Filozofická fakulta Masarykovy Univerzity V Brně

IX.Výskumný projekt

IX.1Cieľ výskumu a formulácia hypotéz

Cieľom realizovaného výskumu bolo objasniť vzťah vybraných osobnostných charakteristík a vnímania vlastnej účinnosti k prežívaniu konfliktu práce a rodiny.

V teoretickej časti našej práce sme už uviedli východiská, ktoré nás viedli k záveru, že medzi osobnostnými charakteristikami a konfliktom práce a rodiny môže existovať závislosť. V prípade osobnostných charakteristík sme si zvolili päť, ktoré považujeme za základné: neuroticizmus, extraverziu, otvorenosť skúsenosti, svedomitosť a prívetivosť.

Rovnako sme popísali aj výskumné zistenia podporujúce myšlienku, že konflikt práce a rodiny môže súvisieť aj so sebapoňatím. My sme sa konkrétne z celej širokej oblasti sebapoňatia zamerali na vedomie vlastnej účinnosti (self-efficacy).

Zaujímal nás aj vzťah medzi demografickými charakteristikami človeka a konfliktu práce a rodiny, preto sme vybrali tie, o ktorých sa vo vedeckých kruhoch uvažuje ako o prediktoroch vzniku konfliktu práce a rodiny. V našom výskume sme sa konkrétne zamerali na pohlavie a počet detí.

Teoretické východiská nás priviedli k formulácii nasledujúcich hypotéz:
Hypotézy zamerané na demogafické charakteristiky

H1: Muži a ženy dosahujú v škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny štatisticky významne rozdielne skóry.

H2: Ľudia sa z hľadiska počtu detí štatisticky významne líšia v prežívaní konfliktu práce a rodiny.
Hypotézy zamerané na vzťah osobnostných charakteristík a konfliktu práce a rodiny

H3: Ľudia vysoko skórujúci v škále neuroticizmu dosahujú vyššie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

H4: Ľudia vysoko skórujúci v škále extraverzie dosahujú nižšie skóre škálach konfliktu práce a rodiny.

H5: Ľudia vysoko skórujúci v škále otvorenosti voči skúsenosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

H6: Ľudia vysoko skórujúci v škále prívetivosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

H7: Ľudia vysoko skórujúci v škále svedomitosti dosahujú nižšie skóre v škálach konfliktu práce a rodiny.

Hypotéza zameraná na vzťah vedomia vlastnej účinnosti a konfliktu práce a rodiny

H8: Ľudia vysoko skórujúci v škále vedomia vlastnej účinnosti nízko skórujú v škálach Dotazníka konfliktu práce a rodiny.

Hypotéza zameraná na vlastné hodnoty škál konfliktu práce a rodiny

H9: Ľudia priemerne vyššie skórujú v škále zasahovania práce do rodiny ako v škále zasahovania rodiny do práce.

IX.2Metódy výskumu

IX.2.1Dotazník konfliktu práce a rodiny – konštrukcia českej verzie (pilotná štúdia)

Nakoľko sa nám ani po dôkladnom pátraní nepodarilo v Čechách ani na Slovensku nájsť žiadnu výskumnú metódu zameranú na zistenie úrovne konfliktu práce a rodiny, rozhodli sme sa prevziať a preložiť populárnu a vedecky dobre overenú metódu americkú. Jedná sa o dotazník konfliktu práce a rodiny s názvom Work-Family Conflict Scale od autoriek Carlsonovej a Perrewéovej (1999). Skladá sa z 10 otázok, ktoré mapujú konflikt práce a rodiny v dvoch subškálach: prvých 5 otázok zodpovedá zasahovaniu práce do rodiny, ďalších päť otázok mapuje zasahovanie rodiny do práce. Respondenti odpovedajú na 7-bodovej Likertovej škále (1 – vôbec nesúhlasím/strongly disagree, až 7 – úplne súhlasím/strongly agree). Z týchto odpovedí je možné teda získať jednak naraz dva skóry. Súčtom položiek 1 až 5 získame skór zasahovania práce do rodiny; súčtom odpovedí 6 – 10 získame skór zasahovania rodiny do práce. Pôvodné znenie položiek dotazníka je k dispozícii v prílohe 1.

