Didaktika tv a športu

Didaktické aspekty motorického učenia

Osobitosťou TV procesu je motorické učenie: Perceptuálno – motorické učenie

Vychádzajúc z toho že učenie je pre človeka jedna zo základných činností v živote, potom pohybové činnosti ľudských aktivít sú dynamizujúcim faktorom pri vývoji osobnosti

Druhy učenia podľa Maršálkovej :

• 
  podmieňovanie / klasické, inštrumentálne /
  
• 
  perceptuálno – motorické učenie
  
• 
  učenie pozorovaním a imitáciou
  
• 
  verbálne učenie
  
• 
  pojmové učenie
  
• 
  učenie riešením problémov
  

Z hľadiska didaktiky TV najväčší význam má perceptuálno – motorické učenie.

Fázy motorického učenia

CNS Vonkajší prejav Mentálny aktivita

1. Fáza iradiácia generalizácia-generaliz.pohyb vysoká

2. Fáza koncentrácia diferenciácia stredná

3. Fáza stabilizácia automatizácia nízka

4. Fáza tvorivá asociácia tvorivá koordinácia vysoká

Ak sa chce športovec stať lepším , musí v 4 fáze tvorivo pracovať- tvorivá asociácia

5. 
   Aplikácia vyučovacích a výchovných metód v telovýchovnom procese žiakov II. stupňa ZŠ / delenie metód, kritériá /
   

Postup – je stratégia vyučujúceho ako splniť úlohy na dosiahnutie daných cieľov
Postupy v TV sa používajú tieto :

1. 
   komplexný postup – vysvetlím, ukážem komplexne – kotúľ – nedá sa rozložiť – hlavne u malých detí – rozmýšľajú globálne
   
2. 
   analyticko-syntetický postup – keď nemôžeme dať cvičenie komplexne – skok cez kozu – u starších žiakov – činnosti nie sú prirodzené
   
3. 
   synteticko-analytický postu – využívame pri nácviku istej činnosti, kedy môžeme transferovať už naučené postupy z iných činností / naučím isté spoločné prvky – hádzaná, basketbal – a potom učím odlišnosti /
   

V každom postupe môžem použiť niekoľko metód .

Metódy majú v postupe čiastkovú úlohu.
METÓDA :

• 
  je zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených vzdelávacích a výchovných cieľov a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.
  

Klasifikácia metód :
Vyučovacie metódy sa v pedagogickej praxi delia najčastejšie :

• 
  podľa typu poznatkov
  
• 
  podľa prameňov poznania
  
• 
  stupňa aktivity učiteľa a žiaka
  

Podľa týchto kritérií delíme metódy :

• 
  slovné
  
• 
  názorné
  
• 
  praktické
  

Iné delenie :

• 
  je podľa kritérií – špecifická stránka didaktiky vyučovania
  

• 
  metóda oboznámenia s inými činnosťami
  
• 
  metóda začiatočného nácviku pohybových činností
  
• 
  metóda zdokonaľovania a upevňovania nových nácvikov a zručností
  

Delenie vyučovacích metód podľa Mojžíška :

• 
  Motivačné metódy
  

Motivácia, expozícia, fixácia, diagnostika

Podstatou sú biologické potreby pohybu a sociogénne potreby.

Biologické potreby –

• 
  vonkajšie impulzy / pochvala, odmena /
  
• 
  súťažné impulzy / súťažné hry /
  
• 
  vnútorné motívy / trvalý vzťah žiaka k motorickému učeniu /
  

• 
  Expozičné metódy
  

Priamy prenos poznatkov – verbálnymi metódami / výklad, opis, pokyn, vysvetľovanie /

Sprostredkovaný prenos poznatkov pomocou názoru – demonštračné metódy / pozorovanie /

• 
  hra ako metóda / metóda obrazovej demonšt., demonštr. diafilmov, slučiek videokaziet
  

