Masarykova univerzita fakulta informatiky

2CIEĽ PRÁCE

Zhrnutie súčasných prístupov modelovania osobnosti spolu s vlastným návrhom modelu je hlavným cieľom práce. K dosiahnutiu cieľa a hlavne k tvorbe vlastného návrhu je však potrebné stanovenie ďalších menších cieľov s určitou prioritou. Prvým menším cieľom je zhrnutie modelov osobnosti, tvorených odborníkmi a vedcami v psychológii. K tomuto cieľu patrí aj porozumenie osobnosti a jej jednotlivým zložkám. Ďalším menším cieľom je výber neoddeliteľných súčastí. Neoddeliteľnou súčasťou osobnosti sú emócie,  bez ktorých sa osobnosť len veľmi ťažko modeluje. Emócie sú často prejavené rôznymi spôsobmi, ktoré model dokážu oživiť. Porozumenie osobnosti je vynikajúcim základom k čiastočnému porozumeniu modelov, ktorými sa zaoberá informatika a toto porozumenie sa zároveň stáva ďalším cieľom.

Splnením menších cieľov je možné pristúpiť k modelovaniu vlastného návrhu. Výsledkom tejto práce je vlastný návrh modelu. Ako a či sa tento model podaril zhrniem v závere diplomovej práce.

1. ASPEKTY MODELOVANIA OSOBNOSTI

Poznanie správania, reakcií na rôzne podnety a spôsobov postojov človeka k danej situácií je z časti neznámou. Túto neznámu sa snažia prebádať a odhaliť hlavne psychológovia. Vznikajú rôzne modely osobnosti, ktorými sa autori snažia priblížiť reakciu na spracovanie získaných informácií. Informácie môžu byť získané z vonkajšieho prostredia¹ alebo z existencie človeka samotného². Informáciou vonkajšieho prostredia pomenúvam každý názor, správanie, hodnoty atď., s ktorými je daná osoba v dlhšom časovom úseku. Existencia človeka, osoby prináša do jeho osobnosti informácie o rodičoch. Rôzne zdedené a vrodené schopnosti sú taktiež informáciami , ktoré tvoria jeden celok – osobnosť. Okrem spomínaných informácií existujú aj ďalšie, ktoré tvoria osobnosť. Nazývajú sa emócie, ktorým sa venujem v časti 3.1.

Inšpirovaní oblasťou psychológie sú vedci a nadšenci IT sveta, ktorí vyžívajú poznatky psychológov k vlastným modelom, virtuálneho sveta. Vytvoriť neživú bytosť (agent, robot, virtuálny charakter, 3D charakter) schopnú rozhodovať a reagovať na rozličné situácie podľa vlastného vedomia a svedomia je veľmi zložité. Musí obsahovať rôzne vlastnosti, ktoré jej na základe rôznych vstupných informácií umožnia učiť sa, a toto učenie správne aplikovať pri rozhodovaní v rozdielnych situáciách. Napriek tomu pokusy o vytvorenie virtuálneho človeka s vlastnou mysľou a schopnosťou rozhodnúť sa neprestávajú. Dôkazom je aj ďalšia časť, ktorá zahrňuje množstvo pokusov modelovať osobnosť.

3MODELOVANIE OSOBNOSTI V PSYCHOLÓGII

Osobnosť je stabilná a premenlivá v závislosti na situáciách a “pevnosti náplasti”.[1] Snahy o predvídanie ľudského správania a prežívania patria k najkomplikovanejším problémom psychológie, psychiatrie a modernej neurobiológie. [2][3]

