|
V predošlých častiach bol prezentovaný iba základný model. V tejto podkapitole definujem, čo si pod na prvý pohľad zložitým modelom psychológov vysvetliť a pod jednotlivými pojmami predstaviť. Zahrniem tu aj zložky osobnosti, ktoré sa v základnom modeli neobjavujú, z dôvodu prehľadnosti modelu, ale budem ich využívať pri modelovaní virtuálneho človeka.
-
Determinácia vývinu osobnosti – činitele ovplyvňujúce vývoj psychiky človeka. Tieto činitele môžu byť vnútorné a vonkajšie. Názory psychológov k miere ovplyvňovania osobnosti činiteľmi sú rôzne. Jedni uznávajú iba vnútorné, iní zase preceňujú vonkajšie vplyvy.
-
Vnútorné činitele vývoja – k definovaniu týchto činiteľov pristupujem podľa [37]. Tieto činitele vychádzajú z organizmu a sú to: činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, zrenie, rast a celkový momentálny stav. Pod touto definíciou si najľahšie predstavíme to čo je všetkým známe - dedičnosť. Menej známe už môžu byť vrodená, génová a konštitučná výbava.
-
Dedičná výbava – je definovaná ako zakódovaný vývojový program jedinca, ktorý dostáva tento program pri počatí. Jednoduchšie si to môžeme predstaviť ako prenos telesných a psychických vlastností z jednej generácie na druhú.
-
Individuálna génová výbava – vzniká mutáciou a segregáciou génov odovzdaných rodičmi. Toto môže mať rôzny vplyv na potomka s týmito génmi. Môže byť pozitívny alebo negatívny. Pozitívnym vplyvom je napríklad nadpriemerná inteligencia. Negatívne vplyvy môžu viesť až k degeneratívnemu poškodeniu mozgu alebo k poškodeniu rozumového vývoja s charakteristickým vzhľadom – Downov syndróm.
-
Vrodená výbava – všetky vonkajšie vplyvy negénovej povahy, ktoré ovplyvňujú jedinca počas vnútromaternicového vývinu až po pôrod. Sú to rôzne choroby prenosné zo zvierat – toxoplazmóza, alebo účinky rubeoly a syfilitídy.
-
Konštitučná výbava – všetky vonkajšie vplyvy po narodení – prírodné a spoločenské.
-
Vonkajšie činitele vývoja – sú to všetky vplyvy sociálneho prostredia, ktoré počas vývoja a žitia ovplyvňujú jedinca. Sociálnym prostredím sú ľudia, spoločenské normy ktorými sa riadia a diela, ktoré vytvoria a s ktorými prichádzajú do styku.
-
Celoplošné kultúrne vplyvy – dlhodobý vplyv podnebia a spôsob stravovania má vplyv na jedinca v podobe rasy. Príslušníci rôznych antropologických typov sa od seba líšia tvarom lebky, nosa, pier, farbou pleti, vlasov, očí.
-
Vplyvy širšieho sociálneho prostredia – patria do života jedinca a významne ovplyvňuje predovšetkým dospievanie.
-
Vplyvy menších a malých sociálnych skupín – skupiny, v ktorých je jedinec vo svojom živote súčasťou.
-
Štruktúra osobnosti – jednotlivé časti, zložky tvoria usporiadaný celok, v ktorom sa vzájomne ovplyvňujú a vytvárajú jeden celok.
-
Všeobecná sociálna orientácia – v modeli sa jedinec môže prezentovať jedným z dvoch svetov. Jedným zo svetov môže byť vnútorný – pocitový, myšlienkový. Všeobecne jedinec poznaný ako introvert. Druhým svetom je vonkajší –spoločenský. Jedinec patriaci k tomuto svetu známy ako extrovert.
-
Temperament – v emocionálnej oblasti charakteristický prejav reagovania, správania a prežívania. Tak ako psychológmi, tak aj v mojom modeli je prezentovaný štyrmi najčastejšími spôsobmi. Sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik.
-
Vlohy – vrodené predpoklady, schopností alebo nevymedzené predpoklady vývinu schopností.
-
Talent – mimoriadne nadštandardné schopnosti vyvinuté v určitom smere.