Heuristický prístup a samostatná práca žiakov - / riešiť drobné úlohy v hrách…/

• 
  Fixačné metódy
  

• 
  metóda opakovania a precvičovania učiva
  

- metóda pasívneho pohybu

+ iba vtedy, keď při viacerých ukážkach žiak nemôže pochopiť činnosť ( chytím mu ruku a vediem mu pohyb )

• 
  metóda pohybového kontrastu
  

+ zveličovanie chyby – ukážem ako sa to nemá robiť

• 
  nátlaková metóda
  

+ musím byť prítomný, aby preskočil kozu ( viem, že to dokáže, len sa bojí

• 
  metóda domácej úlohy
  
• 
  aplikované metódy ( kruhové cvičenia, doplnkové cvičenia, cvičenie na stanovištiach )
  

• 
  Diagnostické a hodnotiace metódy
  

• 
  pozorovanie
  
• 
  testovanie ( meranie )
  
• 
  opytovacie metódy ( rozhovor, dotazník, anketa )
  
• 
  funkčné, motorické a didaktické testy / štandartné, neštandartné /
  

Metodologické základy – metódy a techniky skúmania TV – procesu

Vo vedeckom výskume z TV sa skúmajú najčastejšie 2 navzájom súvisiace problémy :

1. 
   – čo má byť obsahom výchovnej práce z TV
   
2. 
   – ako realizovať obsah v pedagogickom procese aby sa dosiahli vytýčené výchovné a vzdelávacie úlohy
   

Podľa Skalkovej(1983)pod vedeckou metódou v pedagogike rozumieme systém postupov a spôsobov výskumu, zodpovedajúcich predmetu a úlohám pedagogickej vedy.

METÓDY SKÚMANIA PEDAGOGICKÉHO PROCESU V TV MOŽEME ROZDELIŤ NA:

• 
  metódy a techniky získavania faktov (štúdium mater., technika získ. materiálov apod)
  
• 
  metódy vyhodnocovania získaného materiálu (met.pozorovanie, ped.experimentu)
  

• 
  faktor, ktorý experimentátor ovplyvňuje a mení je nezávisle premennou a sledovaný účinok zmien, resp. výsledok závisle premennou.
  

Experiment môže byť :

• 
  jednofaktorový
  
• 
  viacfaktorový
  

Rozvoj motorických / pohybových / schopností :

1. 
   silové – schopnosť človeka prekonávať odpor svalovou prácou
   

• 
  statická, výbušná, maximálna, relatívna sila
  

2. 
   rýchlostné schopnosti – schopnosť človeka vykonávať isté pohybové činnosti v rýchlej frekvencii za čo najkratší čas
   
3. 
   vytrvalostné schopnosti – sch. človeka vykonávať pohybovú činnosť relatívne dlhý čas
   

• 
  vytrvalosť aeróbna a anaeróbna
  

4. 
   koordinačné schopnosti – schopnosť človeka vykonávať pohyby koordinovane v priestore, čase…
   

• 
  kinesticko-diferenčné
  
• 
  rytmické
  
• 
  reakčné
  
• 
  rovnováhové
  
• 
  orientačné
  

5. 
   pohyblivostné schopnosti – ohybnosť
   

• 
  anatomická ohybnosť
  
• 
  pasívna ohybnosť
  
• 
  aktívna ohybnosť
  
• 
  statická ohybnosť
  

6. 
   Vyučovacie zásady v telovýchovnom procese na II. stupni ZŠ
   

Základné prvky TV procesu :

1. 
   Učiteľ – je rozhodujúcim subjektom
   
2. 
   Žiak – je subjektom, ale aj objektom edukačného procesu
   
3. 
   Projekt výchovy vzdelávania – vytyčuje zákl. smery a ciele výchovno-vzdelávacej práce
   
4. 
   Podmienky – zahŕňajú materiálne, sociálne, organizačné a ekonomické okolnosti.
   

Formatívna stránka – vyučovacieho procesu sleduje predovšetkým formovanie a rozvíjanie vlastností osobnosti žiaka – formovanie jeho telesných a duševných vlastností.