Vzhľadom k počtu modelov osobnosti, ktoré vznikli môžem konštatovať, že každým modelom sú vedci čoraz bližšie k poznaniu, no zatiaľ ešte žiaden model nebol prehlásený za úplne presný, spoľahlivý a fungujúci ako osobnosť človeka. Spôsobov ako pristupovať k ľudskému mysleniu, správaniu a  emóciám je mnoho. Dôkazom toho je aj počet modelov, ktoré vznikli. Možno je tento počet aj dôsledkom toho, že každý človek je jedinečná osobnosť s vlastným názorom a spôsobom myslenia, ktoré ovplyvňujú výsledný model. Ako sa neskôr dozvieme (viď časť 2.1.4) aj v radoch psychológov vznikali nezhody a psychológovia odstupovali od základných úvah a pristupovali k iným. Pri tvorbe modelu hrá hlavnú úlohu časová skúška a obľúbenosť. Príkladom je prvý model, ktorý vznikol okolo roku 200 a poznáme ho pod menom Gálenova štvorica. Model vytvorený pred toľkými rokmi je v obľube ešte dnes a je najčastejším modelom, ktorý ľudia poznajú.

1. VEĽKÁ PÄŤKA (B5) A LEXIKÁLNY PRÍSTUP K OSOBNOSTI

Jedným z najzákladnejších cieľov psychológie je zistenie štruktúry osobnosti. Skupiny výskumných pracovníkov objavili a definovali päť širokých faktorov, ku ktorým sa dostali tak, že študovali známe osobnostné rysy s cieľom nájsť základné faktory osobnosti. Počiatočný model presadzoval Ernest Tupes a Raymond Christal v roku 1961. V roku 1990 J.M. Digman rozšíril jeho päťfaktorový model osobnosti, ktorý Goldberg rozšíril na najvyššiu úroveň organizácie. [4] [5]

Hlavným predstaviteľom je Lewis R.Goldberg³. Teoretickým základom je lexikálna hypotéza⁴, kde jednotlivé rozdiely, ktoré sú najnápadnejšie a spoločensky relevantné, sú zakódované ako výrazy v prirodzenom jazyku. Goldberg preferoval pomenovanie faktorov podľa kladných pólov, a to v poradí: sebadôvera (surgency), príjemnosť (agreeableness), svedomitosť (conscientiousness), emocionálna stabilita (emotional stability) a intelekt (intellect). [7] Určovanie v modeli je kruhové a veľa položiek je zaťažených skôr na dvoch faktoroch ako na jednom.

K zisteniu osobnosti na základe piatich faktorov Goldberg využíva IPIP⁵ test. V tomto teste bolo označenie faktorov jedným z cieľov Goldberga pre šetrné nastavenie položiek, ktoré generujú 5-faktorovú štruktúru. Túto štruktúru je možné zložiť z 50. IPIP položiek. Položky sú zložené z krátkych viet popisujúcich variácie každého faktoru. Každý faktor obsahuje 10 položiek, ktorým prilieha 5 typov odpovedí. Každú vetu môžeme ohodnotiť jednou z týchto možností: 1 – nesúhlasím, 2 – mierne nesúhlasím, 3 - neutrálne hodnotenie, 4 – mierne súhlasím a 5 - súhlasím.[9] Pre lepšie pochopenie fungovania IPIP si všimnite obrázok 1.

Obrázok – IPIP test (prevzaté z [9])

2. PÄŤFAKTOROVÝ MODEL OSOBNOSTI (FFM)

Vytvorenie modelu, pomocou ktorého sa jednoducho a pohodlne popisuje ľudská osobnosť je dlho hlavným a hľadaným cieľom psychológie. Model by mal zároveň pomáhať  k lepšiemu pochopeniu osobnosti. Niektoré modely vyrástli k vynikajúcim, ale ešte majú ďaleko k tomu, aby obstáli skúšku času. Niektoré modely sú prijímané viac ako ostatné a podpora niektorých modelov prichádza a odchádza v cykloch.

