5. Päťdesiate roky
5.1 Téma koláže vyčerpaná ?
V päťdesiatych rokoch nadobudol Oskár Čepán pocit, že je pre neho okruh koláží viac menej vyčerpaný a nám ostáva len špekulovať nad stanoviskami, ktoré ho k tomu viedli. Buď to mohli byť okolnosti akými je napríklad vojenská služba a iné hraničné nepríjemné zážitky, alebo vedomie vyčerpania istého typu poetiky, s ktorou bol doteraz spätý. Každopádne autor tvoril koláže, ktoré sú pre nás známe do roku 1952. Taktiež z celých päťdesiatych rokov poznáme iba malý počet kresieb, no nachádza sa medzi nimi jedna dvojica, ktorá je výnimočne originálna a dôležitá.
Dvojica pochádzajúca zo dňa 10. decembra 195340 predpokladane vznikla niekedy v období autorovej vojenskej služby. Na jednom liste papiera sa nachádzajú obidve kresby, a navzájom sa tematicky dopĺňajú. Znázorňujú akési trojrozmerné geometrické útvary. Autor v nich aplikuje svoju empíriu zo sveta geometrie a rázne prehodnotené surrealistické zaujatie o prepojovaní od pôvodu dokopy nesúvisiacich predmetov. Základným nápadom v oboch kresbách je pretínanie zhmotnených rovín, pričom na jednej sa pretínajú dve trojuholníkové roviny, na druhej trojuholníková a štvoruholníková. Do tohto zloženia sa ďalej prelínajú gule, pričom na spodnej kresbe je na doske tvaru trojuholníka postavený kváder pripomínajúci Rubikovu kocku, pretože má šachovnicové steny. Motív šachovnice sa po prvý krát u Čepana objavil v kresbe zo 7. marca 1941, Matematika a geometria. Práve tento motív neskôr predstavoval akýsi zjednocujúci, či zvýrazňujúci moment v poniektorých surrealistických kolážach takmer o desaťročie neskôr.
Po rozmerovej stránke sú to kresby nie veľké, a znázorňujú akési plány geometrických trojrozmerných sústav. Dokonca sú svojou syntaxou „trochu příbuzné některým utopickým projektům z heroických dob ruských revolučních avantgard, něco na pomezí jakési reflexe futurismu a konstruktivismu, ale také již předznamenání nového myšlení o prostoru v geometrickém umění šedesátých let, včetně minimal artu.“41
Či vytvoril autor takýchto kreslených konštrukcií ešte viac vskutku nevieme. Ak áno, tak je najviac pravdepodobné, že ostali solitérmi. Nad čím by sme sa však mali pozastaviť, je otázka, či by bol vôbec niekto z československých výtvarných umelcov už v tej dobe schopný zamýšľať sa nad niečím obdobným. Rozvoj moderného umenia bol zastavený po roku 1948 a niečo ako sledovanie avantgardného umenia bolo priam nonsensom. Na avantgardné umenie nebolo ani pomyslenia a keď si Československo porovnáme so zvyškom sveta, tak aj tam sa záujem o klasickú avantgardu začína rozvíjať až na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Tento záujem prišiel s nástupom nových umeleckých generácií, ktoré sa snažili nadväzovať na rozmanité druhy geometrického umenia, čím boli v začiatkoch hlavne optické umenie a kinetizmus.
5. 2 Prechod medzi päťdesiatymi a šesťdesiatymi rokmi
Päťdesiate roky neboli síce Čepanove najtvorivejšie, no z tohto obdobia u neho môžeme nájsť napríklad aj kresbu, ktorú neskôr rozvil na začiatku rokov šesťdesiatych. Jedná sa o kreslený solitér Máj 1953, ktorý farebnými ceruzkami zachycuje akési vznášajúce sa konštrukcie geometrických dvojplošníkov. 15. mája 196042 túto kresbu rozvinul do farebného akvarelu. Aj v šesťdesiatych rokoch je to už zasa solitér, ktorý zaujme tým, že nám zľahka pripomína záľubu rôznych budovateľských avantgárd o pohyb, avšak je prerobený do konštrukcií viacerých plôch, pričom na niektorých plochách môžeme nájsť šachovnicu autorom tak obľúbenú.