Vo formatívnej zložke sa uplatňuje :

• 
  výchovná stránka ( mravnosť, húževnatosť, vytrvalosť…)
  
• 
  rozvíjanie základných motorických schopností
  

Informatívna stránka – sa týka nových pohybových skúsenosti, kvality osvojených poznatkov a návykov, zručností

Vlastnosti osobnosti žiaka podľa Pardela(1975) :

1. 
   schopnosti
   

• 
  senzorické – zrak, sluch, periférne videnie, hmat, čuch, chuť
  
• 
  psychomotorická – rytmickákinesticko-diferenciačná
  
• 
  rozumové ( intelektu ) – tvorivá asociácia
  

2. 
   temperament
   
3. 
   záujmy
   

• 
  potreby
  

• 
  prvotné
  
• 
  druhotné ( mali by sa zvnútorniť pre jedinca a stať sa prvotnými /
  

4. 
   charakterové vlastnosti
   

• 
  zložitejšia štruktúra rôznych čŕt a vlastností, ktoré by sa mali prejaviť nielen v deklarácií, ale aj v konaní učiteľov a žiakov
  

Ak toto všetko chceme dosiahnuť, postupuje učiteľ podľa základných didaktických zásad.

Didaktické zásady :

• 
  zásada harmonického rozvíjania osobnosti
  
• 
  zásada upevňovania zdravia
  
• 
  z. vedeckosti a spájania teórie s praxou
  
• 
  z. názornosti
  
• 
  z. sústavnosti a postupnosti
  
• 
  z. primeranosti
  
• 
  z. trvácnosti
  
• 
  z. uvedomelosti a aktivity
  
• 
  z. kolektívnosti, ale i individuálneho prístupu k žiakovi
  
• 
  z. vychovanosti využitím kladných čŕt žiaka
  
• 
  z. jednoty požiadaviek a výchovných vplyvov
  

Didaktické zásady podľa Stračára (1970):

• 
  zásada diferenciácie obsahu
  

• 
  vonkajšia – škola je matematická, športová…
  
• 
  vnútorná – v pláne mám naučiť sa preskok znožmo, skrčmo – diferencujem podľa výšky detí – vyššia koza, nižšia koza ( vnútorná diferenciácia – výška, pohlavie, schopnosti, zdravotný stav, záujmy…)
  

• 
  zásada vzostupnosti rozvoja
  
• 
  zásada vnútornej tematickej koncentrácie obsahu
  

Metódy výchovného pôsobenia v TV procese TRUNEČKOVÁ (1994):

• 
  príklad učiteľa
  
• 
  presvedčovanie a vysvetľovanie
  
• 
  praktické navykanie
  
• 
  pochvala, trest
  
• 
  met. rozumovej, estetickej, pracovnej, zdravotnej výchovy
  

7. 
   Organizačné formy TV procesu + ich funkcia a význam.
   

Hodina TV / operacionalizácia cieľa, úlohy, obsah, metódy a didaktické formy práce v jednotlivých častiach hodiny TV. Typy hodín, štruktúra hodiny aj v tréningovom procese a v nevybavenom prostredí. Bezpečnosť na hodine TV, emocionálnosť, fyziologické zaťaženie žiakov na hodinách TV.
Kritériá pre hodnotenie hodín TV – rozbor hodiny.
Organizačné formy vyučovania :

• 
  chápeme tým tvarovú ohraničenosť, organizovanosť, ucelenosť.
  
• 
  predstavujú organizačné usporiadanie obsahu vyučovania učebných metód a technických prostriedkov
  
• 
  organizačné formy sa menia v závislosti od podmienok, ktoré ich tvoria / obsah, metóda, technický prostriedok.
  