Prominentným modelom v súčasnej psychológii je známy päťfaktorový model osobnosti. Päť rôznych faktorov v tomto modeli sa často odvoláva na B5. Teória piatich faktorov patrí k najnovším modelom pre popis osobnosti a tento model sa ukazuje ako sľubný, predovšetkým svojou praktickosťou a použiteľnosťou medzi ostatnými dostupnými modelmi.[10]

Hlavnými predstaviteľmi sú Robert R.McCrae⁶ a Paul T.Costa, Jr.⁷. Rozdiel medzi B5 a FFM predstavuje určovanie osobnosti. Pokiaľ v B5 sa na určovanie osobnosti požíva kruh, pri FFM je osobnosť definovaná hierarchick,y kde aspekty nižšej úrovne tvoria faktory vyššej úrovne. Faktory, ktoré tvoria osobnosť sú nazvané prvými písmenami anglickej abecedy. O – Openness to Experience (Otvorenosť skúsenosti)⁸, C – Conscientiousness (Svedomitosť)⁹, E - Extraversion (Extraverzia)¹⁰, A - Agreeableness (Prívetivosť)¹¹, N –Neuroticism (Neuroticizmus)¹² – OCEAN [15] [16]. Komplexnosť modelu a jeho použiteľnosť podporuje používanie prídavných mien prirodzeného jazyka a teoreticky založené osobnostné dotazníky. Najvyhľadávanejším dotazníkom je NEO. Dodnes boli vytvorené tri verzie [17]:

• 
  NEO Personality Inventory – NEO-PI (NEO osobnostný dotazník)
  

• 
  Obsahuje 180 položiek. Prvé tri škály NEO majú 48 položiek a delia sa na 6 podškál. Posledné dve škály Prívetivosť a Svedomitosť obsahujú 18 položiek, ktoré sa nečlenia do podškál. Dotazník disponuje dvoma verziami, jedna je pre seba posúdenia, druhá pre posúdenie iným.
  

• 
  Revised NEO Personality Inventory – NEO-PI-R (revidovaná verzia)
  

• 
  Táto verzia obsahuje 240 položiek, pre každú škálu je vyhradených 48 položiek ktoré sa delia do 6 podškál.
  

• 
  NEO Five-Factor Inventroy – NEO-FFI (NEO päťfaktorový osobnostný dotazník)
  

• 
  Je skrátenou verziou NEO-PI a obsahuje 60 položiek, kde každá z 5 škál je tvorená 12 položkami.
  

Ďalšími metódami pre skúmanie faktorov veľkej 5 je dotazník BFQ- The Big Five Questionnaire a Americké ratingové škály. BFQ je dotazník zložený z 132 položiek a každá z 5 škál je rozdelená na dve podškály s 12 položkami. Americké ratingové škály obsahujú 171 škál. Položkami v tomto dotazníku sú prídavné mená [18].

3. PEN MODEL

Mnoho psychológov považovalo kombináciu piatich faktorov ako užitočnú k popisu osobnosti, ale bolo nutné jasne definovať, čo tieto faktory sú. V skutočnosti tento proces viedol k nezhodám v ich radoch a jeden z psychológov H.J. Eysenck¹³ stojacich pri zrode Big5 cítil, že vzhľadom na prekrývanie piatich faktorov, je troj-faktorový model vhodnejší a presnejší. Jeho teória je nazývaná PEN model. Názov je zložený z prvých písmen faktorov anglickej abecedy. P –Psychoticism(Psychoticizmus), E – Extraversion (Extraverzia), N - Neurocitism (Neuroticizmus), alebo dokonca niekedy je skrátený na dva faktory a nazýva sa E-IN model. Faktory, ktoré sú v tomto modeli môžeme nazvať extrovertná-introverzia, neuroticizmus) [21]. Rozdiel oproti 5faktorovému modelu je v tom, že prívetivosť a svedomitosť sú zlúčene do jedného faktoru s názvom psychoticizmus.

