Filozofická fakulta Masarykovy Univerzity V Brně

X.2Výsledky výskumných hypotéz

V tejto časti práce sa budeme venovať štatistickému overovaniu výskumných hypotéz, ktoré sme stanovili v úvode empirickej časti. Budeme teda skúmať vzťah popisných a osobnostných charakteristík osôb a vedomia vlastnej účinnosti ku konfliktu práce a rodiny. Predtým je však potrebné upozorniť na to, že pojem „konflikt práce a rodiny“ používame ako termín nadradený dvom škálam, ktoré meria Dotazník konfliktu práce a rodiny. Ide o škálu Zasahovanie práce do rodiny a škálu Zasahovanie rodiny do práce. Keďže ako sme už uviedli, škály spolu korelujú (0,520 na hladine významnosti 1%), dá sa preto predpokladať, že táto vzájomná tesnosť sa prejaví aj v iných vzťahoch, ktoré tu budeme skúmať. Myslíme to tak, že ak sa prejaví korelácia nejakého kritéria so škálou zasahovania práce do rodiny, predpokladáme, že sa táto korelácia prejaví aj v druhom vzťahu. Preto v nasledujúcich hypotézach budeme používať pojem „konflikt práce a rodiny“, hoci tým vždy budeme mať na mysli „Zasahovanie práce do rodiny“ a „Zasahovanie rodiny do práce“, teda obe škály Dotazníka konfliktu práce a rodiny. Každú hypotézu preto overíme v rámci dvoch subškál tohto dotazníka. Vo výsledných tabuľkách pritom budeme pre označenie týchto dvoch subškál používať skratky pochádzajúce z angličtiny. Škálu Zasahovanie práce do rodiny budeme označovať podľa Work interference with family (WIF). Škálu Zasahovanie rodiny do práce budeme označovať podľa Family interference with work (FIW).

X.2.1Vzťah popisných charakteristík ku konfliktu práce a rodiny

Z hľadiska analýzy vzťahu medzi vybranými popisnými charakteristikami a mierou prežívania konfliktu práce a rodiny sme stanovili nasledujúce hypotézy:
H1: Muži a ženy dosahujú v škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny štatisticky významne rozdielne skóry.

H2: Ľudia sa z hľadiska počtu detí štatisticky významne líšia v prežívaní konfliktu práce a rodiny.

H1: Muži a ženy dosahujú v oboch škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny štatisticky významne rozdielne skóry.

Vzťah pohlavia k intenzite konfliktu práce a rodiny sme overovali neparametrickým Mann – Whitneyho U testom. Výsledky ukazujú, že medzi mužmi a ženami neexistuje rozdiel vo vnímanej intenzite zasahovania práce do rodiny, ani medzi nimi neexistuje rozdiel vo vnímanej intenzite zasahovania rodiny do práce. Môžeme zhrnúť, že medzi ženami a mužmi neexistuje rozdiel v miere prežívania konfliktu práce a rodiny, čím teda môžeme vyvrátiť našu hypotézu. Dokladáme to nasledujúcou tabuľkou a grafmi v prílohe 12 a 13.

Tabuľka : Porovnanie vzťahu medzi mužmi a ženami z hľadiska zasahovania práce do rodiny a zasahovania rodiny do práce

	Súčet poradí muži	Súčet poradí ženy	U	Z	p-hodn	Z uprav.	p-hodn	N plat. muži	N plat. ženy
WIF	12507,5	32043,5	8607,50	0,373	0,71	0,37	0,71	82	216
FIW	13000	31551	8115,50	1,115	0,26	1,12	0,26	82	216

Poznámka: Mann – Whitney U test. Grupovacia premenná: pohlavie. WIF = Zasahovanie práce do rodiny. FIW = zasahovanie rodiny do práce.

H2: Ľudia sa z hľadiska počtu detí štatisticky významne líšia v prežívaní konfliktu práce a rodiny.

Pre overenie tohto vzťahu sme použili neparametrickú obdobu ANOVA testu – Kruskal – Wallisov test. Nakoľko sa hodnoty pre škálu zasahovania práce do rodiny a škálu zasahovania rodiny do práce sa líšia, popíšeme a zachytíme ich v samostatných tabuľkách a grafoch.