ORGANIZAČNÉ FORMY ŠKOLSKEJ TV A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY :

• 
  hodiny TV, resp. zdravotnej TV
  
• 
  cvičenia v prírode
  
• 
  plavecký kurz
  
• 
  lyžiarský výchovno-výcvikový kurz
  
• 
  kurz ochrany prírody a človeka
  
• 
  nepovinný předmět / pohybová príprava/, / pohybová a športová výchova /
  
• 
  ranné cvičenia
  
• 
  telovýchovné chvíľky
  
• 
  rekreačné využitie prestávok
  
• 
  športové súťaže
  
• 
  telovýchovné vystúpenia, akadémie
  
• 
  výlety y vychádzky
  
• 
  prednášky, besedy a výstavky so športovou tématikou
  
• 
  exkurzie, zájazdy
  

Rozhodujúca funkcia v samotnom riadení TV procesu sa pripisuje učiteľovi, pretože prostredníctvom rôznych vyučovacích foriem môže ovplyvniť úspešnosť plnenia výchovno-vzdelávacích úloh a efektivitu edukačného procesu.

Realizácia úloh vyplývajúcich z úloh TV je závislá od :

• 
  podmienok – typ školy, materiálne vybavenie…
  
• 
  obsahu – charakter pohyb. činnosti…
  
• 
  úrovne žiakov – vek, predchádzajúca skúsenosť…
  
• 
  úrovne učiteľa – všeobecné a špeciálne teoretické poznatky…
  

ĎALŠIE ORGANIZAČNÉ FORMY ŠKOLSKEJ TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY :

1. 
   HODINA TV - je základnou organizačnou formou, trvá 45 min.
   

2 ZÁKLADNÉ VARIANTY :

• 
  zmiešané hodiny – kombinácia rôznych činností
  
• 
  monotematické hodiny – gymnastické, atletické, herné, plavecké, úpolové, tanečné …
  

PODĽA FÁZY MOTORICKÉHO UČENIA :

• 
  nácvikové
  
• 
  výcvikové ( zdokonaľovacie )
  
• 
  kontrolné a hodnotiace
  
• 
  diagnostické
  
• 
  hodiny venované zápasom a súťaži
  

PODĽA PREVAŽUJÚCEHO ZAMERANIA :

• 
  vzdelávacie - kondičné - kompenzačné ( kompenzácia jednostranného zaťaženia )
  

PODĽA POHLAVIA :

• 
  koedukované – 1. Až 4. Ročník ZŠ, niektoré SOŠ a SOU
  
• 
  chlapčenské – od 5. Roč. ZŠ vyššie
  
• 
  dievčenské – od 5 roč. vyššie
  

ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY :
* ÚVODNÁ CASŤ – 3 – 5 MIN.

• 
  organizačná časť – nástup, pozdrav, oboznámenie s náplňou hodiny
  
• 
  rušná časť – rozohriatie, príprava organizmu na väčšie zaťaženie
  

* PRÍPRAVNÁ ČASŤ – 8 – 10 MIN.

• 
  všeobecná časť – rozcvičenie celého tela / natiahnutie, uvolnenie, pohyblivosť kĺbov…/
  
• 
  špeciálna časť – je spojená s plnením cieľov hlavnej časti hodiny
  

* HLAVNÁ ČASŤ – 27 – 30 MIN.

• 
  nácvik - plánovitý nácvik a osvojenie si pohybových zručností
  
• 
  výcvik – je zdokonalenie a upevňovanie učiva aj v zmenených podmienkach s cieľom zvýšiť úroveň techniky osvojenia pohyb. zručností a schopností
  

* ZÁVEREČNÁ ČASŤ – 3 – 5 MIN.

- ide o ukľudnenie žiakov po stránke fiziologickej i psychickej a pripraviť na ďalšiu vyučovaciu činnosť / kompenzačné, rytmické cvičenia i s hudbou /, poradová príprava…

2. 
   CVIČENIA V PRÍRODE
   

3. 
   TELOVÝCHOVNÉ KURZY
   

• 
  lyžiarsky telovýchovný kurz – 5 – 7 dní
  
• 
  plavecký kurz – 10 hod.
  