PEN model má dva hlavné aspekty: popisný a kauzálny. Popisným aspektom modelu je hierarchická taxonómia založená na faktorovej analýze¹⁴. Na vrchole hierarchie sú superfaktory z psychoticizmu, extrovertnosti a neuroticizmu - PEN. Tieto superfaktory sa skladajú z faktorovej analýzy nižších faktorov, ako je sociabilita a pozitívny vplyv. PEN bývajú veľmi stabilné v rôznych situáciách a čase. [22] K diagnostike charakteristík využíval najznámejší EPI - Eysenck Personality Inventory – Eysenekov Osobnostný dotazník. K známym dotazníkom patria aj EPQ-R – Eysenck Personality Questionaire – Revised a EPP – Eysenck Perosnality Profiler[23]. K zisteniu faktorov osobnosti EPQ využíva 100 otázok, na ktoré sa odpovedá buď ÁNO alebo NIE. EPP obsahuje iba 20 otázok, na ktoré sa taktiež odpovedá 2 možnosťami – ÁNO alebo NIE. Menej známe sú MMQ – The early Maudsley Medical Questionnaire, MPI – Maudsley Personality Inventory.[24]

4. MODEL OSOBNOSTI PODĽA CLONINGERA (7 FAKTOROVÝ MODEL)

Americký profesor psychiatrie Robert Cloninger¹⁵ zostavil pravdepodobne najmodernejšiu neurobiologickú koncepciu modelu osobnosti. Tento model vysvetľuje vzájomné interakcie a vonkajšie prejavy temperamentu a  charakteru v jedinečnej osobnostnej štruktúre každého indivídua. Temperament a charakter vo vzájomnej interakcii podmieňujú finálny význam jednotlivej životnej skúsenosti. Autor k ozrejmeniu osobnosti veľmi často využíva temperament a charakter a preto aj výsledná osobnosť podľa R.Cloningera je definovaná ako komplexný systém zahŕňajúci vzájomnú interakciu temperamentu a charakteru. K nadobudnutiu 7 dimenzií sa k charakteru tvoreného 4 ortogonálnymi dimenziami  zaradia ešte 3 dimenzie temperamentu, ktoré sú výsledkom sociálneho učenia a výchovy. Spôsob ako charakterizovať osobnosť spočíva v určení skóre každej dimenzie. [27]

TEMPERAMENT

Podľa R.Cloningera temperament možno charakterizovať ako „vrodený sklon k určitým emočným reakciám a učeniu, ktoré sú základom automatických emočných reakcií pozorovateľných od skorých štádií života jedinca a relatívne stabilných v priebehu života“ [27]. Temperament tvoria 4 dimenzie, ktoré môžu byť prezentované novým, modernejším výkladom antických temperamentov:

• 
  novelty seeking¹⁶ - vyhľadávanie nového (cholerik)
  
• 
  harm avoidance¹⁷ - vyhýbanie sa poškodeniu (melancholik)
  
• 
  reward dependence¹⁸ – závislosť na odmene (sangvinik)
  
• 
  perzistence¹⁹ – vytrvalosť (flegmatik)
  

HARM AVOIDANCE (HA) - Prejavom tejto dimenzie je ostýchavosť pred cudzími ľuďmi, sociálna inhibícia, pesimistické očakávanie ťažkostí v situáciách, ktorých sa ostatní ľudia neobávajú, rýchla unaviteľnosť a obavy z neznámeho. Jedinci s vysokou mierou HA disponujú výhodami dôsledného plánovania počas nebezpečenstva v riskantnom konaní a obozretnosťou. Jedinci s nízkym skóre HA zvyknú byť, spoločenskí energickí, bezstarostní s optimistickými očakávaniami a to aj v situáciách, ktorých sa ostatní obávajú. Výhodou nízkeho skóre je odvaha pri vyrovnávaní sa s nebezpečenstvom a neistotou. Nevýhodou je neadekvátne očakávania v reálne riskantných situáciách.

NOVELTY SEEKING (NS) – Je vrodeným sklonom k iniciácii. Jedinci s vysokým skóre NS bývajú impulzívni, extravagantní, náladoví, neporiadni, ľahko podliehajúci nude a stereotypu. Výhody vysokej miery NS sú vysoké nasadenie pri vyhľadávaní nových stimulov, ktoré vedú k originalite, novým objavom a odmene. Nevýhodami sú prílišná impulzivita²⁰ a ľahká strata motivácie, ktoré sa môžu priaznivo prejaviť pri dosahovaní cieľov a vo vzťahoch. Osoby s nízkym skóre NS sú menej rezervované, poriadkumilovné, stoické a temperamentné.