Pri porovnávaní hodnôt v škále zasahovania práce do rodiny z hľadiska počtu detí sa preukázal štatisticky významný rozdiel medzi ľuďmi s jedným dieťaťom a dvomi deťmi, pričom sme zistili, že ľudia s dvomi deťmi zažívajú menej intenzívny konflikt ako ľudia s jedným dieťaťom, pretože osoby s dvomi deťmi skórujú v tejto škále spravidla nižšie ako osoby s jedným dieťaťom. Výsledky ponúkajú nasledujúce tabuľky, graf tohto vzťahu je uvedený v prílohe 14.
Tabuľka : Porovnanie hodnôt v škále zasahovania práce do rodiny z hľadiska počtu detí

	Viacnásobné porovnanie p hodnôt (obojstr.); WIF Nezávislá (grupov.) premenná: Počet detí Kruskal-Wallisov test: H (5, N=298) = 18,35414 p= 0,0025
Záv. prem: WIF	Počet platných	Súčet poradí
1 dieťa	95	16163,50
2 deti	155	20748,50
3 deti	38	6508,00
4 deti	7	943,50
5 detí	2	23,50
6 detí	1	164,00

Poznámka: Kruskal – Wallisov test. WIF = Zasahovanie práce do rodiny.
Tabuľka : Viacnásobné porovnanie vzťahu medzi počtom detí z hľadiska zasahovania práce do rodiny

	Viacnásobné porovnanie p hodnôt (obojstr.); WIF Nezávislá (grupov.) premenná: Počet detí Kruskal-Wallisov test: H (5, N=298) = 18,35414 p= 0,0025
Záv. prem.: WIF	1 dieťa	2 deti	3 deti	4 deti	5 detí	6 detí
1 dieťa	-	0,02	1,00	1,00	0,15	1,00
2 deti		-	0,24	1,00	0,69	1,00
3 deti			-	1,00	0,16	1,00
4 deti				-	1,00	1,00
5 detí					-	1,00
6 detí						-

Poznámka: Kruskal – Wallisov test. WIF = Zasahovanie práce do rodiny. Štatisticky významné hodnoty sú zvýraznené červenou farbou.

V škále zasahovania rodiny do práce Kruskal-Wallisova ANOVA nepreukázala žiadne významné rozdiely z hľadiska počtu detí. Môžeme preto uzavrieť, že ľudia s vyšším počtom detí nezažívajú väčší konflikt zasahovania rodiny do práce. Výsledky opäť zachytávajú tabuľky a graf v prílohe 15.

Tabuľka : Porovnanie hodnôt v škále zasahovania rodiny do práce z hľadiska počtu detí

	Viacnásobné porovnanie p hodnôt (obojstr.); FIW Nezávislá (grupov.) premenná: Počet detí Kruskal-Wallisov test: H (5, N=298) = 7,799114 p= 0,1677
Záv. prem.: FIW	Počet platných	Súčet poradí
1 dieťa	95	14934,00
2 deti	155	22646,00
3 deti	38	5505,50
4 deti	7	1121,50
5 detí	2	57,00
6 detí	1	287,00

Poznámka: Kruskal – Wallisov test. FIW= Zasahovanie rodiny do práce.

Tabuľka : Viacnásobné porovnanie vzťahu medzi počtom detí z hľadiska zasahovania rodiny do práce

	Viacnásobné porovnanie p hodnôt (obojstr.); FIW Nezávislá (grupov.) premenná: Počet detí Kruskal-Wallisov test: H (5, N=298) = 7,799114 p= 0,1677
Záv. prem.: FIW	1 dieťa	2 deti	3 deti	4 deti	5 detí	6 detí
1 dieťa	-	1,00	1,00	1,00	0,55	1,00
2 deti		-	1,00	1,00	0,83	1,00
3 deti			-	1,00	0,94	1,00
4 deti				-	0,84	1,00
5 detí					-	0,21
6 detí						-

Poznámka: Kruskal – Wallisov test. FIW = Zasahovanie rodiny do práce. Štatisticky významné hodnoty sú zvýraznené červenou farbou.

X.2.2Vzťah osobnostných charakteristík ku konfliktu práce a rodiny

Pre analýzu vzťahu medzi vybranými osobnostnými charakteristikami a mierou zažívania konfliktu práce a rodiny sme si stanovili nasledujúce hypotézy:
H3: Ľudia vysoko skórujúci v škále neuroticizmu dosahujú vyššie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

H4: Ľudia vysoko skórujúci v škále extraverzie dosahujú nižšie skóre škálach konfliktu práce a rodiny.