• 
  kurz ochrany človeka a prírody – 3 – 5 dní
  

4. 
   NEOPVINNÉ ORGANIZAČNÉ FORMY ŠKOLESKEJ TV
   

• 
  pohybová príprava / na ZŠ / a pohybová a športová výchova / na SŠ /
  
• 
  ranné cvičenia
  
• 
  telovýchovné chvíľky
  
• 
  rekreačné využitie prestávok
  
• 
  športové súťaže
  
• 
  telovýchovné vystúpenia, akadémie
  
• 
  výlety a vychádzky
  
• 
  prednášky, besedy a výstavky so športovou tematikou
  
• 
  exkurzie, zájazdy
  

Didaktické formy práce uplatňované v školskej TV a športe

Didaktické formy chápeme ako relatívne stále vnútorné usporiadanie didaktického procesu z hľadiska interakcie subjektu a objektu

DIDAKTICKÉ FORMY PRÁCE :

1. 
   ZÁKLADNÉ
   

• 
  hromadná forma - skupinová forma - individuálna forma
  

2. 
   ŠPECIFICKÉ
   

• 
  doplnkové cvičenia - cvičenia na stanovištiach - kruhové cvičenia
  

Hromadná didaktická forma :

• 
  rovnaká činnosť žiakov v tom istom čase pod priamym vedením učiteľa
  
• 
  zadanú úlohu môžu žiaci vykonávať súčasne alebo postupne
  

Skupinová didaktická forma :

• 
  je to práca v družstvách alebo skupinách
  

Z PEDAGOGICKÉHO HĽADISKA VNÚTORNÁ DIFERENCIÁCIA :

• 
  kvantitatívne kritériá
  
• 
  kvalitatívne kritériá - nadanie, schopností, výkonnosť…
  

PODĽA SLEDOVANÉHO CIEĽA :

• 
  heterogénne skupiny
  
• 
  homogénne skupiny
  

Samostatná / individuálna / didaktická forma :

Doplnkové cvičenia :

• cvičenia so švihadlami

• cvičenia s kruhmi z umelej hmoty

• cvičenia s plnými loptami

• cvičenia na rebrinách

Cvičenia na stanovištiach :

Úlohy :

• upevňovanie pohybových zručností – dribling okolo mét, streľba na kôš…

• rozvoj pohybových schopností – kotúľ na zvýšenej podložke, šplh na žrdi…

Kruhové cvičenie :

• 
  je zameraný predovšetkým na rozvoj pohybových schopností a na zdokonaľovanie pohybových zručností
  

DRUHY KRUHOVÉHO TRÉNINGU : ČLENENIE :

• 
  podľa organizácie práce KT s určením dávkovania KT s určením času cvičenia
  

+ metódy nepretržitého cvičenia

+ metódy intervalového cvičenia

• 
  podľa obsahového zamerania
  

• 
  KT vo voľnočasových pohybových aktivitách a športovej príprave
  
• 
  KT v povinnej TV
  

Modernizácia vyučovacieho procesu (doštudovať)

V súčasnosti sa stretávame aj s : Modernizácia vyuč. procesu, Efektivita vo vyuč. procese, Vyššia účinnosť vyučovania- sú spojené z modernizáciou

*Modernizácia - sú to všetky komponenty modernizácie

• 
  Nové ciele,
  
• 
  obsah,
  
• 
  výchovné a vyučovacie metódy,
  
• 
  moderné systémy vyučovania ( problémové vyuč., programové vyuč., diferencované vyuč., integrované vyuč a pod)
  
• 
   moderné pomôcky
  

Modernizácia nie je len používanie moderných didakt. pomôcok ( magnetofón, KP-8, video, počítač) lebo to nieje správne, v širšom zmysle slova máme namysli všetky komponenty modernizácie.

Modernizácia nieje len cieľom ale aj prostriedkom ako dosiahnuť efektivitu vyuč. procesu

MICHALEK:

Problém je taká kvalita pedag. kedy dieťa o niečom už vie ale má ešte biele- nepoznané miesta.