REVARD DEPENDENCE (RD) – prejavuje sa ako vrodený sklon reagovať na podnety, ktoré majú charakter odmeny. Jedinci s vysokým skóre RD sú citliví, sociabilní, sociálne závislí a citliví. Výhodami vysokej miery RD je vnímavosť k sociálnym prejavom, ktorá uľahčuje tvorbu sociálnych vzťahov. Teoretickými nevýhodami môžu byť strata objektivity u osôb s nadmernou sociálnou závislosťou. Jedinci s nízkym skóre RD sú racionálni a chladní v sociálnych prejavoch. Ich výhodou je schopnosť objektívneho hodnotenia nezaťažená tendenciou zapáčiť sa druhým ľuďom a osobná nezávislosť.

PERSISTENCE (P) – zodpovedá vrodenému sklonu udržiavať správanie zamerané na zvládnutie únavy a frustrujúcich podnetov. Prejavuje sa ako ambicióznosť, rozhodnosť, usilovnosť a perfekcionizmus. Jedinci s vysokým skóre P sú prekonávajúci v snahe dosiahnuť odmenu, tvrdo pracujúci a  ambiciózni. Ich osobnou výzvou je únava a frustrácia. Výhodnou vysokej miery P je, ak jedinci k získaniu odmeny prechádzajú obdobiami so striedavými úspechmi. Jedinci s nízkym skóre sú nestáli, inaktívni, leniví, len zriedkavo podávajú výraznejšie výkony a ľahko sa vzdávajú pri prekážkach. Jedinci s vysoôkým P menej intenzívne reagujú na stratu posilňujúcich podnetov.

Obrázok - Charakteristika dimenzií podľa Cloningera (prevzaté z [27])

CHARAKTER

Adekvátny a úplný rozvoj nielen temperamentných, ale aj charakterových dimenzií, je predpokladom zdravej a harmonickej osobnosti. Charakterové dimenzie môžu taktiež podliehať zmenám, ale nízka miera ich vyjadrenia je skôr nevýhodou. Ich nezrelosť (najmä nízke skóre kooperácie a sebariadenia) môže predstavovať adaptačnú výhodu len za úzko vyhradených okolností.

SELF DIRECTEDNESS (SD) – odráža mieru, do akej je jedinec vynaliezavý, cieľavedomý, zodpovedný, spoľahlivý a vyrovnaný. Jedinci s vysokým skóre majú výhodu v schopnosti prispôsobovať svoje správanie dosiahnutiu individuálnych cieľov a výber týchto cieľov uskutočňovať na základe realistického zhodnotenia faktov. Jedinci s nízkym skóre sú bezradní, obviňujúci, nezodpovední a nespoľahliví. Adaptačnou nevýhodou je ich zlyhávanie pri definovaní, plánovaní a dosahovaní zmysluplných cieľov.

COOPERATIVENESS (CO) – miera, do akej sa jedinec považuje za integrálnu súčasť ľudskej spoločnosti. Vysoké skóre CO predstavuje u jedincov porozumenie emócií iných jedincov, zásadovosť, tolerantnosť a súcitnosť. Tieto vlastnosti sú výhodou pre prácu v kolektívoch a sociálnych skupinách. Nie sú vhodné pre jedincov s individuálnym spôsobom života. Nízke hodnoty CO vedú k sebeckosti, využívaniu iných vo svoj vlastný prospech a intolerantnosti. Ich výskyt je hlavne u ľudí zameraných na seba a málo vnímavých k právam a citom druhých ľudí.

