Bojan [optrajanov

Pri ovaa operacija se vnimava talogot da ne se razmati, a se nastojuva cvrstite ~esti~ki da ne 
pominat zaedno so te~nosta, dodeka, pak, te~nosta da bide kolku {to e mo`no pocelosno 
prenesena.  
Cvrstata i te~nata faza ne mo`e celosno da se oddelat so dekantirawe. Sepak, ako najgolem del 
od te~nosta bide odleana, cvrstiot ostatok mo`e polesno da se isu{i.  
Filtrirawe 
Namesto te~nosta vo koja ima dispergirano cvrsti ~esti~ki da se odleva, dvata konstituenta 
(edniot vo cvrsta, a drugiot vo te~na) mo`e da se razdelat taka {to sistemot se prenesuva ɧɢɡ 
inka vo koja e postavena specijalna porozna hartija (t.n. filterna hartija).  
Filternata hartija mo`e da ima pori so razli~na golemina, taka {to, so pogoden izbor na 
hartijata, mo`e da se postigne cvrsti ~esti~ki, nezavisno od nivnite razmeri, prakti~no 
voop{to da ne preminuvaat niz hartijata.  
Te~nosta {to preminala niz filternata hartija se vika filtrat, a celata postapka se vika 
filtrirawe
, ɚ voobi~aen naziv za cvrsta supstanca {to se zadr`uva na filternata hartija e 
talog. 
Filternata hartija mo`e da se postavi taka {to }e bide ubavo pripiena kon inkata (sl. L18 a) 
ili da bide previtkana kako harmonika (sl. 1.7 a).  
      
      
 
                         a                                                             b                                                         v 
Sl. L18. Filtrirawe niz obi~na inka (a) i niz Bihnerova inka (b i v) 
Za da se zabrza filtriraweto, namesto inka so voobi~aenata forma, mo`e da se koristi t.n. 
Bihnerova 
[
Büchner
] 
inka vo koja se stava krug od filterna hartija, a samata inka, provle~ena 
niz zatka, se postavuva na erlenmaer so debeli yidovi i so strani~en izvod koj se povrzuva so 
vakuum pumpa (sl. L18 b i v). 
xvi

---

  
 
                                              a                                                                                           b 
Sl. L19. [i{e–prskalka, starovremski crte` (a) i plasti~ni prskalki (b) 
Za talogot da bide ~ist, toj se promiva so destilirana voda. Za taa cel se koristat stakleni 
{i{iwa–prskalki (sl. L19 a) ili, sega sè po~esto, plasti~ni prskalki (sl. L19 b). 
Ekstrakcija 
Dve neme{livi te~nosti mo`e da se razdelat upotrebuvaj}i t.n. oddelitelna inka (sl.  L20 a). 
Otkako smesata }e se ostavi da miruva i dvete te~nosti da se razdvojat, niz slavinata na dolniot 
kraj od pro{ireniot del na oddelitelnata inka se ispu{ta te~nosta so pogolema gustina, a 
slavinata se zatvora to~no vo momentot koga }e iste~e prakti~no seta pogusta te~nost (kafeavo 
oboena na sl. L20 a). 
  
   
   
 
                               a                                                          b                                                            v  
Sl. L20. Oddelitelna inka (a), rabota so oddelitelna inka (b), Soksletov aparat (v) 
Ako vo edna od dvete neme{livi te~nosti ima rastvorena supstanca koja mnogu podobro se 
rastvora vo drugata te~nost, taa mo`e da se izvle~e (da se ekstrahira) od smesata. Toa se pravi 
taka {to smesata pove}ekratno se klumka, se ostava dvete te~nosti da se razdvojat (vo ednata se 
xvii

---

nao|a supstancata {to sakame da ja izvle~eme), te~nosta so pogolema gustina se ispu{ta od 
dolniot del na inkata, se dodava nova porcija od te~nosta so koja se vr{i ekstrakcijata i 
postapkata se povtoruva. 
Za kontinuirana ekstrakcija se koristat t.n. Soksletovi 
[
Soxhlet
] aparati (sl. L20 v). 
Kristalizacija 
Kristalizacijata e proces vo koj, od zasiten rastvor na nekoja supstanca, se izdvojuvaat 
kristali od taa supstanca. 
 
Ako cel na rabotata e razdvojuvawe na konstituentite 
na eden rastvor, se primenuva frakciona kristali-
zacija. Za taa da bide mo`na, rastvorlivosta na kon-
stituentite treba da bide razli~na (kolku porazli~na, 
tolku podobro). Ako, imeno, na povi{ena temperatura 
celosno se rastvoreni dve supstanci (na primer, 
natrium hlorid i kalium nitrat) i rastvorot poste-
peno se ladi, }e se postigne temperatura na koja prak-
ti~no ~ist kalium nitrat }e iskristalizira, a natri-
um hloridot (~ija rastvorlivost e pogolema) }e ostane 
vo rastvorot zaedno so ostatokot od kalium nitrat.  
Sl. L21. Sloevi obrazuvani so frakciona 
kristalizacija od rastopena magma 
({ematski) 
Na sli~en na~in od rastopenata magma postepeno kristaliziraat razli~ni minerali (na sl. L21 
so sino se pretstaveni sloevite obrazuvani od peso~nik – karpa {to ne e obrazuvana od 
minerali so poteklo od magmata, ɚ ɞɪɭɝɢɬɟ ɫɥɨɟɜɢ se ozna~eni so razli~na boja (naziviɬɟ ɧɚ 
ɦɢɧɟɪɚɥɢɬɟ ne se dadeni). 
Sublimacija 
Sublimacijata e proces na premin na cvrsta sup-
stanca napravo vo gasovita sostojba, bez prethodno 
topewe na cvrstata supstanca. Parata mo`e potoa 
da se “fati” na studena podloga i povtorno da pre-
mine vo cvrsta sostojba. Dobieniot cvrst produkt 
se vika sublimat.  
 
Na sl. L22 e poka`ano {to se slu~uva koga cvrst 
jaglerod dioksid se ostavi na vozduh. Pritoa, 
oblakot od ~ad {to se kreva od sat~eto vo koe e sta-
ven suviot mraz ne e gasovit jaglerod dioksid tuku 
kondenziran cvrst CO
2
  (a delumno i kondenzirana 
vodna para). 
Ako vo smesa se nao|aat edna supstanca {to mo`e da 
sublimira i druga {to ne sublimira, dvata kon-
stituenta mo`e da se razdelat taka {to edniot }e 
sublimira, so ladewe }e premine vo sublimat, a supstancata {to ne mo`e da sublimira ostanuva 
vo prvobitniot sad. So sublimacija mo`e da se razdelat, na primer, naftalen i pesok. 
Sl. L22. Sublimirawe na cvrst jaglerod 
dioksid (suv mraz)  
xviii

---