Bojan [optrajanov

2. Vlijanie na koncentracijata 
Prigotvi tri ednakvi laboratoriski ~a{i od po 100 mL i obele`i gi so A, B i V. ]e ti bidat 
dadeni i rastvori od hlorovodorodna kiselina (so koncentracija na HCl ednakva na 2 mol/dm
3
) i 
rastvor od natrium tiosulfat, Na
2
S
2
O
3
, so koncentracija na rastvorenata supstanca ednakva na 
0,15 mol/dm
3
. 
Vo sekoja od ~a{ite A, B i V stavi po 50 cm
3
 rastvor od natrium tiosulfat, Na
2
S
2
O
3
 no vo ~a{ata 
A toa neka bide od dobieniot rastvor, vo ~a{ata B toa neka bide rastvor obrazuvan od  40 cm
3
 od 
dobieniot rastvor i 10 cm
3
 destilirana voda, a vo ~a{ata V neka bidat dodadeni 30 cm
3
  od 
dobieniot rastvor i 20 cm
3
 destilirana voda. Taka, vo sekoja od trite ~a{i }e ima po 50 cm
3
, no 
koncentracijata na natrium tiosulfat }e bide sè pomala. 
Po azbu~en red na oznakite, postavuvaj po edna od ~a{ite A, B i V na bel list na koj e napi{an 
golem znak u. 
Namesti se taka {to odozgora }e gleda{ niz te~nosta vo ~a{ata. 
Prvin vo ~a{ata A dodaj 5 cm
3
  od hlorovodorodnata kiselina i vo toj moment vklu~i ja {to-
pericata. Me{aj so staklena pra~ka i trudi se da go zabele`i{ momentot koga znakot u pove}e 
ne mo`e{ da go vidi{ niz rastvorot {to se zamatil od izdvoeniot elementaren sulfur. Zapi{i 
go vremeto za toa da se slu~i. 
Istoto povtori go so ~a{ata B, a potoa (otkako si zavr{il so merewe na vremeto za koe 
“is~eznuva” znakot u) i so ~a{ata V. 
Rezultatite zapi{i gi vo tabela, a nacrtaj (na milimetarska hartija) i dva grafikona. Na 
ordinatnata oska vo dvata grafikona nanesi ja koncentracijata na natrium tiosulfat, no na 
apscisnata oska na prviot grafikon nanesi gi vremiwata za “is~eznuvawe” na znakot u, a vo 
vtoriot toa neka bide recipro~nata vrednost na vremeto. So drugi zborovi, vremeto meri go od 
momentot koga si gi sme{al reaktantite do momentot koga znakot nema da mo`e da se vidi 
gledaj}i odozgora niz rastvorot vo ~a{ata. 
Opi{i gi svoite nabquduvawa. Kakvi zaklu~oci napravi vo odnos na vlijanieto na 
koncentracijata vrz brzinata na reakcijata? 
Obidi se da ja napi{e{ i ravenkata na reakcijata vo koja se dobiva elementaren sulfur, 
natrium hlorid, sulfur dioksid i voda.  
 
 
 
  
  
 
 
 
xxxii

---

L
L
3
3
.
.
 
 
R
R
A
A
S
S
T
T
V
V
O
O
R
R
I
I
 
 
 
 

---

 
xxxvi 

---

 
 
L
3.1. MEREWE NA MASA I VOLUMEN
 
 
Merewe na masa 
Mereweto na masata na supstancite voobi~aeno se vika vagawe. 
Nazivot e razbirliv: mereweto se vr{i so koristewe na vagi 
(vidi ja sl. L15). 
 
Sl. L36. Supstanca vo saatno staklo 
Mehani~kite vagi treba da bidat zako~eni, sekoga{ koga so niv 
ne se vaga. Ako koristi{ vakva vaga, po raboteweto tegovite 
mora da gi pribere{ nazad vo nivnata kutija. 
Sli~no treba da se odnesuva{ i so sovremenite, elektri~ni 
vagi. Vo posledniot slu~aj, po vagaweto proveri dali “disple-
jot” e zatemnet. 
Ako vaga{ cvrsta supstanca, prvin treba da znae{ so kolkava 
to~nost treba da bide opredelena nejzinata masa. Ako e potrebna 
pogolema to~nost, treba da koristi{ analiti~ka vaga, a ako tolkava 
to~nost ne e neophodna, prifatlivo e vagaweto i na tehni~ka vaga. 
 
Se razbira, cvrstata supstanca nema da ja isturi{ direktno vrz tasot od 
vagata, tuku taa treba da se nao|a vo pogoden sad. Vagaweto na hartija ne e 
dozvoleno! 
Za nehigroskopni supstanci, prifatlivo e nivnoto vagawe na saatno 
staklo (sl. L36).  
Inaku, po pravilo, vagaweto na cvrsti supstanci treba da go vr{i{ vo 
specijalen sad koj se vika, sosema soodvetno, sat~e za vagawe (sl. L37). 
Sl. L37. Sat~e za vagawe 
Koga se vagaat cvrsti supstanci (pra{oci, kristal~iwa) ne smee tie da 
se rasturaat po vagite ili okolu niv. Ako, sepak, malku od supstancata ti se isturi, vagata treba 
vedna{ da ja is~isti{ (za toa, obi~no, postoi specijalna ~etki~ka).  
Merewe na volumen 
Pri laboratoriskata rabota ~estopati }e treba da go izmeri{ volumenot na nekoja te~nost 
(naj~esto – voda, no ponekoga{ i nekoja druga te~nost). 
 
xxxvii

---

  
   
Za merewe na volumenot postojat pove}e vidovi spe-
cijalni uredi. 
Koga ne se bara osobena to~nost, volumenot na te~nos-
tite mo`e da go opredeli{ so graduirani cilindri – 
menzuri (sl. L38 a). Postoi mo`nost da koristi{ i 
graduirani pipeti (sl. L38 b). 
Volumenot na te~nost {to treba da go dodade{, mnogu 
poto~no mo`e da se opredeli{ so pomo{ na bireta 
(sl. L39 a).  
                            a                                                   b 
To~no opredelen volumen od te~nost mo`e da se 
dodade i so t.n. pipeti so mev (sl. L39 b). 
Sl. L38. Serija menzuri (a) i graduirani 
pipeti (b) 
Kaj nekoi vidovi bireti (po [elbah), na vnatre{-
nata strana, sprotivno od graduiraweto, postoi 
linija koja {to ovozmo`uva volumenot to~no da se 
ot~ita. Toa e volumenot {to soodvetstvuva na ska-
lata tamu kade {to sinata [elbahova linija izgle-
da najtenka (sl. L39 b).    
   
   
   
   
Siot pribor za merewe na volumenot mora da bide 
temelno izmien i isu{en pred upotreba. Ova 
osobeno se odnesuva na biretite i pipetite so mev. 
Koga se ispu{ta te~nost od niv, po yidovite ne smee 
da ostanuvaat kapki zatoa {to toga{ volumenot na 
ispu{tenata te~nost }e bide, vsu{nost, pomal od 
ot~itaniot. 
         a                      b                                           v 
Sl. L39. Bireta (a), pipeta so mev (b) i ot~ituvawe 
kaj [elbahova bireta (v) 
 
xxxviii

---