Modelovanie v TV procese

je to tvorba a overovanie modelu toho čo chceme naučiť resp. tých schopností ktoré chceme rozvíjať (dominantné je učivo),

Model teda predstavuje „vzor“ o čo najefektívnejšom osvojovaní si daného učiva, ale model je nutné aj overiť skôr ako sa ponúkne efektný systém učiva

Model je dobrý vhodný pre učenie v danej problematike, ako vodidlo ale nieje to vhodné ako tabu( že nieje nič lepšie)

8. 
   Plánovanie a evidencie práce v TV – druhy plánov
   

Učebný plán – spolu s učebnými osnovami predstavujú základnú pedagogickú normu pre telovýchovnú prácu v príslušnej škole, jednotlivých ročníkov, triedach.

• 
  je vydaný MV SR a je záväzný pre štátne školy a akreditované súkromné a cirkevné školy.
  
• 
  vymedzuje povinné, voliteľné a nepovinné vyučovacie predmety, počet týždenných hodín a celkový počet hodín za ročník
  

Dotácia v učebných plánoch pre povinný predmet TV na ZŠ :

• 
  na 1. Stupni ZŠ – 3 hod. týždenne
  
• 
  na 2. Stupni ZŠ – 2 hod. týždenne
  

Dotácia v učebných plánoch pre povinný predmet TV na stredných školách závisí od typu školy :

• 
  gymnázium ( štvorročné ) – 3 hod. týždenne
  
• 
  gymnázium ( osemročné ) – 3 hod, týždenne ( rozpis hod. pre jedotlivé ročníky je v kompetencii riaditeľa a je variabilný )
  
• 
  SOŠ – 2 hod. týždenne
  
• 
  SOU – 2 hod. týždenne
  

Pohybová príprava – je zaradená v učebných plánoch pre ZŠ

Pohybová a športová výchova – je zaradená v učebných plánoch pre stredné školy

! OBE SÚ AKO NEPOVINNÉ PREDMETY.

Druhy plánov :

1. 
   VŠEOBECNÝ PLÁN TELOVÝCHOVNÝCH ČINNOSTÍ
   

• 
  je súčasťou všeobecného učebného plánu školy
  
• 
  vymedzuje počet týždenných hodín povinných aj nepovinných
  
• 
  určia sa učitelia, ktorí zodpovedajú za vyučovanie TV,
  
• 
  určia sa učitelia, ktorí zodpovedajú za organizáciu a riadenie záujmových foriem TV,
  
• 
  určia sa učitelia, ktorí zodpovedajú za výcvikové kurzy
  

2. 
   ROČNÝ PLÁN TELSNEJ VÝCHOVY
   

• 
  predstavuje rámcový plán TV pre určitý ročník, resp. triedu
  
• 
  vychádza zo všeobecného plánu a učebných osnov
  
• 
  vytyčuje výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah učiva
  
• 
  v šk. Roku sa plánuje 99 hod. pri dotácií 3 hod. týždenne, 66 hod při dotácií 2 hod. týždenne
  

3. 
   PLÁN TÉMATICKÉHO CELKU
   

• 
  má charakter operatívneho plánu
  
• 
  učiteľ si stanovuje požiadavky na vedomosti, zručnosti i rozvoj pohyb schopností, ktoré by mali žiaci dosiahnuť, vzhľadom k určitému čiastkovému cieľu
  

4. 
   PLÁN HODINY
   

• 
  je písomnou prípravou na vyučovaciu jednotku
  
• 
  má obsahovať
  

• 
  základné údaje ( trieda, dátum, počet žiakov, meno učiteľa, miesto konania )
  
• 
  cieľ a úlohy hodiny, potrebné pomôcky ( náradie, náčinie )
  
• 
  vyznačenú štruktúru vyučovacej hodiny s rozpracovaným obsahom na jednotlivé časti z aspektu ( predpokladaný čas, metodický postup, zaťaženie žiakov…
  

Pri príprave na konkrétnu hodinu vychádza učiteľ z ročného plánu a výsledkov dosiahnutých na predchádzajúcej vyučovacej hodine TV.

Pri operacionalizácií cieľa musí jednoznačne konkretizovať úlohy, splnením ktorých dosiahne.

5.