Čo je plagiát?
Ak používame cudzie myšlienky, formulácie, poznatky, tabuľky, výpočty, schémy atď. a vydávame ich za svoje, dopúštame sa plagiátorstva, t.j. podvodu alebo krádeže. Plagiátorstvo sa nevzťahuje len na neodcitované uvádzanie myšlienok iných autorov, ale týka sa aj nesprávne uvedeného zdroja. Vo všeobecnosti platí, že ak sa niečo nepovažuje za všeobecne známy fakt v rámci určitej vedckej komunity, vždy treba uvádzať citáciu/odkaz na použitú literatúru. Fakty, ktoré sú všeobecnou vedomosťou a nemuseli sme ich vyhľadávať v iných zdrojoch, resp. získavať pomocou výskumu, netreba citovať/parafrázovať. Ide o informácie bežne používané v laickej konverzácii, ale aj základné vedomosti v danom odbore, ak sú dostupné v mnohých publikáciách či diskutované v médiách. Len čo však informácie bližšie špecifikujeme uvedením konkrétnych čísel a faktov, napr. presný počet obyvateľov Bratislavy, rozpočet Ministerstva obrany, rozhodnutie komisie atď. musíme uviesť zdroj.
Vždy treba uviesť zdroj
-
Pri akomkoľvek prevzatí doslovnej frázy, konkrétnych čísel a faktov
-
Pri prevzatí kľúčových slov a myšlienok, ktoré boli zverejnené v odborných časopisoch, monografiách, tlačených médiách, televízii, na internete, v listovej korešpondencii a v iných typoch médii
-
Pri získaných informáciách pomocou rozhovorov s inou osobou (interview, emailový alebo telefonický kontakt)
-
Pri reprodukovaní tabuliek, grafov, fotografií, ilustrácii a iného vizuálneho materiálu
Nie je potrebné uviesť zdroj
-
Vlastná skúsenosť, postrehy, myšlienky, pohľad, analytické závery či polemika/diskusia o určitej problematike
-
Výsledky vlastného výskumu
-
Vlastný vizuálny materiál (tabuľky, fotografie atď.), hoci momentálne je zvykom uviesť „Zdroj: autor(ka)“
-
Všeobecne známy fakt (nie, ak ide o konkrétne dáta alebo fakty čerpané z dokumentov)
Formy plagiátorstva
Základným pravidlom je, aby bolo jednoznačne rozlíšené čo je výsledok práce autora a čo je prevzaté. Aké su teda druhy plagiátorstva a kedy hrozí, že sa práca dostane pred komisiu pre akademickú etiku:
-
Plágiatorstvo bez uvedenia zdroja
Jedná sa o doslovne okopírovaný text bez uvedenia zdroja. Tento druh plagiátorvsta sa týka celej škály prípadov.
-
Podvrh - to znamená, že predložená práca je identická alebo takmer identická s prácou iného autora, pričom nezáleží či ide o prácu spolužiaka alebo prácu predloženú bez vedomia pôvodného autora. Patrí sem aj kúpa práce a vydávanie ju za svoju.
-
Kopírovanie – autor kopíruje veľké časti originálneho textu bez uvedenia zdroja. Ide o používanie kláves Ctrl C a Ctrl V.
-
Kolážový (mozaikový) plagiát – autor kombinuje kopírovanie z viacerých zdrojov bez udania zdroja s vlastnými vetami. Kopírované časti môžu byť identické s originálnym zdrojom alebo niektoré slová môžu byť pozmenené ale celková syntax ostáva taká ako v originálnom zdroji.
-
Ukradnutie myšlienky – Plagiát nemusí byť len odkopírovaný text či pasáž ale aj myšlienka. Častým javom je pocit, že v prípade zadania s udanými konkrétnymi zdrojmi, netreba tieto zdroje uvádzať. Vždy ak nejde o všeobecne známy fakt, treba uviesť zdroj.
-
Recyklácia – pisateľ síce nekopíruje iných autorov bez uvedenia zdroja, ale svoje vlastné práce, ktoré už boli odovzdané, či publikované. Narušuje sa tým princíp originality vedeckého písania, ktroré má byť akademickým inštitúciám vlastné.
-
Plagiátorstvo s nesprávnym uvedením zdroja
V uvádzaní zdrojov môžu byť formálne chyby alebo nedostatočne identifikované pasáže. Výsledkom je, že vôbec nie je jasné, na čo sa daná citácia vzťahuje, respektíve odkedy sme začali citovať, a či parafrázujeme prvú/ostatnú vetu, prvú/ostatnú/všetky odrážky, niekoľko viet alebo celý odsek. Tým sme sa dopustili plagiátorstva
-
Nedostatočne/nejasne identifikovaný zdroj – pisateľ uvedie autora pôvodného textu, alebo odkaz na zdroj, ale tento odkaz neobsahuje všetky požadované údaje, podľa ktorých možno zdroj lokalizovať.
-
Nedostatočná parafráza- ak zmeníme len niektoré slová, ale celková syntax zostáva tá istá. Zdroj je pritom správne uvedený.
-
Nedostatočne/nejasne identifikovaný začiatok a koniec preberaných častí - pisateľ síce uvedie zdroj, z ktorého čerpal, ale nie je zrejmé, na ktoré časti textu sa vzťahuje. Problémom je hlavne používanie presných citácií zo zdrojov z ich rámcovým uvedením na konci odseku bez uvedenia, že ide o priamy citát. To znamená, že písaný text sa stáva kolážou viac či menej parafrázovaných citácií zo zdrojov, kde je zdroj rámcovo uvedený, ale len na konci dlhých pasáží, kde ani presné citácie nie sú dané do úvodzoviek, ani inak nie je identifikované, či ide o doslovné citáty a či o vlastné slová pisateľa opierajúce sa o zdroj.
-
Zavádzajúce citovanie- pisateľ poskytne zavádzajúcu informáciu o zdroji, z ktorého čerpal. Pisateľ síce uvedie zdroj správne k relevantej citácii či parafráze, ale následne pokračuje v argumentácii citovaného zdroja tak zavádzajúco, že sa vytvorí zdanie, že ide o vlastný vklad pisateľa, hoci stále pokračuje v citovaní.
-
Citátová parafaráza – pisateľ správne cituje a uvádza zdroj, neuvedie však úvodzovky pred a po pasáži, ktorá je doslovne prevzatá, teda ide skôr o citát a nie o parafrázu. To znamená, že aj keď pisateľ uviedol všetky potrebné údaje o zdroji, klamlivo prezentuje doslovne citovaný text ako parafrázu.
-
Zbierka citátov a parafráz – pisateľ správne technicky cituje a parafrázuje, ako i udáva všetky použité zdroje. Problémom však je, že práca je len zozbieraním citátov a parafráz, bez ich interpretácie a vlastného vkladu.
-
Dokonalý plagiát – pisateľ správne uvádza zdroje, správne cituje a parafrázuje, no v častiach vedeckého textu, kde sa očakáva vlastná argumentácia a vklad, parafrázuje argument autorov a zdrojov bez uvedenie zdroja.
Zdroj: STAROŇOVÁ, K. 2011. Vedecké písanie : Ako písať akademické a vedecké texty. Martin : Osveta, 2011. ISBN 978-80-8063-359-2
Konkrétne príklady jednotlivých druhov plagiátorstva sú dostupné v uvedenej publikácii, s. 184 – 201. Publiklácia sa nachádza aj v knižnici VŠM.
Dostları ilə paylaş: |