SELF-TRANSCEDENCE (ST) – miera, do akej sa jedinec cíti súčasťou vesmíru (prírody, jednoty) ako celku. Seba presahujúci jedinci sú duchovne založení, pokorní, skromní a naplnení v živote. Adaptačnú výhodu majú tieto rysy prevažne v pokročilom veku, kde je človek stotožnený s utrpením, chorobami a smrťou. Ľudia s nízkym skóre ST sa prejavujú ako materialistickí, sebavedomí, praktickí, vyžadujúci kontrolu nad situáciou a málo naplnení.

Obrázok - Sekundárne emócie a dimenzie charakteru (prevzaté z 27)

Obrázok - Schematické zobrazenie modelu osobnosti podľa Cloningera (prevzaté z 27)

5. CATTELOV 16-FAKTORVÝ MODEL

Vznik 16 faktorového modelu je založený na predchádzajúcich výsledkoch vedcov v tejto oblasti a faktorovej analýze. Prostredníctvom faktorovej analýzy Cattell²¹ spoznal hlavné rysy a povrchové vlastnosti osobnosti. Prednosť však dáva hlavným rysom, ktoré považuje za oveľa dôležitejšie ako povrchové vlastnosti a preto sa hlavné rysy stávajú základom 16-faktorového modelu. K tomu, aby zostavil 16 faktorov musel analyzovať 4000 slov vytvorených Gordonom Allportom. Tento zoznam orezal na 171 charakteristík. Použitím spomínanej faktorovej analýzy sa mu podarilo znížiť 171 charakteristík na 16 kľúčových faktorov, kde každý môže mať vysokú a nízku hranicu. K 16 faktorom patrí: 1. roztržitosť (imaginárna verzus praktická) 2.obava (ustarostená verzus sebaistá) 3. nadradenosť (imponujúca verzus pokorná) 4. emocionálna stabilita (pokojná verzus silno napnutá) 5. existencia (spontánna verzus rezervovaná) 6. otvorenosť zmenám (flexibilný verzus založený na známom) 7. perfekcionizmus (kontrolovaný verzus nedisciplinovaný) 8. samota (diskrétna verzus otvorená) 9. uvažovanie (abstraktné verzus konkrétne) 10. uvedomenie pravidiel (vyhovujúci verzus nevyhovujúci) 11. sebadôvera (sebavedomý verzus závislý) 12. citlivosť (útlocitný verzus ťažkopádny) 13. spoločenská smelosť (nepotlačovaný verzus plachý) 14.vzrušenie (netrpezlivý verzus uvoľnený) 15.opatrnosť (podozrievavý verzus dôverčivý) 16. vášnivosť (otvorený verzus rezervovaný). Cattell bol považovaný za ďalšieho majstra faktorovej analýzy a k získavaniu dát využíval:

- psychometrické dáta - L-data²², Q-data²³, D-data²⁴.

- faktorovanie – získavanie dát odpoveďou na otázky

- identifikácia faktorov

Hlavným prínosom Cattella bolo zistenie, že L-data a Q-data majú podobné faktorové štruktúry a označil ich za ustálené správanie a faktory osobnosti [28,29].

6. OSOBNOSTNÝ TEST MTBI

Katherine Cook Briggs a jej dcéra Isabel Briggs Myres boli nadšené teóriou Carla Jaunga a počas druhej svetovej vojny vytvorili osobnostný test MBTI – Myers-Briggs Indicator, ktorý vyplýval z jeho teórií. Test sa veľmi často využíva pri osobných pohovoroch aplikantoch, v manželských poradniach a pre osobnostný vývoj. K určeniu osobnosti sa využíva veľmi jednoduchá verzia, kde je osobnosť definovaná v 4 škálach – vnímanie okolitého prostredia, životný štýl, získavanie informácií a spracovanie informácií. Každá škála obsahuje preferencie k jej určeniu. Preferencie podľa [32]:

- vnímanie okolitého prostredia - extrovert (Extroversion - E) verzus introvert (Introversion - I)

- životný štýl – usudzovanie (JUDGMENT - J) verzus vnímanie (PERCEPTION - P)

- získavanie informácií – zmysly (SENSING - S) verzus intuícia (INTUITION - N)

