7. Sedemdesiate a osemdesiate roky
Oskár Čepan na počiatku štyridsiatych rokov vážne kolísal medzi rozhodnutím, či sa stať výtvarníkom, alebo literárnym vedcom. Avšak po tridsiatich rokoch strávených v literárnej vede uzniesol, že sa z neho stane literárny vedec s vytrvalým záujmom o výtvarnú prácu.57 V rokoch sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych sa teda venoval literárnym kolážam.
Literárnovedná práca autora mala badateľnú logiku, a to nie iba keď sa pridŕžala interných potrieb vedy, avšak aj vtedy, keď sa autor nachádzal na rázcestiach, ktoré priniesli vonkajšie podmienky. Samostatne to fungovalo pre výtvarnú činnosť, kde sa nechával viesť len vnútornou vášňou experimentovať. Koláže surrealistického charakteru priradzujeme k príklonu autora ku klasickej historickej avantgarde, tvorbu z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, teda geometrickú abstrakciu priradzujeme k Čepanovej záľube o aktuálny význam výtvarného umenia v konkrétnych časoch. Autorove pozdné literárne koláže ako keby nepasovali do tohto kontextu. Ich chronologické umiestnenie do rokov osemdesiatych poukazuje hlavne na fakt, že Čepan ostáva aj v tých časoch naďalej výtvarne aktívny.
V tomto období sa autor odpútava od okruhu surrealistických koláží, čiže od snivej reality. Pre tvorbu literárnych koláží je dôležitý vzťah, ktorý prepája obraz a text. Významným sa stáva výtvarný výklad súčasného autorovho literárnohistorického chápania slovenskej literatúry a jeho anti-bájna interpretácia slovenskej literárnej mytológie. Čepan akoby chcel svojimi literárnymi kolážami predviesť, že občas je nutné vidieť, aby človek mohol vedieť.58
Súvislosť medzi obrazom a textom zďaleka nebola v Čepanovom živote občasná, ale tvorivá, hoci v niektorých obdobiach zvykla byť nepravidelná. V rokoch štyridsiatych prevažovala koláž surrealistická, pričom literárna veda vytvárala hlavný smer Čepanovej cesty. Na konci štyridsiatych rokov po tom, čo sa autor priklonil k literárnej vede nastal prevrat a hlavným smerom sa pre Čepana stali jeho obrazy. Až v rokoch šesťdesiatych, vďaka tomu, že prenikol na aktuálnu scénu nastala v súvislosti medzi obrazom a textom chvíľková súmernosť. Autor vyvíjal iniciatívu v oblasti výtvarného aj literárneho života, no svoju úlohu vo výtvarnom umení už nevedel úplne vyjadriť. Základné texty ostali rukopismi, diela zo šesťdesiatych rokov v tej dobe ostali nevystavené. Môže nám tak pripadať, že v jeho výtvarnej tvorbe z rokov sedemdesiatych ostala istá medzera. Pravda je však iná.
Teoretička umenia Barbora Bodorová v Slovenskej národnej knižnici v Martine spresnila vznik raných Čepanových literárnych koláží, pričom datovanie ich vzniku upresnila do roku 1968,59 čím došlo ku zmene okolností. Do popredia sa dostáva fakt, že literárne koláže nespĺňali iba úlohu akéhosi obrazového doplnku autorovej súčasnej, obnovenej literárnohistorickej práce, ale predstavovali rozhodovanie sa v etape jeho nasledovného vývoja po roku 1968. Znázorňujú skutočnosť, že taktiež ony tvoria zložku Čepanovho celý život existujúceho, múzického paralelizmu, ktorý sa u neho neformuje v súvislosti obrazu a textu synchronicky alebo zároveň, avšak charakteristické je pre neho prelínanie. „Oskár Čepan si problémy ďalšej cesty formuloval na životných rázdeliach vždy zároveň písmom aj obrazom a obe činnosti vzájomne podmieňoval, aj keď v každom období iným spôsobom.“60
Oskár Čepan bol medzi svojimi kolegami vážený a ľudsky uznávaný literárny vedec aj napriek tomu, že ho vtedajší režim ani zďaleka nezasypával poctami. Keď medzi sebou občas viedli nekonečné literárnovedné diskusie, nikdy nespomenul koláže, aj napriek tomu, že ich potajomky nosil do Literárnovedného ústavu. Výtvarnú tvorbu pravda nebral na ľahkú váhu, a svoje diela si mlčky vážil a oceňoval ich. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že zo svojej navonok veľkolepej šľachetnosti osobne daroval niektorým svojím kolegom a kolegyniam jednotlivé koláže. Stálo za tým akési tiché potešenie z daru, ktoré chápal len on sám a osoba ním obdarovaná. 61
Koláže z tejto doby sú však aj reakciou na zvrat, ku ktorému privádzali Čepana konečné okolnosti na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. V rokoch šesťdesiatych pomerne dosť rozšíril oblasť svojich záľub. Napríklad popri literárnohistorickej práci sa naplno pustil do literárnej teórie a samostatnej polohe esejistky.62
Nástupom sedemdesiatych rokov Čepan zmenil taktiku. Jeho situácia by sa dala nazvať útokom dozadu. Stiahol sa do literárnych dejín a rozložil svoje pôsobenie do paleontológie a archeológie.63
Na záver šesťdesiatych rokov sa autor vo výtvarnej tvorbe vrátil od geometrickej abstrakcii ku koláži. Koláže tvorené v tej dobe zobrazujú ďalej až do polovice rokov osemdesiatych zdanlivo nezúčastnený, ba vtedy skôr neviditeľný autorov interes o novú formu výtvarného umenia. Čepan sa opäť ohlásil k modernému umeniu. Totiž koláž v rokoch sedemdesiatych a osemdesiatych vo výtvarnom umení českom aj slovenskom ostala nevítaným pozostatkom surrealizmu a dadaizmu, a bola vytlačená za okraj formálneho výtvarného umenia. Oskár Čepan pritom vynašiel nový žáner literárnohistorickej koláže.