Dôležitejšou ako znázornenie pohybu je však konštrukcia ako celok, pretože je akýmsi návratom k čomusi, čo bolo pre Čepana významné kedysi. Autor sa už totiž preštylizoval k niečomu inému, pracuje na novej problematike. Môžeme to badať už od jari 1960 kedy túto problematiku skúma úplne bez prestávky. Začína naplno systematicky pracovať na edícii geometrických kompozícií, ktoré ostali zachované na datovaných listoch zo zápisníka rozmerov A4. Toto pre autora typické zobrazovanie je umením, ktoré sa vo svojej dobe na nikoho u nás nepodobalo, no dnes ho iste zaradzujeme k vtedy sa rozširujúcim novým zámerom na medzinárodnej scéne.43
Oskár Čepan na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov patril vďaka svojej tvorbe k priekopníkom v celom československom kontexte. Bol z prvých, ktorý prestal tvoriť beztvaré organické formy, ktoré v jeho kresbách môžeme badať posledný krát v roku 1958, a začal vytvárať oveľa prísnejšie geometrické tvary. Bolo to v podobe rysovaných línií a ich prekrývaním vytvorených najmenších foriem, ktoré potom farebne vyplňoval. To bolo niečo, čo vtedy úplne zodpovedalo najnovším požiadavkám internacionálnej scény. Výtvarnému umeniu sa Čepan venoval ako brikoláži, domáckemu majstrovaniu, počas ktorého človek narába s tým, čo má práve po ruke, a premieňa to, s čím môže narábať na to, s čím sa nedá manipulovať a čo vytvára estetické jadro umenia. Takýmto spôsobom autor vytváral svoje geometrické abstrakcie.
6. Šesťdesiate roky
6.1 Úskalia rokov šesťdesiatych
Už vieme, že Oskár Čepan si absolútne presne datoval všetky svoje vytvorené diela. Taktiež vieme, že prakticky od začiatku roku 1960 rozvíjal svoju originálnu, osobitú radu geometrických kompozícií, ktoré poznáme ako akvarely formátu A4. Určite bol o ich význame v tej dobe absolútne presvedčený, pretože si rovno nakúpil kompletnú radu obrazových plátien. Boli to takmer dve desiatky plátien, na ktoré neskôr poniektoré verzie svojich kompozícií aj nakreslil. Nikto však nevie prečo, no po určitom čase väčšinu týchto svojich kompozícií zničil a následne ich pretrel bielou farbou.44 Našťastie tri z nich zanechal v neporušenom stave a vďaka datovaniu vieme, že to boli prvé kompozície z roku 1960. Pravdepodobne bol vtedy aspoň na malú chvíľu presvedčený o ich kvalite.
Otázkou však ostáva, či si túto edíciu maľoval len sám pre vlastné potešenie. Pre svoju rodinu a najbližších priateľov mal vierohodné vysvetlenie a to fakt, že nemohol vystavovať svoje obrazy pre to, pretože maľoval horšie ako jeho súčasníci. Tejto jeho sebakritike sa dalo ľahko uveriť, no iba do tej doby než sa pozrieme na autentické materiály tých zopár obrazov a na množstvo kresieb, ktoré sa zachovali. Jeho obrazy sa úplne odlišovali od tých ktoré tvorili jeho priatelia, a ktoré mal ako teoretik umenia vykladať. Je možné, že jednoducho pochopil, že so svojimi dielami prišiel nevhod, a ako sa aj neskôr ukázalo príliš skoro.
„Nesmíme zapomínat, že šedesátá léta byla skutečně krásná, ale součástí jejich krásy byla i jistá hektičnost. Stále se mohlo jít dál, stále se nalézali nové problémy k řešení, nebylo možno definitivně setrvat u určitého výtvarného jazyka..,“45 tvrdí odborník Jiří Valoch.