V prvej fáze konštrukcie českej verzie dotazníka bolo najprv potrebné preložiť otázky. Pri preklade sme sa snažili o to, aby čo najviac postihoval význam pôvodnej anglickej otázky a čo najviac sa s ňou zhodoval, avšak aj o to, aby otázky boli zrozumiteľné a jasné pre českého respondenta.

Po preklade nasledovalo overenie zrozumiteľnosti otázok, čo sme vyskúšali na 10 respondentoch (5 mužov a 5 žien) vo veku 32 až 45 rokov, ktorým sme administrovali dotazník. Ich úlohou bolo cvične zodpovedať otázky inventáru a pri prípadných nejasnostiach v porozumení otázke na to upozorniť. Po tomto predbežnom overení sa všetky otázky javili ako zrozumiteľné, neboli potrebné žiadne dodatočné úpravy. Pristúpili sme teda k samotnému overovaniu dotazníka.

Pre overenie českej verzie inventáru sme zvolili populáciu učiteľov. Podmienkou pre zaradenie respondenta do výskumu bolo povolanie učiteľ/ka základnej alebo strednej školy, vek 25 až 50 rokov, práca na plný úväzok, rodinný stav vydatá/ženatý a s minimálne jedným dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti. Povolanie učiteľ sme zvolili preto, že ide o skupinu ľudí, ktorí si svoju prácu často nosia domov (napr. opravovanie písomiek) a prípravou na prácu trávia doma istý čas, preto sme sa domnievali, že pre nich budú vysoko relevantné aj otázky typu „Mé rodině se nelíbí, jak často se zaobírám prací, zatím co jsem doma.“ Rodinný stav vydatá/ženatý a s minimálne jedným dieťaťom v spoločnej domácnosti sme zvolili z toho dôvodu, aby sme maximalizovali počet osôb, ktoré sú pre vnímanie konfliktu práce a rodiny relevantné. Účasť na výskume bola dobrovoľná a anonymná.

Výskumnú vzorku pre overenie tejto metódy tvorilo 102 respondentov – 33 mužov a 69 žien vo veku od 28 do 50 rokov, priemerný vek 39,9 rokov. Všetci boli v manželskom zväzku a počet detí sa pohyboval od 1 až do 5.²⁷ Dotazník sme administrovali dvomi spôsobmi. Prvým bola administrácia dotazníka typu papier-ceruzka na jednej základnej a jednej strednej škole. Z tohto zberu pochádza 57 dotazníkov (55,9% z celkového počtu 102). Druhou cestou bolo vytvorenie internetového online dotazníka, a následne sme so sprievodným listom oslovili respondentov priamo cez e-mail, ktorý sme získali na internetových stránkach škôl. Tento typ dotazníka zodpovedalo 45 respondentov (44,1% dotazníkov). V oboch inventároch respondenti pred vyplnením uvádzali aj demografické charakteristiky – vek, pohlavie, rodinný stav a počet detí, čím sme ošetrili prípadné riziko zapojenia osoby, ktorá by nespĺňala požiadavky zaradenia do výskumnej vzorky.

Po získaní dostatočného počtu dát sme pristúpili k samotnej analýze výsledkov českej verzie dotazníka. Ako som už spomenula, vzhľadom na nedostatok metód mapujúcich externé kritériá, ktoré by sme mohli použiť pri validizácii nášho inventáru, rozhodli sme sa zistiť obsahovú validitu. Získané dáta sme podrobili faktorovej analýze s rotáciou Varimax.

Výsledky potvrdili prítomnosť dvoch faktorov. Faktoru č.1 zodpovedali položky 1 až 5, ktoré po obsahovej stránke môžeme charakterizovať ako mapujúce zasahovanie práce do rodiny. Faktoru č.2 zodpovedajú položky 6 až 10, ktoré zachytávajú zasahovanie rodiny do práce. Tieto dva faktory spolu vysvetľujú 70,7% údajov. Extrakciu faktorov znázorňuje nasledujúci graf.

Graf : Sutinový graf extrakcie faktorov dotazníka konfliktu práce a rodiny

Extrakciu faktorov sme tiež zachytili vo vzájomnom postavení týchto dvoch faktorov, ktoré je vyobrazené v grafe prílohy 3.