Ak berieme ohľad na predošlú výtvarnú tvorbu Oskára Čepana, tak pri kolážach z finálnej fázy jeho tvorby taktiež nejde o rázny zlom. Pre autorove koláže pochádzajúce z tejto etapy je charakteristická súvislosť s doterajšou tvorbou. Už spomenutý Jiří Valoch tvrdí, že „Geometrické detaily, třeba v podobě čistého rastru či rýsované konstrukce, ovšem poměrně často figurovaly i v Čepanových raných kolážích, v nichž můžeme shledat hodně originální reflexi slovenského nadrealizmu, ale objeví se i v pozdějších kolážích literárních, kde zase tvoří barevné monochromní plochy, takže v obou případech bezpochyby nejsou jenom nějakým nepodstatným estetickým detailem, naopak, spoluutvářejí nejen esteticky, ale také sémanticky akcentované prvky vyššího, úhrnného kontextu...“64
S výnimkou koláží so zrejmým dobovým ohlasom, ktoré ponechali nie slovami vyjadrenú stopu o tom, o čom ináč Čepan nahlas nerozprával, je pre každú jeho koláž z počiatku osemdesiatych rokov charakteristická tematická spätosť s kultúrou. S výtvarným umením, hudbou, literárnou vedou a literatúrou. Jeho koláže tiež naznačujú to, čo inak ukrýval za maskou učenosti, citlivosť a humor. Pre koláže sú príznačné mihotavé prechody od obrazu figuratívneho k obrazu abstraktnému, pričom v nich môže nastať odraz, alebo duchovné chvenie.65 Čepan zastával názor, že abstrakcia zlepšuje všeobecnosťou línie a farby, a taktiež zvuku zvyšuje mieru citlivosti. Možno práve vďaka tomu sa dajú nazvať jeho hudobné koláže z rokov osemdesiatych najemocionálnejšími a farebne najpestrejšími. Emóciami presiaknuté je aj ladenie rôznych montáží, pre ktoré sú charakteristické dve farebné škály. Pri tvorbe portrétov sa snaží autor využiť celú škálu odtieňov nachádzajúcich sa medzi farbami bielou a čiernou. Krajinu vytvára v kombinácii symbolicky bielej, modrej a červenej farby a tie následne nanáša v monochrómnych plagátových plochách. Zmenu môžeme nájsť na kolážach Romantickí mesianisti a Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Na týchto dvoch dielach sledujeme v oslepujúcom svetle tajomného záblesku guľového blesku, či jasného mesiaca tmavomodrú, až fialovú oblohu.
K Čepanovi neoddeliteľne patril aj zmysel pre humor, a popri všetkej vedeckej zdržanlivosti, si zavše niekoľkokrát do roka doprial v dlhotrvajúcich diskusiách aj akési rozumové pôžitkárstvo. Disponoval však humorom skôr tlmeným, kalambúrnym. Môžeme ho badať na Kostrovej koláži v podobe mena, tváre a kostry ľudského tela, ktorú môžeme nájsť v každom učiteľskom kabinete. Koláž má názov Ján Kostra a kostra, čiže básnik a smrť.66 Humor nachádzame aj pri Hečkovej koláži červeného vína v krčahu drevenej dediny. Koláž má názov Drevené víno, víno červené.67
Dostları ilə paylaş: |