-
Schopnosti - jedinec počas života musí riešiť rôzne činnosti a tieto schopnosti sa počas riešenia prejavia v presnosti, rýchlosti a samostatnosti.
-
Zručnosti – jedinec sa prejavuje
-
Motivačná dimenzia – spôsob, ktorý ženie jedinca k dosiahnutiu cieľa. Sú to rôzne potreby a môj model zahŕňa potreby podľa A. H. Maslowa.33
-
Potreba sebarealizácie
-
Potreba uznania, úcty
-
Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
-
Potreba bezpečia a istoty
-
Charakter – nie je vrodený, utvára sa počas života jedinca. Predstavuje názory a postoje jedinca k dejom okolo neho a k sebe samému.
10MODEL OSOBNOSTI - definície
Predošlé časti modelu reprezentujú osobnosť v psychológií. Nie všetkým zložkám bola venovaná rovnaká pozornosť pri výskumoch a preto modelovanie podľa všetkých zložiek je veľmi náročné. V mojom modeli využívam temperament, ktorému vedci venovali dostatok času pre výskum a z tejto časti osobnosti poskytujú najviac informácií. Napriek tomu je možné, že dôjde z mojej strany pri modelovaní k malým odchýlkam a nepresnostiam. Týka sa to hlavne špecifických stavov, ktoré môžu nastať vďaka rozmanitosti ľudí, situáciám ktoré nastávajú a spôsobmi akým ich dokážu spracovať a prezentovať. Je však možné navrhnutý model upraviť a zamerať ho na rôzne špecifiká. Napr. spomínané špecifické osoby v 1.1. Model je možné upraviť aj podľa potrieb ľudí s Downovým syndrómom.
Výsledný model osobnosti vychádza z dvoch úrovní. Prvá úroveň je teoretická, druhá praktická. Definovanie teoretického modelu osobnosti smeruje k tomu, aby len malými úpravami bol použiteľný pre všetkých ľudí. Praktický príklad je zameraný na konkrétnejšie možnosti . Zložky osobnosti z reálneho sveta budem aplikovať na osobnosť vo virtuálnom svete.
ČÍM DEFINOVAŤ A CHARAKTERIZOVAŤ OSOBNOSŤ
Najdôležitejšou definíciou je samotná osobnosť. Ako bolo spomenuté vyššie, z psychologického modelu osobnosti sa pre model využije zložka temperament a jeho 4 temperamentné typy: sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik. Spôsob, ktorý určí jednotlivý typ je modelom osobnosti.
Definícia, ktorá definuje osobnosť v modely, hovorí o osobnosti ako inteligentnom objekte. Inteligentný objekt O je možné popísať pomocou premenných. Premenné reprezentujú nielen osobnosť, ale aj emócie, ktoré prežíva a body language.
Emócie: Napriek množstvu emócií v modeli sa využíva len 6, ktorými je možné popísať stav. Týmito emóciami sú hnev, radosť, strach , odpor, prekvapenosť a smútok.
Body language: Inteligentný objekt okrem emócií dokáže aj emócie prejaviť a ku každej emócií je definovaný body language, ktorým sa objekt dokáže prejaviť.
Spôsoby prejavov jednotlivých emócií sú nasledovné:
hnev - sa prejavuje znížením obočia (zamračením sa) a zovretím čeľuste, v niektorých prípadoch zovretie čeľuste s otvorenými perami kde je možnosť vidieť na zuboch spomínané zovretie čeľuste
radosť – spôsobuje zdvihnutie rohov úst a líc čo vedie k úsmevu
strach – emócia sa prejaví zvýšením obočia, čo spôsobí vrásky na čele a dojem väčších očí
odpor – prejavuje sa zvýšením hornej pery s miernym otvorením úst. Nosový mostík sa zvyšuje, čo spôsobuje pokrčenie časti nosa medzi očami. Môže sa objaviť škúlenie, ktoré je spôsobené zdvihnutím líc a vnútornej časti obočia.
prekvapenosť – emócia sa prejavuje zdvihnutím obočia, otvorením úst a zväčšením očí ako pri strachu
smútok – spôsobuje zníženie kútikov úst a vrásky na čele
Dostları ilə paylaş: |