Na počiatku šesťdesiatych rokov boli geometrické riešenia prijímané s pochybnosťami. Dôkazom boli aj výtvarnícke výstavy, bratislavské Konfrontácie.46 Zmyslom Konfrontácií bolo želanie výtvarníkov porovnať a ukázať svoju tvorbu a súčasne sa konfrontovať s tamojšími podmienkami v spoločnosti. Oskár Čepan sa významne podieľal na formulovaní tohto hnutia ako umelecký kritik a teoretik. Keďže v tom období boli geometrické realizácie prijímané s nevôľou, a Čepan prišiel so svojimi radikálne geometrickými kompozíciami už v roku 1960, tak je pravdepodobné, že keby vystavil svoje diela, odmietavé reakcie by zrejme negatívne zapôsobili na jeho ďalšiu umeleckú tvorbu. Roku 1960 vznikli v Bratislave prvé optické, čierno-biele, stručne zostavené geometrické realizácie rukami výtvarníka Milana Dobeša. Avšak každá táto realizácia bola zverejnená až o zopár rokov neskôr. Dokonca ešte vtedy to u umelcov vzbudzovalo odpor, ako to mnohí komentovali. Vznikla dokonca diskusia, či sú tieto diela u nás oprávnené. Výhrady totiž prichádzali od samotných propagátorov slovenského a českého informelu, prekvapivo nie zo strany oficiálnych konzervatívcov.
Akoby si vtedy so svojimi výtvarnými dielami pripadal samotný Oskár Čepan medzi svojimi priateľmi ? „Přišel prostě v nesprávný čas na nesprávné místo.“47 Možno by sa mu niekde inde pošťastilo nájsť okruh ľudí s rovnakým zmýšľaním, no v Bratislave určite nie. Všetko súčasné umenie bolo vtedy navyše tiež jedno veľké politikum. Na formálnych výstavách bolo schválené len to najmenej, a tak sa neformálne výstavy stali naozaj nutnosťou.
6.2 Geometrické abstrakcie
Počiatky šesťdesiatych rokov priniesli Čepanovi záľubu zachycovať svoje myšlienky pomocou kresieb a akvarelov do notesov. Známy je napríklad silný, hnedý notes obsahujúci pozoruhodné realizácie už z 31. novembra 1961. Tieto výtvory sú zasadené do komornejšej atmosféry, Čepan používa najprimeranejšiu techniku pre záznam skutočných myšlienok. Každá táto kresba, či akvarel upútajú svojráznou koncepciou, autora koncepcií tým pádom považujeme za nezávislého, autentického tvorcu v tejto oblasti, v ktorej pracoval takmer počas celých šesťdesiatych rokov najintenzívnejšie do roku 1964. Vznikajú diela, geometrické koncepcie, ktoré sa veľmi rýchlo prepracovali k absolútnej samostatnosti obrazovej skladby, s ráznosťou na pravé estetické kvality.
Ako už bolo spomenuté, Čepanove realizácie predstavujú nezávislú, autonómnu tvorbu, a jeho tvorba v šesťdesiatych rokoch bola pre neho kľúčová. V neskorších rokoch už v jeho tvorbe nenachádzame nič geometrické, či abstraktné. Avšak desaťročie práce sa nedá len tak ľahko prehliadnuť, dokonca keď je jeho tvorba tak spätá s tým najnovším, čo sa vtedy u nás vyskytlo.