- spracovanie informácií – myslenie (THINKING - T) verzus cítenie (FEELING - F).
Pomocou preferencií je možné zložiť 4 temperamenty podľa Davida West Keirsea²⁵ [33], v ktorých intuitívnych ľudí – I, spája prístup k spracovaniu informácií – druhé písmeno T alebo F a zmyslovo založených – S, spája životný štýl – písmeno P alebo J. Skratky týchto písmen znamenajú[34]:
SJ – strážcovia, ochrancovia - veľmi spoľahliví a dokonca dokážu zlepšovať už aj zabehnuté procesy. Môžu byť veľmi dobrí úradníci, ale je možné si ich predstaviť aj v roliach ako správcovia, úradníci a učitelia na základných a stredných školách. Ich najrozvinutejšími vlastnosťami sú dohľad a kontrola.

SP - hráči, remeselníci - dokážu veľmi dobre taktizovať a riadiť. Zaujímajú sa o umenie, remeslá a techniku. Hráčov je možné nájsť tam, kde sa niečo deje.

NT – racionalisti - ich silnou stránkou je strategická analýza. K najrozvinutejším vlastnostiam NT patrí riadenie, vedenie a plánovanie, taktiež zlepšovanie a vynaliezanie.
NF – idealisti - majú inštinktívnu schopnosť vylepšovať medziľudské vzťahy. Najrozvinutejšími vlastnosťami idealistov je oblasť vyučovania, poradenstva, vedenia alebo vedenia a rozvoja. Je možné si NF predstaviť aj v oblasti spoločenského rozvoja.

Tieto 4 typy temperamentov expandovali na 16 moderných osobnostných typov, ktoré zahŕňajú buď preferencie extroverta alebo introverta a kombinácie zvyšných preferencií. V každom type je možné vidieť jeden zo 4 temperamentov a v nasledujúcej ukážke 16 typov podľa [35], tieto 4 temperamenty vyznačím k lepšej orientácii a zaradeniu moderného typu k David West Keirsey typu.

ISTJ - užívajú si život naplno. Majú veľmi radi, ak sú veci veľmi dobre zorganizované a kladú veľký dôraz na detail. Výber vhodného zamestnania môže byť orientovaný na lekára, zubára, programátora, právnika, vojenského lídra atď.

ISTP – nepreferujú žiadne plánovanie a majú radi otvorené možnosti. Zvyknú byť logickí, majú radi učenie a užívajú si chápanie toho, ako veci fungujú. Ideálna kariéra pre ISTP je – remeselník, požiarnik, softvérový inžinier, vedec, pilot a atď.

ESTP – ľudia s týmto typom sú zábavní, priateľskí a okúzľujúci. Za poznaním neradi vidia len knihu, ale chcú to zažiť na vlastnej koži. Výberom k správnej kariére by mal byť podnikateľ, policajný úradník, obchodný zástupca, technická podpora v IT a atď.

ESTJ – majú tendenciu byť veľmi praktický, poctivý a spoľahlivý. Vzhľadom k tomu, že oceňujú poriadok a organizáciu, sú veľmi dobrí v rolách supervízorov. Vhodnými zamestnaniami sú sudca, biznis manažér, bankár, účtovník a atď.

ISFJ – tento typ ľudí má rad štruktúry a snaží sa ich využívať v každodennom živote. Zatiaľ čo títo ľudia vedia pochopiť emócie druhých, svoje vlastné často nevedia vyjadriť. Správne pozície pre tento typ sú: sociálny pracovník, sestrička –ošetrovateľka, poradca, office manažér a atď.

ISFP – sú milí, priateľskí, citliví a tichí. Súkromie pre týchto ľudí je nedotknuteľné a svoje pravé pocity si často nechávajú pre seba. Milujú zvieratá, s čím súvisí aj rešpekt voči prírode, ktorú si veľmi užívajú. Vhodnými pozíciami pre tento typ je veterinár, lesník, psychológ, dizajnér, umelec a atď.