H5: Ľudia vysoko skórujúci v škále otvorenosti voči skúsenosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

H6: Ľudia vysoko skórujúci v škále prívetivosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

H7: Ľudia vysoko skórujúci v škále svedomitosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.
H3: Ľudia vysoko skórujúci v škále neuroticizmu dosahujú vyššie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

Pre analýzu tohto vzťahu sme použili Spearmanovu koreláciu. Tá potvrdila, že škála neuroticizmu pozitívne koreluje so škálou zasahovania rodiny do práce (korelácia 0,46 na hladine významnosti 1%), aj zasahovania práce do rodiny (korelácia 0,41 na hladine významnosti 1%). Tesnejší vzťah sa pritom prejavil medzi neuroticizmom a škálou zasahovania práce do rodiny, avšak rozdiely v tesnosti týchto vzťahov sú len veľmi malé.

Týmto zistením teda našu hypotézu, že ľudia vysoko skórujúci v škále neuroticizmu dosahujú vyššie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny, môžeme potvrdiť.
Tabuľka : Analýza vzťahu medzi neuroticizmom a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny

N=297	Neuroticizmus	WIF	FIW
Neuroticizmus	1,000	0,46**	0,41**

Poznámka: Spearmanova korelácia; ** = významné na 1% hladine významnosti. WIF=Zasahovanie práce do rodiny, FIW = Zasahovanie rodiny do práce.
H4: Ľudia vysoko skórujúci v škále extraverzie dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

Pri štatistickom spracovaní uvedeného vzťahu sme použili Spearmanovu koreláciu. Z tej sme zistili negatívnu koreláciu, ktorá sa prejavila tesnejšie a významnejšie medzi extraverziou a zasahovaním rodiny do práce (korelácia -0.206 na hladine významnosti 1%). Medzi extraverziou a zasahovaním práce do rodiny je vzťah menší (-0.128 na hladine významnosti 5%).

Z toho vyplýva, že uvedenú hypotézu „Ľudia vysoko skórujúci v škále extraverzie dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.“ môžeme prijať. Uvedené korelácie zachytáva tabuľka.
Tabuľka : Analýza vzťahu medzi extraverziou a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny

N=297	Extraverzia	WIF	FIW
Extraverzia	1,000	-0,138*	-0,206**

Poznámka: Spearmanova korelácia; ** = významné na 1% hladine významnosti, * = významné na 5% hladine. WIF = Zasahovanie práce do rodiny, FIW = Zasahovanie rodiny do práce.
H5: Ľudia vysoko skórujúci v škále otvorenosti voči skúsenosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

Pri analýze sme opäť využili Spearmanovu koreláciu. Jej výsledky však nepotvrdili štatisticky významný vzťah medzi škálou otvorenosť voči skúsenosti a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny. Našu hypotézu preto nemôžeme prijať.

Tabuľka : Analýza vzťahu medzi otvorenosťou a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny

N=294	Otvorenosť	WIF	FIW
Otvorenosť	1,000	-0,042	-0,075

Poznámka: Spearmanova korelácia; ** = významné na 1% hladine významnosti. WIF=Zasahovanie práce do rodiny, FIW = Zasahovanie rodiny do práce.
H6: Ľudia vysoko skórujúci v škále prívetivosť dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

Pri analýze vzťahu medzi prívetivosťou a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny sme využili neparametrickú Spearmanovu koreláciu. Tá odhalila vzťah medzi škálou Prívetivosť a škálou Zasahovanie rodiny do práce (korelácia -0.270 na hladine významnosti 1%). Korelácia medzi prívetivosťou a zasahovaním práce do rodiny sa nepotvrdila (vzťah je 0.091 a je štatisticky nevýznamný). Naša hypotéza sa preto potvrdila iba čiastočne, a teda môžeme povedať, že ľudia vysoko skórujúci v škále prívetivosti dosahujú nižšie skóre v škále zasahovania rodiny do práce.

Tabuľka : Analýza vzťahu medzi prívetivosťou a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny

N=293	Prívetivosť	WIF	FIW
Prívetivosť	1,000	-0,091	-0,270**

Poznámka: Spearmanova korelácia; ** = významné na 1% hladine významnosti. WIF=Zasahovanie práce do rodiny, FIW = Zasahovanie rodiny do práce.
H7: Ľudia vysoko skórujúci v škále svedomitosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

Aj pri zisťovaní vzťahu posledného kritéria osobnostných charakteristík sme využili Spearmanovu koreláciu. Tá potvrdila štatisticky významný negatívny vzťah medzi škálou svedomitosť a oboma škálami Dotazníku konfliktu práce a rodiny. Tesnejšie a významnejšie sa pritom prejavila korelácia medzi svedomitosťou a zasahovaním práce do rodiny (-0.218 na hladine významnosti 1%). Korelácia medzi svedomitosťou a zasahovaním rodiny do práce sa prejavila v menšej miere (-0.116 na hladine významnosti 5%). Našu hypotézu teda môžeme potvrdiť.

