Bojan [optrajanov

 
 
L
3.2. PRIGOTVUVAWE NA RASTVORI SO OPREDELEN 
SOSTAV
 
 
Prigotvuvawe na rastvori 
Edna od naj~estite (a i najva`nite) zada~i na hemi~arite i hemiskite tehni~ari e uspe{noto 
prigotvuvawe na rastvori so opredelen kvantitativen sostav . 
Makar {to vo upotreba se raznoobrazni na~ini za izrazuvawe na sostavot, naj~esti se onie vo koi se 
naveduva  koncentracijata (poto~no re~eno – koli~inskata koncentracija) i t.n. procentna 
koncentracija – naziv koj{to e vo osnova pogre{en. Imeno, razli~nite vidovi koncentracii se 
odnosi na nekoja veli~ina (koli~estvo, masa, brojnost) i volumenot na sistemot (v. str. ???). 
Vo osnova, sè po~nuva so merewe na masata na rastvorenata supstanca. Ako e potrebno da se pod-
gotvi rastvor so to~no opredelen sostav, masata na supstancite mora da bide opredelena so vagawe 
na analiti~ka vaga. Od druga strana, vo slu~ajot na koli~inskata koncentracija, i volumenot mora 
da bide to~no opredelen. Pri podgotvuvaweto na rastvor so opredelena koncentracija, volumenot se 
opredeluva so koristewe na odmeritelni tikvi~ki – sadovi na ~ie grlo so izgraviran prsten 
(marka) e poka`ano nivoto do koe tikvi~kata treba da bide napolneta.  
1.  Vodni rastvori so opredelena koli~inska koncentracija 
Koli~estvoto na supstancite ne mo`e direktno da se opredeli, tuku se nao|a kako koli~nik me|u 
masata i molarnata masa: 
n(B) = m(B)/M
 
(B) 
Zatoa, otkako }e presmeta{ kolkava 
masa treba da bide izvagana za taa da 
soodvetstvuva na baranoto koli~estvo, 
koristi pogoden sad vo koj, na 
analiti~ka vaga }e izmeri{ tolku od 
supstancata kolku {to e potrebno. Ako 
supstancata e cvrsta (toa e, verojatno, 
naj~estiot slu~aj) mereweto vr{i go vo 
specijalni sat~iwa za vagawe (sl. L40). 
Toa se stakleni sadovi (so razli~na 
golemina) {to imaat {lifuvan kapak. 
   
 
Sl. L40. Stakleno (levo) i plasti~no sat~e za vagawe 
Vo ponovo vreme se koristat i plasti~-
ni sat~iwa za vagawe.  
 
xxxix

---

Za da ne dojde do rasturawe na supstancata, prefrlaweto na odvaganata supstanca vo odmeritelna 
tikvi~ka pravi go niz ~ista i suva inka (duri i ako ne{to ostane na inkata, toa mo`e da go izmie{ 
so mlaz voda od {i{e–prskalka). Voda, i bez toa, treba da se dodava vo tikvi~kata. 
Ako ne se bara visoka to~nost i ako supstancata ne e higroskopna, vagaweto mo`e{ da go pravi{ i 
na saatno staklo, pa duri (no samo vo kraen slu~aj) na mazna hartija.  
Otkako izvaganata supstanca e prefrlena vo tikvi~kata, treba nea da ja 
dopolni{ do markata. Najgolemiot del od potrebnata destilirana voda 
dodaj go so prskalka, no koga }e se pribli`i{ do markata, voda dodavaj 
so kapalka.  
 