ESFP – ľudia s týmto typom sú veľmi praktickí a vynaliezaví. Dávajú prednosť praktickému učeniu pred knihami a snažia sa vyhýbať teoretickým diskusiám. Radi spoznávajú nových ľudí a túžia po nových skúsenostiach. Pri riešení problémov veria vlastným inštinktom a schopnostiam. Pre tento typ je vhodnou kariérou herectvo, HR špecialista alebo taktiež personálny manažér, ktorý sa stará o úpravu vnútornej politiky vo firme alebo organizácii. Ďalšími vhodnými zamestnaniami sú módny dizajnér, umelec a atď.

ESFJ – milujú čas strávený s inými ľuďmi. Taktiež majú silnú túžbu k získaniu kontroly nad svojím prostredím, k čomu im pomáha plánovanie, organizovanie a rozvrhovanie. Ľudia s týmto typom sú dobrí ako opatrovatelia detí, psychiatri, recepční a atď.

INFJ – tieto typy sú riadené svojimi silnými hodnotami a hľadajú význam vo všetkých oblastiach ich života vrátane vzťahov a práce. Sú dobrí poslucháči a veľmi dobrí vo vyjednávaní s ľuďmi, ku ktorým majú citový vzťah. Pretože sú veľmi rezervovaní je veľmi ťažké poznať ich. Napriek tomu sú dobrí ako fotograf, spisovateľ, pracovník v oblasti náboženstva, hudobník a atď.

INFP – majú sklon byť tichí, introvertní a rezervovaní. V sociálnych situáciách odovzdajú všetku svoju energiu, ktorú potom radi načerpávajú osamote. Nemajú radi hádky a vyhýbajú sa im. Napriek ich jazykovej zdatnosti svoje pocity radšej vyjadrujú na papier. Vhodnou kariérou je pre nich grafický dizajnér, sociálny pracovník, spisovateľ a atď.

ENFP – ľudia s týmto typom sa cítia dobre v spoločnosti iných. Socializovanie im poskytuje energiu, pocit obnovenia a nadšenia zo sveta. Majú dobré zručnosti s prácou s ľuďmi a dokážu sa o nich geniálne postarať. Uplatnenie by mali títo ľudia hľadať ako žurnalista, televízny reportér, poradca stravovania a atď.

ENFJ – tento typ je veľmi organizovaný a vyžíva sa v plánovaní. Pretože sú dobrí v komunikácií a organizovaní ľudí majú predispozície stať sa lídrami a manažérmi. Preto vhodnou kariérou pre tento typ ľudí je manažér. Najčastejšie však HR manažér – vo väčšej firme je mu podriadený HR špecialista. Ďalšie vhodné zamestnania sú: učiteľ, psychológ a atď.

INTJ – majú vysoké očakávania a držia si ich na najvyššej možnej úrovni. Trávia veľa času vo vlastnej mysli a sú často analytickí a logickí. Sú z nich veľmi dobrí matematici a vedci. Vhodné pozície sú matematik, vedec, inžinier, sudca, právnik a atď.

INTP – ako introverti preferujú trávenie času osamote. Vďaka tomuto je ich veľmi ťažko presvedčiť. Môže sa stať, že ľudia s týmto typom sa uzavrú do myšlienok a stratia kontakt s vonkajším svetom. Vhodné pre kariéru sú geológ, farmaceut, chemik, softvérový vývojár a atď.

ENTP – títo ľudia sú dobrí v komunikácií. Do debát sa zapájajú už len kvôli súboju intelektov. Vhodná kariéra pre tento typ je v podobe vynálezcu, vedca, žurnalistu, právnika, psychológa a psychiatra.

ENTJ – typ známy plánovaním. Rozvrhovanie a rozhodovanie im dáva pocit kontroly a predvídateľnosti. Nie sú veľmi dobrí v chápaní emócii druhých. Vhodnou kariérou je univerzitný profesor, biznis analytik, softvérový vývojár a atď.