Vo všeobecnosti by sme mohli tieto roky charakterizovať ako neokonštruktivistické. Autor pracuje s farbou, plochou a líniou, neraz používa rysované obrysy, avšak nie iba priamky, ale veľa krát najmä krivky. Práve v tomto jeho užívaní kriviek môžeme vidieť jeden z rozhodujúcich rozdielov medzi klasickým konštruktivizmom a jeho posudzovaním u Čepana. Krivky, síce nie v až takej výraznej podobe, môžeme vidieť už v roku 1960 na prvotných akvareloch, napríklad na pestrých maľbách 18. marca 1960,48 či 22. apríla 1960.49
V nasledujúcom roku, konkrétne 8. októbra 196150 už krivky nahradzujú celý repertoár prvkov. Ak porovnáme klasických konštruktivistov, ale aj mnohých neokonštruktivistov s Čepanom, všimneme si, že pri svojej tvorbe používajú iba pravítko. Naopak Čepan je úplne zreteľne pohltený tím, čo mu ponúkajú rôzne šablóny a krividlá. Potom by sa dalo povedať, že sa celé autorovo dielo vlní medzi čírymi sústavami samotných kriviek a všelijakými obdobami vzájomných väzieb medzi priamkami a krivkami.
Autor bol taktiež zaujatý alternatívou koláže, ktorá taktiež obzvlášť pozoruhodne umožňuje narábanie s geometrickými prvkami, rovnako ako aj práca s rôznymi šablónami na rysovanie. V práci na papieri využíval krivky majúce formu buď samotnej kresby, alebo kresby doplnenej akvarelom, respektíve čistou kolážou. Zodpovednosť za postup prevedenia konkrétneho motívu do maľby absentovala, takže autor mohol intenzívne využívať všetko čo prebiehalo na samotnom papieri. Táto voľnosť bola čímsi značne významným a doslova prinášala obrovskú škálu nových výtvarných riešení, s akými sme sa u nás v šesťdesiatych rokoch pri práci s jazykom geometrie nestretávali. Práve pre to sa relatívne v okamihu pretvorila syntax a akvarely vytvorené v roku 1960 boli ešte ponímané ako geometrické maľby.
Akonáhle si Čepan zaumienil, že svoju výtvarnú záľubu bude uskutočňovať vo forme neveľkých prác na papieri, veľakrát do svojich obľúbených notesov, ale aj na rôzne iné menšie kusy papierov, otvoril si pred sebou cestu k oveľa voľnejšiemu zaobchádzaniu s osobitými prvkami a teda aj s jednotlivými výtvarnými problémami. Tajomstvom pre nás však ostáva odpoveď na otázku, prečo sa v tvorbe geometrických konštrukcií ďalej nevyvíjal, keď ich nakoniec aj tak nezverejnil v šesťdesiatych rokoch, kedy sa to postupom času stalo celkom reálnym. Taktiež je otázne, či sa naozaj až v roku 1988 vrátil k jednému geometrickému reliéfu (1964 – 1988), ktorého zázemie môžeme nájsť v niekoľkých projektových kresbách z roku 1964. V tom konkrétnom roku, 1964, to bolo primerané spojenie istej materiálovej podrobnosti s jasným geometrickým rozvrhom celku, ktorá by mala určite mať svoje miesto v slovenskom umení.51
Zaujímavým príkladom odlišnej artikulácie podobného materiálu v rozdielnom kontexte predstavujú dve kresby, ktorých charakteristický materiál je doslova totožný, zobrazuje samohlásky A, E, I, O, U.
V už spomínanej surrealistickej skladbe 25. apríla 1947 ich autor spája s podobou ľudskej lebky, písmená samy o sebe predstavujú ilúzie priestorových jednotiek. Rovnaká téma nadobudne aj konštruktívnu formu, aj keď sa samozrejme líši od autorových výtvorov zo šesťdesiatych rokov práve vďaka využitiu motívu grafému. Čepan totiž ostáva prevažne pri zložkách čisto geometrických. Avšak 13. decembra 196452 tvorí konštruktívnu, do geometrického rázu systemizovanú sústavu, ktorej myšlienkou je vkreslenie každého písmena do rovnako veľkej kružnice. Všelijakými metódami sú potom zhodnocované osobité časti geometrických plôch. Ostávajú zložkami tvaru vymedzeného grafému, ale súčasne sa osamostatňujú ako osobité geometrické roviny a rovinky. Na záver teda vzniká voľná konštrukcia na tému týchto samohlások, ktorá zodpovedá aj v tej dobe obnovujúcemu sa záujmu o písmo ako vyhradeného tématu výtvarného diela.