Po overení obsahovej validity sme sa rozhodli zistiť vnútornú konzistenciu nami preloženého inventáru. Zisťovali sme teda Cronbachovu alfa, ktorá stavia na predpoklade, že každá položka by mala merať to isté, a teda položky by mali vzájomne korelovať. Vzájomné korelácie jednotlivých položiek oboch subtestov uvádzame v prílohe 4. Dotazníka konfliktu práce a rodiny. Obe hodnoty boli pomerne vysoké (nad 0.70, ktorá je referenčnou hranicou pre prehlásenie reliability), preto je možné považovať test za vnútorne konzistentný. Konkrétne hodnoty sú zachytené v tabuľke 1:

Tabuľka : Vnútorná konzistencia subtestov Dotazníka konfliktu práce a rodiny

	Cronbachova alfa	Počet položiek	Počet platných prípadov
Zasahovanie práce do rodiny	0,920	5	102
Zasahovanie rodiny do práce	0,865	5	102

Z uvedeného môžeme teda zhrnúť, že overenie obsahovej validity potvrdilo existenciu dvoch faktorov, a to zasahovanie práce do rodiny a zasahovanie rodiny do práce. Nakoľko sme však nenašli vhodné externé kritériá, ktoré by merali oba smery konfliktu práce a rodiny, berieme naše výsledky zatiaľ opatrne.

Reliabilita testu potvrdila pomerne vysoké hodnoty, preto môžeme českú verziu Dotazníka konfliktu práce a rodiny považovať za vnútorne konzistentnú.

IX.2.1.1Česká verzia Dotazníka konfliktu práce a rodiny

Výsledkom nášho úsilia je česká verzia Dotazníka konfliktu práce a rodiny, ktorá obsahuje 10 tvrdení. Respondenti vyjadrujú mieru súhlasu s jednotlivými položkami na 7-bodovej Likertovej škále, kde 1=vôbec nesúhlasím a 7=úplne súhlasím. Vyplnenie dotazníka nie časovo obmedzené, ale spravidla sa jedná o pomerne úspornú metódu, pretože zodpovedanie inventáru zaberie približne 2 minúty.

Skórovanie dotazníka sa odvíja od existencie dvoch subtestov (zasahovanie práce do rodiny, položky 1 až 5; a zasahovanie rodiny do práce, položky 6 až 10). Výsledkom testu je teda súčet hodnôt odpovedí na položky 1 až 5, kde dostaneme výsledné skóre pre mieru, v akej zasahuje práca do rodiny daného jednotlivca; a súčet hodnôt odpovedí na položky 6 až 10, ktorý je výsledným skóre pre mieru zasahovania rodiny do práce.

Českú verziu Dotazníka konfliktu práce a rodiny uvádzame v prílohe 2.

IX.2.2NEO päťfaktorový osobnostný inventár

K zisťovaniu osobnostných charakteristík sme použili českú verziu NEO päťfaktorového osobnostného inventáru (NEO Five-Factor Inventory; autori P.T.Costa a R.R.McCreae), ktorého adaptáciu previedli Urbánek a Hřebíčková (2001). Je skrátenou verziou NEO-PI-R (NEO Personality Inventory Revised). Tento inventár obsahuje päť subtestov – neuroticizmus, extraverzia, otvorenosť skúsenosti, svedomitosť a prívetivosť. Dotazník obsahuje celkovo 60 položiek, teda na každý subtest pripadá celkom 12 položiek. Respondenti pri každom tvrdení zvažujú mieru, do akej miery ich vystihuje. Svoju odpoveď vyjadrujú na 5-bodovej Likertovej škále (od 0 – vôbec nevystihuje až 4 – úplne vystihuje).

Skórovanie jednotlivých odpovedí prebieha podľa vyhodnocovacieho formulára, ktorý je súčasťou metódy. Všeobecne platí, že čím vyššie skóre v danom subteste, tým výraznejšie sú u daného jedinca jednotlivé dimenzie.

