstvo.  
Treba da se naglasi deka so postapkata na izramnuvawe se postignuva ravenkata da bide vo sog-
lasnost so zakonot za zapazuvawe na masata.  
Sè ona za {to pogore go zboruvavme za izramnuvaweto na ravenkite e primenlivo i koga 
ravenkata ne opi{uva elementaren akt na hemiska transformacija i ne poka`uva {to to~no se 
slu~uva na molekularno nivo (ova e naj~esto slu~aj). Vo vakov slu~aj, namesto ~esti~ki, predvid 
mo`e da se zemaat formulni edinki.  
Izborot na stehiometriski koeficienti mo`e da se vr{i, taka da se re~e, so probawe (onaka 
kako {to postapivme pogore) a i na postrog matemati~ki na~in za koj sega nema da zboruvame.  
Me|utoa, i koga ravenkata se izramnuva so probawe, potrebno e da se zapazi nekakva logika vo 
pristapot. Naj~esto e dobro izramnuvaweto da zapo~ne od onoj element koj e zastapen so paren 
broj atomi vo formulnite edinki na levata strana i neparen broj na desnata strana na ravenkata 
ili obratno (se razbira, dokolku vakov element postoi). Odbiraj}i go brojot 2 kako vrednost za 
stehiometriskiot koeficient pred formulata na edinkata vo koja postoi neparen broj atomi od 
eden element, imame dosta sigurna osnova za natamo{na rabota. Vpro~em, taka postapuvavme 
koga, kako kraen rezultat, ja dobivme ravenkata  
2H
2
 
 O
2
 
  2H
2
O 
Inaku, lesno e da se vidi deka ravenkata }e bide izramneta i ako upotrebime dvapati ili tripa-
ti ili pove}epati pogolemi ili pomali koeficienti. Naprimer, dokolku napi{eme 
 4H
2
 
 2O
2
 
  4H
2
O  
ili 
H
2
 
 ½
 
O
2
 
  H
2
O 
brojot na atomi i od vodorod i od kislorod vo formulnite edinki }e bide ednakov na dvete 
strani od ravenstvoto (proveri!). Ako nemame specijalni pri~ini vaka da postapuvame (so nekoi 
}e se zapoznaeme podocna), gi odbirame najmalite mo`ni celobrojni koeficienti {to ovozmo-
`uvaat ravenkata da se izramni.  
                                                           
*
 Ne za sekoj vakov izraz (pa i za razgleduvaniov) }e bide navistina taka!  
 
30

---

Zaradi toa, mo`e da re~eme deka:  
x izramnetata ravenka poka`uva deka brojot na atomi od daden vid (odnosno koli~estvoto na 
sekoj element) ne se izmenuva vo tekot na reakcijata;  
x re~enoto va`i nezavisno od toa dali formulite vo ravenkata ozna~uvaat ~esti~ki 
(molekuli, joni), samo definirani formulni edinki ili, ednostavno, zamena za nazivite na 
supstancite; 
x obi~no se izbiraat najmalite mo`ni celobrojni koeficienti koi{to ovozmo`uvaat raven-
kata da se izramni, no ne postojat su{tinski pri~ini {to pre~at da se postapuva i poinaku. 
Inaku, od celokupnoto zna~ewe na tekstot (t.e. od kontekstot) treba da se napravi zaklu~ok za 
toa dali ravenkata, da re~eme onaa {to i dosega ja razgleduvavme (2H
2
 
 O
2
 
  2H
2
O),  ozna~uva 
eden  elementaren akt na hemiska transformacija ili, pak, go opi{uva pretvoraweto na sup-
stancite koi{to se reaktanti vo supstanci {to se produkti na reakcijata. 
Izramnuvaweto na ravenkite e ve{tina {to treba da se uve`buva. Se razbira, prvin mora da 
znaeme kako toa se pravi, a potoa znaeweto treba da go utvrdime na toj na~in {to }e izramnime 
{to pove}e ravenki. Bidej}i, bez somnenie, i vo idnina postojano }e se sre}ava{ so problemot 
za izramnuvawe na ravenki, ovaa ve{tina sovladaj ja u{te sega! Izvr{i ja i narednata zada~a. 
Prelistaj go u~ebnikov. Najdi ravenki {to ti izgledaat interesni. Prepi{i gi (no bez koeficientite) i obidi se samo-
stojno da gi izramni{. Duri potoa proveri dali uspe{no si go storil toa. Se razbira, mo`e i koeficientite da si gi 
prepi{e{, ama toga{ nema da nau~i{! Izborot e TVOJ! 
Sovet: Otprvin pi{uvaj gi site ~ekori vo procesot na izramnuvawe na ravenkite (da re~eme, site opera-
cii na mno`ewe i sobirawe kako i proverkata na to~nosta). Duri otkako }e se izve{ti{, ovie operacii 
vr{i gi napamet. 
Vodi smetka i za toa deka, koga od dvete strani na ravenkata se pojavuvaat grupacii koi vo reakcijata ne se 
izmenuvaat (da re~eme SO
4
2
 grupi), tie mo`e da se smetaat za celini i taka da se izramnuvaat. 
So na~inite za izramnuvawe na nekoi posebni vidovi ravenki }e se zapoznae{ podocna. Vo nekoi slu~ai 
izramnuvaweto na ravenkite e komplikuvana zada~a koja{to te{ko se re{ava bez upotreba na kompjuter.
 
 
 
Bez ogled na toa }e postapi{ li vaka ili inaku, ostanuva 
ajniot zaklu~ok deka 
kr
izramnuvaweto na hemiskite ravenki mora da se uve`ba.
 
 
Mnogu va`no e da zapomni{ deka ona {to se izramnuva e ravenkata na edna hemiska 
reakcija. Samata hemiska reakcija ne mo`e da se izramni!  
Nemoj da gre{i{ nitu vo misleweto, nitu vo zboruvaweto! 
Zna~ewe na stehiometriskite koeficienti 
So, taka da se re~e, prakti~nata strana na upotrebata na stehiometriskite koeficienti se 
zapoznavme pogore. No dali koeficientite imaat i nekakvo posu{tinsko zna~ewe? Imaat li 
tie vrska so ona {to vo tekot na reakcijata navistina se slu~uva?  
 
31

---