Čepan pri tvorbe tejto kresby samozrejme nezabúdal aj na ďalšie premeny dobových problematík. Čo sa týka obecnejšej inšpirácie vďaka ktorej vzniklo toto pozoruhodné dielo, je ňou názov sonetu Jean-Arthura Rimbauda Voyelles,53 zaoberajúci sa farbami hlások, ktoré na kresbe taktiež dominujú. Túto kresbu môžeme nazvať asi najkomplexnejším príkladom z Čepanovej tvorby z rokov šesťdesiatych. Je to tým, že jej prevažná väčšina sa odohráva iba v autonómii jazyka geometrie, ale „i ta může, přes častou skladebnou oproštěnost, přinášet skutečně velké bohatství vztahů.“54
Príkladom spomínaného bohatstva vzťahov je aj kresba Elementy, 12. júna 1961,55 na ktorej prevažuje jasná, biela plocha. Avšak vo vzájomných väzbách na ňu prenikajú kruh a pre Čepana typické krivky, tvoriace v prvom prípade krivkami uzavretú formu, v prípade druhom sa stretávajú priamky s oblúkom. Na kresbe tiež vnímame konfrontáciu obdĺžnika, štvorca a akéhosi štvoruholníka s vpadnutými hranami. To všetko je navyše rozohrané do ďalších farebných väzieb aplikovaných iba obyčajnými pastelkami. Takto sú podaktoré formy rozčlenené na rozmanité sekvencie, prípadne rovnaká farba zjednocuje dva morfologicky rôznorodé časti, niekedy sa na jednej časti obmieňajú biele a farebné časti. Tieto Čepanove kresby síce majú komornú podobu, ale ich syntax je mimoriadne výdatná a pritom osobitá, ako keby autor úmyselne oživil vzťah k historickým avantgardám a súčasne ju nanajvýš modifikoval či pretváral v niečo iné, nové, súčasné.
Oskár Čepan je človek, ktorý sa počas celého svojho života snažil riešiť konkrétne problémy v oblasti výtvarníctva. Svojimi kolážami a kresbami v rokoch štyridsiatych a päťdesiatych taktiež do niečoho aktuálneho zasahoval a to zveľaďovalo slovenskú výtvarnú scénu. Šesťdesiate roky síce oficiálne strávil ako hodnotiaci interpret súčasného umenia, ale na ich začiatku už očividne chcel sám preniknúť na verejnú scénu. Záhadou pre nás ostáva fakt, že aj napriek tomu, aj keď mal autor jasné ambície výtvarníka, výsledky jeho výtvarného snaženia sa ostali odkázané pre jeho vlastnú potrebu. Aj keď sa tieto diela nesnažil zverejňovať, ak v dnešnej dobe skúmame výtvarné práce, ktoré po ňom ostali zachované, musíme ho chápať prinajmenšom po celé šesťdesiate roky ako absolútne originálneho umelca, obohacujúceho oblasť československej, geometrickej, umeleckej tvorby o jedinečnú samostatnú kapitolu.
Pre autorovo geometrické umenie je charakteristické použitie krivky ako bežného prvku a taktiež talent aplikovať kompletný nový, takto vyhotovený aparát v širokej škále sústav „od těch nejlapidárnějších, které nám nutně připomenou afinitu s minimal artem, až po ty hodně komplexní.“56 Vo dvoch alebo troch sériách upustil z prísneho jazyka geometrie a študoval alternatívy členenia plochy niekoľkými jednoduchými, nepravidelnými líniami, ktoré zase odkazujú na značne inú varietu čistej abstrakcie. Pravda, fascinujúca je skutočnosť, že ktorákoľvek kresba či koláž zastupujú reálny výtvarný problém, riešený s akýmsi prirodzeným nadhľadom. Čepanove výtvarné diela z rokov šesťdesiatych totiž nie sú pôvodne dokladom autorovej výtvarnej vzdelanosti, ale skôr dokladom jeho subjektívnej výtvarnej senzibility.
Dostları ilə paylaş: |