Pre úplnosť je vhodné popísať aj základné dimenzie tohto dotazníka:
Neuroticizmus je faktor emočnej lability resp. stability. Reprezentuje individuálne tendencie prežívania záťaže a na nich založené kognitívne a behaviorálne štýly. Ľudia vysoko skórujúci v škále sú náchylnejší k rozličným psychiatrickým ochoreniam, tenzii, depresii, frustrácii, pocitom viny. Ich sebavedomie býva spojené s iracionálym myslením, nízkym sebahodnotením a nízkou kontrolou impulzov. Taktiež sa u nich frekventovanejšie vyskytujú somatické sťažnosti a neefektívne stratégie zvládania záťaže. (McCrae, John, 2002)
Extraverzia je všeobecne spojená so sociabilitou, aktivitou, zhovorčivosťou, optimizmom a orientovanosťou na ľudí, na druhom póle tejto dimenzie leží introverzia, na ktorú by sa mohlo nahliadať skôr ako na neprítomnosť extraverzie, než ako na úplný protiklad. Jedinci vysoko skórujúci v tejto škále (teda extraverti) sú sebaistí, aktívni a optimistický, majú radi vzrušenie, udržujú si veselú myseľ a pozitívne emočné ladenie. Introverti sú viac samostatní, pomerne vyrovnaní a zdržanliví, čo vyplýva z ich priania zostať osamote. Sú uzavretí, vážni, mlčanliví a orientovaní na úlohy. (Urbánek, Hřebíčková, 2001)
Otvorenosť skúsenosti je charakteristická živou predstavivosťou, citlivosťou na estetické podnety, vnímavosťou k vnútorným pocitom, uprednostňovaním rozmanitostí, zvedavosťou, a nezávislým úsudkom. Postihuje mieru zaujatia pre nové skúsenosti, zážitky a dojmy, ako aj záujmy jedinca. Osoby vysoko skórujúce v tejto škále majú bohatú fantáziu a sú viac vnímaví k prežívaniu pozitívnych a negatívnych emócií. Premýšľajú divergentne, sú ochotní experimentovať a často sa správajú nekonvenčne. (Urbánek, Hřebíčková, 2001)
Prívetivosť reflektuje charakteristiky ako altruizmus, starostlivosť a emočná podpora na jednom konci a hostilitu, ľahostajnosť voči druhým, zameranosť na seba a uštipačnosť na druhom konci. (Costa, John, 2002) Je dimenziou interpersonálneho správania. Ľudia vysoko skórujúci v tejto škále majú pochopenie pre druhých, prejavujú im priazeň, správajú sa k nim láskavo a vľúdne, majú sklon dôverovať druhým a preferujú kooperáciu. Naopak osoby s nízkym skórom sú popisované ako nepriateľské, egocentrické, s tendenciou znevažovať zámery druhých a kompetitívne. (Urbánek, Hřebíčková, 2001)
Svedomitosť sa vzťahuje k sebakontrole, plánovaniu organizácii a realizácii úloh. Osoby vysoko skórujúce v tejto dimenzii sú charakterizované ako cieľavedomé, ctižiadostivé, pilné, vytrvalé, disciplinované, efektívne vo využívaní času a s dobrými schopnosťami plánovať úlohy. Tieto charakteristiky sa premietajú do študijných a pracovných výkonov. V extréme to však môže vyústiť až do pedantérie, či workoholickému správaniu. Naopak osoby nízko skórujúce v dimenzii svedomitosti sú nedbalé, ľahostajné, bez zaujatia pre svoje ciele. (Urbánek, Hřebíčková, 2001).

IX.2.3Škála na zistenie vedomia vlastnej účinnosti

K zisteniu vedomia vlastnej účinnosti sme použili dotazník General Self-Efficacy Scale autorov Jerusalema a Schwarzera (1981), konkrétne jeho českú verziu Czech Adaptation of the General Self-Efficacy Scale adaptoval Křivohlavý (1993). Škála meria „mieru optimistického sebapoňatia, účinnosti vlasného pôsobenia a vnímanej schopnosti zvládať problémy.“ (Jerusalem, Schwarzer, Křivohlavý, 1993) Dotazník obsahuje 10 tvrdení. Respondenti vyjadujú mieru, v akej ich daný výrok vystihuje, na 4-bodovej Likertovej škále od 1 – vôbec nevystihuje po 4 – úplne vystihuje.

Celkové skóre reprezentuje úroveň vedomia vlastnej účinnosti. Získame ho súčtom všetkých označených hodnôt, pričom platí, že čím vyššie skóre, tým väčšie self-efficacy.