Sl. L41. Tikvi~kata e 
pravilno dopolneta 
Tikvi~kata e dopolneta koga, gledaj}i kon nejzinoto grlo, so markata na 
visina na o~ite, dolniot del od t.n. meniskus samo ja dopira markata (sl. 
L41).  
Otkako tikvi~kata si ja dopolnil, zatvori ja so {lifuvanata zatka, a 
rastvoraweto na cvrstata supstanca vr{i go so bavno i pretpazlivo pre-
vrtuvawe, dr`ej}i ja zatkata so ednata raka. 
Ako tikvi~kata prethodno bila dobro izmiena, koga rastvoraweto }e zavr{i, na grloto nema da 
ostanat kapki, a meniskusot povtorno }e bide na markata. 
2. Vodni rastvori so opredelen procenten sostav 
Sostavot izrazen vo procenti e, vsu{nost, nekoj udel (po pravilo, masen) pomno`en so 100. Toa, sè 
u{te, e udel zatoa {to znakot “%” ozna~uva delewe so 100. 
Taka, za da prigotvi{ voden rastvor so opredelen procenten sostav, presmetaj go potrebniot masen 
udel (koli~nik na masata na rastvorenata supstanca i zbirot na masite na rastvorenata supstanca i 
na vodata).  
Masata na rastvorenata supstanca opredeli ja so vagawe, a dokolku ne se bara preterana to~nost, 
smetaj deka masata na vodata (izrazena vo gramovi) e brojno ednakva so nejziniot volumen (izrazen 
vo kubni centimetri). Vo vakvi slu~ai, zadovolitelno e ako volumenot se odmeruva so menzura 
(graduiran cilindar). Ako e potrebna pogolema to~nost, volumenot na vodata se ispu{ta od bireta. 
Spored toa, za da prigotvi{ voden rastvor so opredelen procenten (po masa) sostav, izvagaj kolku 
{to treba od rastvorenata supstanca, prefrli ja vo ~a{a i dodaj go potrebniot volumen na voda. 
Me{aj so stakleno stap~e do celosno rastvorawe, a dobieniot rastvor koristi go spored potrebite 
ili za~uvaj go vo prethodno izmieno i isu{eno {i{e. 
Vo osnova, sli~no se postapuva i ako treba da se podgotvi procenten (po volumen) rastvor, samo {to 
sega se merat volumenite, a ne masite. 
 
 
xl 

---

 
 
L
3.3. RASTVORLIVOST NA SUPSTANCITE
 
 
Rastvorlivost na supstancite 
1. Nezasiteni i zasiteni vodni rastvori 
Podgotvi stalka so epruveti i vo ~etiri od niv dodaj destilirana (ili demineralizirana) voda do 
okolu polovina od visinata na epruvetata. 
Oddelno podgotvi ~etiri supstanci, na primer, aluminium oksid, kalcium hlorid, bakar(II) sulfat 
pentahidrat, natrium hidrogenkarbonat. Dokolku supstancite se vo vid na pogolemi kristali, 
isitni gi vo porcelansko avan~e, pritiskaj}i so tol~nikot (ne ~ukaj so nego!). Se razbira, po 
sekoja obrabotka na edna supstanca, avan~eto treba dobro da se izmie i da se isu{i. 
Edna po edna, vo epruveta so la`i~ka stavaj po malku od podgotvenite supstanci. Me{aj so stakleno 
stap~e i nabquduvaj {to se slu~uva. Ako te~nosta e bistra, dodaj u{te malku supstanca i postapkata 
povtoruvaj ja sè dodeka te~nosta vo epruvetata e bistra (znak deka dodadenata supstanca se 
rastvorila). Rastvorot {to dotoga{ se obrazuval e nezasiten – vo nego mo`e da se zgolemuva 
sodr`inata na rastvorenata supstanca. 
Koga so poslednata mala porcija na dodadena supstanca vo rastvorot ostanuva cvrsta supstanca, }e 
zaklu~i{ deka rastvorot stanal zasiten – se rastvorilo onolku kolku {to (pri dadenite uslovi) 
bilo mo`no. Zboruvaj}i poinaku, se dostignala granicata (ili – pragot) na rastvorlivost na taa 
supstanca vo toj rastvoruva~ (pri dadenite uslovi). 
Zborovite dadeni pogore vo zagradi se va`ni – vo mnogu slu~ai (ne sekoga{!) na povisoka 
temperatura e mo`no pove}e supstanca da se rastvori, t.e. zasiteniot rastvor da stane nezasiten. Se 
razbira, i na povisoka temperatura }e se postigne pragot na rastvorlivost.  
Utvrdi dali mo`e da se dobie zasiten rastvor od sekoja od nabroenite supstanci i dali, pri 
zagrevawe, od zasiten rastvor mo`e da se dobie nezasiten. 
Koga raboti{ so bakar(II) sulfat dihidrat i koga, so zagrevawe, si ja nadminal granicata na 
rastvorlivost na sobna temperatura, ostavi ja epruvetata i ~ekaj rastvorot vo nea da se izladi. 
Zabele`uva{ li ne{to? 
A ako sli~no postapi{ so drugite rastvori?  
 
xli

---