Tabuľka : Analýza vzťahu medzi svedomitosťou a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny

N=298	Svedomitosť	WIF	FIW
Svedomitosť	1,000	-0,116*	-0,218**

Poznámka: Spearmanova korelácia; ** = významné na 1% hladine významnosti, * = významné na hladine 5%. WIF = Zasahovanie práce do rodiny, FIW = Zasahovanie rodiny do práce.

X.2.3Vzťah vedomia vlastnej účinnosti ku konfliktu práce a rodiny

Z hľadiska analýzy vzťahu medzi vedomím vlastnej účinnosti a intenzitou prežívania konfliktu práce a rodiny sme si stanovili nasledujúcu hypotézu:
H8: Ľudia vysoko skórujúci v škále vedomia vlastnej účinnosti nízko skórujú v škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny.

Pri analýze sme využili neparametrickú štatistiku (Spearmanovu koreláciu), ktorá odhalila pomerne vysoký pozitívny vzťah medzi vedomím vlastnej účinnosti a oboma škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny. Pritom výraznejší vzťah sa prejavil medzi Self-efficacy a škálou zasahovania práce do rodiny (-0.460 na hladine významnosti 1%). Vzťah medzi Self-efficacy a zasahovaním rodiny do práce však bol iba jemne menší (-0.442 na hladine významnosti 1%).

Z toho vyplýva, že našu hypotézu môžeme prijať a tým potvrdiť, že ľudia s vysokým pocitom vlastnej účinnosti zažívajú menej intenzívny konflikt práce a rodiny.

Tabuľka : Analýza vzťahu medzi svedomitosťou a škálami Dotazníka konfliktu práce a rodiny

N=293	Self-efficacy	WIF	FIW
Self-efficacy	1,000	-0,460**	-0,442**

Poznámka: Spearmanova korelácia; ** = významné na 1% hladine významnosti. WIF=Zasahovanie práce do rodiny, FIW = Zasahovanie rodiny do práce.

X.2.4Porovnanie intenzity zasahovania práce do rodiny a zasahovania rodiny do práce

V poslednej časti analýzy výsledkov sa budeme venovať samotnému konfliktu práce a rodiny, a to konkrétne jeho dvom škálam Zasahovanie práce do rodiny a Zasahovanie rodiny do práce. Snažili sme sa zistiť, či ľudia niektorý z týchto dvoch konfliktov zažívajú intenzívnejšie. Z poznatkov uvedených v teoretickej časti sme stanovili nasledujúcu hypotézu:
H9: Ľudia priemerne vyššie skórujú v škále zasahovania práce do rodiny ako v škále zasahovania rodiny do práce.

K štatistickému spracovaniu tohto pozorovania sme zvolili neparametrický Wilcoxonov párový test. Z jeho zistení môžeme odvodiť, že priemery hodnôt respondentov v škále Zasahovania práce do rodiny sa štatisticky významne (na hladine 1%) líšia od priemerov respondentov v škále Zasahovania rodiny do práce. Môžeme pritom spresniť, že osoby dosahujú štatisticky významne vyššie skóre v škále Zasahovanie práce do rodiny. Výsledky tejto analýzy zachytáva tabuľka 23. Pripájame aj priemerné namerané hodnoty v škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny v tabuľke 24. V prílohe 16 uvádzame krabicový graf priemerných nameraných hodnôt.

Tabuľka : Porovnanie rozdielnosti párových hodnôt v škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny

Dvojice premenných	Počet platných	T	Z	p-hodnota
WIF & FIW	290	420,00	14,46672	0,00

Poznámka: Wilcoxonov párový test. Štatisticky významný výsledok je označený červenou farbou. WIF = škála Zasahovanie práce do rodiny (Work interference with family), FIW = škála Zasahovanie rodiny do práce (Family interference with work)

Tabuľka : Porovnanie primerných hodnôt v škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny

	Priemer	Poč. platných	Medián	Modus	Početnosť modusu	Minimum	Maximum	SD
WIF	20,42	298	21	25	20	5	35	8,07
FIW	9,78	298	9	5	56	5	29	4,59

Poznámka: WIF = škála Zasahovanie práce do rodiny (Work interference with family), FIW = škála Zasahovanie rodiny do práce (Family interference with work)